Balkónové myšlienkové pochody

Je piatok večer, frajerka odcestovaná, v TV beží na pozadí MS vo futbale, na grile sa mi robí kuracie. Takéto chvíľky, kedy na niečo čakám, rád trávim na balkóne. Občas len tak sedím a sledujem naše bylinky, ako nám vyrástli. Občas pozerám na oblohu a sumarizujem si celý deň alebo rozmýšľam nad ďalším. Väčšinou však pozerám smerom na bytovku oproti, vzdialenú odhadom tak 50 metrov.

Nič zvláštne, proste ľudia v bytoch. Ale aj tak je na tom niečo zaujímavé. Často ma chytajú takéto myšlienky - vo verejnej doprave, v kolóne na cestách, v obchode. Toľko ľudí, toľko životov, príbehov, situácii. Sme v tom všetci spolu, v jednu chvíľu na rovnakom mieste, ale s rôznymi cieľmi, pocitmi. Zatiaľčo niekto kľudne sedí v aute a čaká, druhý nervózne trúbi a snaží sa dostať ďalej.

Teraz som sa takto zamyslel s výhľadom na byty oproti. Keď má niekto zapnuté svetlá, vidím "všetko". Ten varí - tričku a boxerkách. Tí sedia na balkóne a pijú. Tí sú v kuchyni a rozprávajú sa, alebo sa hádajú? To ma na tom baví - vidíš ľudí, ale nevidíš do nich.

Príde mi to také intímne - vidieť ľuďom do domácnosti, vidieť ich v prirodzenom stave. Možno ten v boxerkách je manažér pobočky banky a cez deň niekomu riešil hypotéku - teraz si z posledných síl robí o polnoci praženicu. Možno tí, čo sedia na balkóne a pijú, si práve prešli ťažkou hádkou, možno sú po dobrom sexe, možno práve doplánovali svadbu. To nikto nevie a to ma baví.

Je to asi taká hra domýšľania si, ale v dobrom. Nesúdim, hrám sa s vlastnou predstavivosťou.

A že sme na Amatéroch a že to sem píšem okrem iného - už bola takmer tma, nevidel som jasne. Ale to podstatné som videl jasne. V spálni sa zaplo svetlo, hneď som presmeroval pohľad. Do 2 sekúnd som uvidel siluetu ženy, pravdepodobne mladej - veď domýšľam si. Posadila sa na posteľ, alebo je to gauč? Neviem.. záleží na tom? Asi nie. Rukami si prebehla cez vlasy a zaklonila hlavu. Bola tak asi 10 sekúnd - pravdepodobne vydýchla po náročnom dni.

Presne to je tá intimita - človek bez filtra, zničený, všelijaký, taký aký práve je. Postavila sa a vyšla na balkón, zhodila zo vrchné tielko a kraťasy, možno krátke legíny, ťažko sa mi to hodnotilo a prehodila ich cez stoličku. Už keď bola v izbe som registroval pekne tvarovanú siluetu, ale teraz sa mi to potvrdilo. Samozrejme na balkóne pobudla už len pár sekúnd a vrátila sa do izby.

Sadla si na posteľ (či gauč?), oprela sa, čím mi zmizla jej vrchná časť tela z dohľadu a zostal mi pohľad iba na jej nohy vyvalené na gaučoposteli. Celé to trvalo možno pol minúty, ale to hlave stačí na to, aby si vytvorila príbeh, situáciu, fantáziu.

Hlava situáciu prakticky vyhodnotila - práve si videl ako sa pred tebou vyzliekla do spodného prádla pravdepodobne mladá vyšportovaná žena a ty si sám doma s rastúcou chuťou na aktivitu spájajúceho charakteru. Samozrejme, že mi napadlo, že by som si k tejto vzdialenej susede odskočil na gaučoposteľ.

Ale ako? Pošlem jej papierové lietadlo, ktoré trafím presne do jej rúk? Asi nie som kúzelník, skôr idiot, takže toto vynechám. Zostane pre mňa tajomná, nepoznám jej tvár, jej príbeh. Tak ako nikoho z bytovky oproti. A tak to aj má byť, aspoň je to zaujímavé. Fantázia môže pokračovať a pracovať ďalej. Niektoré veci a ľudia sú zaujímaví práve vďaka rúšku tajomstva.

Tiež sa niekedy takto cítite, fantazírujete nad rôznymi situáciami?