Hriešné myšlienky

Keďže občas rada píšem poviedky a menšie príbehy (áno ja viem, že toto je blog) tak asi by to chcelo niečo pekné sem hodiť...nie je to ani o sexe ani o vzrušení, je to len môj krásny romantický výplod fantázie písaný v mužskej osobe...nech sa páči...

Ležala na posteli úplne nahá. Zakrývala ju len tma a odraz plamienok zo sviečky. Tíško a slastne vydychovala. Sladko spala.

Chcel
som sa jej dotknúť. Chcel som ju hladiť na všetkých zakázaných
miestach. Mala pootvorené ústa. Podľa môjho úsudku mala asi dobré sny.
Lebo som spozoroval jemný pohyb kútika úst ako sa zdvihol. Čo ak sa jej
sníva o mne? Pomyslel som si. Plamienok zo sviečky vrhal jemné svetlo na
jej krásne bradavky. Chcel som ich vziať do úst a hrať sa s nimi.

Toľko
vecí by som s ňou rád robil. Nežne ju bozkávať, hladkať, hrýzť. Chcel
som aby sa zobudila a prenikla so svojimi zelenými očami do mojej duše.
Pohladila by ma, niečo pekné zašepkala a začala by ma tiež bozkávať tak
ako to vie len ona. Ale ona tam len sladko spala a netušila, že ju
niekto pozoruje. Uprene som na ňu hľadel. Cítil som jej vôňu. Bože, ako
rád by som si ju vzal. Vnikol do nej a celú ju zjedol. Celú všetku jej
sladkosť, dobrotu by som z nej vysal.

Zamrvila
sa. Na chvíľu som rozmýšľal či sa zobudí alebo nie, ale ona sa len
otočila a ukázala mi jej krásny chrbát. Ten starý známi chrbátik, ktorý
som toľko krát hladil, bozkal. Chýbala mi. Tak som sa musel premáhať ako
nikdy.

Zrazu akoby nič sa otočila a vystrašene na mňa hľadela. Nevedel som čo mám robiť.

"Čo chceš!" skríkla na mňa, neuvedomujúc si svoju nahotu. Premeral som si ju a hľadal správne slová.

"Vypadni
tu nemáš čo hľadať," pokračovala so zvýšeným hlasom. Až vtedy si
uvedomila, že je odokrytá. Oči vrhla na prikrývku a jedným hmatom si ju
vyhrnula až po bradu.

"Len som sa prišiel pozrieť ako sa máš," vyjachtalo zo mňa.

"No
to iste. Vidím ako ťa zaujímajú moje pocity. Padaj!" priam zhučala a
ukázala prstom na dvere. Mal som odísť, ale mne sa nechcelo. Najradšej
by som si ju vzal ba aj násilím.

Zúrivo na mňa hľadela a nespúšťala zo mňa oči.

"Ja
som sa chcel ... ," zarazil som sa. Pohľad do tých očí ma priam
šokoval. Ubíjal. Vrel vo mne hnev, smútok, vášeň všetko dokopy. Nevedel
som čo mám robiť. Nemohol som sa jej už nikdy dotknúť. Vstal som. Stále
ma sledovala. Musím odísť, keby som neodišiel urobil by som niečo čo by
som do konca života ľutoval.

"Veľa
šťastia," zachrípnuto som povedal a zavrel za sebou dvere jej izby.
Zavrel som za sebou časť svojho života. Ďalšiu kapitolu.

Ani
sa netrápila nad tým ako som sa k nej dostal, koľko som ju sledoval a
čo som vlastne robil. Chcela len aby som odišiel. Z jej života. Tak
odchádzam. Ale ona v mojom ostane. Navždy.