„Existují...?“ (KONTRABLOG)

(napísané s povolením od autorky pôvodného blogu)

x x x x x x x x x x x x x x x x x x x

Tak som sa vám zamyslel nad blogom, spochybňujúcim názor, že „každá“ žena je príťažlivá. Svoj názor na toto spochybnenie som vyjadril v komentári pod, ale napadlo mi, že takýto blog vlastne kľudne môže napísať aj muž - chlap, ktorý nevyhral genetickú lotériu (to je už také pomerne zaužívané pomenovanie neatraktívneho vzhľadu 😉). Takže nasleduje „kontrablog“...

Tak som sa zamyslel nad jedným blogom (poznámka autora: neviem, či tu taký existuje, nečítal som, je to iba parafráza textu z pôvodného blogu, na ktorý reagujem) o tom, že "KAŽDÝ" muž je príťažlivý. Oponoval som, pretože každý to fakt nie je. Iba naivná predstava, ale chápem, že je treba umelo si zvyšovať sebavedomie. A teraz k jadru pudla.

Na jednu moju reakciu sa mi dostalo odpovede, že existujú elfovia a bosoráci. A teraz premýšľam, kedy kto videl tučného elfa. Bosoráci tlstí sú, v tom problém nevidím. Ale tučný elf?

Vždy je elf prezentovaný ako nadpozemská éterická bytosť. Neskonale krásny, milý, ale tiež potvora využívajúca svoj vzhľad k mámeniu okoloidúcich pocestných. Takže môže byť tučný chlap elfom?

Podľa mňa ŤAŽKO. Zostáva naňho post bosoráka. Hnusného, hrbatého, s bradavicami, hnáty krivé (dodatok autora „a s malým šašom medzi nohami“, koniec dodatku). Zlej, zatrpknutej osoby, ktorú nikto nikdy nezištne nedocenil. A prišlo mu to ľúto. A bol z toho smutný a nešťastný.

Fakt sa snažil byť milý, úslužný, pomáhať. Ale sú tieto klady pozitívne? Zase hovorím NIE. Pretože z neho aj tak robili blbca. Tak nevysral by sa na to človek?

Takže elfom byť nemôže, je z neho tučný bosorák. Odsúdený na zatratenie. A dobre vieme, že ženy chcú elfa, bosoráka nie.

Sakra a erotický podtext nikde.

To si tak nahý tučný bosorák tancuje o polnoci na čistinke. Ako tak bol taký hromotĺk, všetko tam podupal a zničil. Sadielko sa na ňom otriasalo, prsia približujúce sa ženským a malý šašo pohopkávali vo vetre. Skrátka predstavenie pre fajnšmekrov. Bol z toho tak rozhicovaný, že zaľahol do toho polomu, ktorý svojím počínaním spôsobil. A pustil sa do osamoteného masturbovania nad tými všetkými elfami, ktorí mu tancovali v hlave.

x x x x x x x x x x x x x x x x x x x

Tento kontrablog nie je zosmiešnením (autorka toho pôvodného to vie), ale iba iným pohľadom na túto problematiku, ktorá stále mnohých ľudí trápi, napriek častým ubezpečeniam od ostatných „normálnych“ ľudí, že toto všetko až také dôležité nie je. Táto tisíckrát omieľaná téma ale konca nikdy mať nebude, tak nám to vy „dokonalí“ prepáčte a skúste nás pochopiť - pretože každý, kto si to neprežil na vlastnej koži a vo vlastnom živote asi nikdy nepochopí, ako ťažko sa takéto „mindráky“ dostávajú z našich hláv preč a prečo sa to často nedarí.

Mal som dlho rovnaký pohľad na vec, ako autorka toho pôvodného blogu. Ale už to vidím čiastočne ináč, pozitívnejšie a nádejnejšie. Ten posun nebol jednoduchý a často bolel, ale pochopil som tiež aj to, že vzdávať sa je síce to najjednoduchšie, ale aj najzbabelejšie riešenie akéhokoľvek problému - iba vytrvalé bojovanie s ťažkosťami ukazuje pravú silu človeka. Autorka je tvrdohlavá a nenechá sa presvedčiť o inom názore a pohľade na svet, ale ja verím, že časom dospeje k pozitívnemu posunu aj ona.

A ešte si neodpustím reakciu na jednu myšlienku - fakt sú tlstí a škaredí stále iba tí zlí napriek svojej snahe rozširovať dobro a uplatňovať svoje kladné vlastnosti? A chudí a krásni sú iba kvôli tomu automaticky vždy iba dobrí a kladní hrdinovia? No to snáď nie... Ja si myslím, že ľudia sa rozdeľujú na dobrých a zlých úplne, ale úplne podľa niečoho iného. Neviem, možno som v tomto názore až moc naivný. Či?