Čašník

„Čierny čaj!“ – skričí na mňa Madam ihneď po príchode a presunie sa do salónika, ktorý je vyhradený len pre ňu.

„Áno madam Cortigiana." – odvetím jej okamžite a úctivo sklopím oči, hoci viem, že Madam na moju bezvýznamnú odpoveď ani nečaká.

Ponáhľam sa do kuchyne. Kým sa varí voda, vyzliekam sa úplne do naha a nasadzujem si obojok, tak ako to má moja Madam Cortigiana rada. Celý proces mi trvá asi minútu, čo samozrejme, nebolo tak vždy. Madam ma to musela naučiť, takže dnes už niektoré úkony robím expresne rýchlo. Po vyzlečení vyberám šálku zo skrinky a plním ju horúcou vodou, v ktorej už mám pripravené vrecúško s čajom. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem. Beriem do rúk podnos s čajom a kráčam za Madam do salónika.

Pri Madam som sa tiež naučil, že podnos sa musí lesknúť a nesmie byť na ňom ani kvapka rozliateho čaju. Avšak, kým som sa zaškolil, šálka s čajom niekoľkokrát po sebe skončila na dlažbe a podnos s čajom som jej musel nosiť až dovtedy, kým nebol naservírovaný tak, ako si to Madam želala.

„Váš čaj Madam Cortigiana." – poviem jej s neistotou v hlase a oči mi blúdia nižšie až do jej veľkého výstrihu, no hneď sa spamätám, keď sa moje oči stretnú s jej prísnym a skúmavým pohľadom. Upustím od myšlienky pozrieť sa na jej bujné poprsie a môj pohľad smeruje poslušne do zeme. Cítim, ako mi tvrdne pyj, ako ho Madam zvykne niekedy nazvať, no nedokážem to zastaviť. Madam ma uprene sleduje, mlčí, ja stojím ako socha a bojím sa aj dýchať, aby to nebolo počuť. Užíva si svoju autoritu i moc, ktorú nado mnou má. Začínam pociťovať strach a neistotu, ruky sa mi mierne začínajú triasť, Madam si to všimne a nahlas sa rozosmeje, čím prelomí to ticho, ktoré mi naháňalo strach.

„Snáď mi ho položíš sem, nie?!“ – povie mi prísne, keď sa prestane smiať a pohľadom ukáže na stôl. „Áno Madam, odpustite Madam.“ – odpovedal som koktavo, hneď som k nej podišiel bližšie a podnos opatrne položil na stôl.

Madam sleduje môjho vtáka a usmieva sa. Vták sa mi mení z mäknúceho červa na tvrdý kameň a hoci som si vedomý svojej erekcie, nedokážem tomu zabrániť. Vtáka mám ako svoju pýchu, ako zdvihnutý meč, ktorý je pripravený bojovať za život mojej Madam.

„Ešte dlho mám čakať? Ty neschopný úbožiak!“ – z myšlienok ma opäť vytrhne jej prísny hlas a lusknutie prstami ani nie centimeter od mojej tváre. Vidím, že Madam si už nastokla na prst hada, vložila doň cigaretu a čaká. Okamžite som vzal do rúk zapaľovač a pripálil jej cigaretu. „Ústa!“ – prikáže mi a vyfúkne mi dym rovno tváre. „Áno Madam.“ – poslúchnem ju a hneď otváram ústa, aby Madam mohla odklepnúť popol z cigarety do mojich úst.

Strčí do mňa, aby som sa narovnal, odtiahne sa odo mňa a pohodlne sa usadí v kresle. Šibalsky sa na mňa pozrie, priloží si prst k perám, potiahne si z cigarety a dym tentokrát vyfúkne do priestoru nad ňou. Opäť sledujem imaginárny bod na zemi, no nevydržím to a na okamih dvihnem zrak od zeme, hoci by som nemal, lebo keby to videla dostanem okamžite trest, no našťastie si to Madam nevšimla. Obzrel som si jej veľké prsníky, ktoré mi pripomínajú, že moja Madam je aj bohyňou a nejeden úbožiak by sa chcel jej pŕs dotýkať a ani ja nie som výnimka, ale viem, že jej nie som hoden. Z myšlienok ma vytrhne jej pohyb, preto rýchlo sklopím zrak a pozerám opäť do zeme.

„Premiešaj mi ten čaj." – povie mi s úsmevom, ale tvári sa pri tom prísne. Skloním sa s jednou rukou za chrbtom, druhou sa už dotýkam lyžičky, ale Madam ma klepne po prstoch. „Nie, nie otrok, nie takto," – povie potichu, pobavene ukáže prstom na môjho červa v páse a pokračuje – „pomiešaj ho týmto!“ – pobavene ukáže prstom na môj tvrdý pyj a mňa obleje studený pot, keď vidím, ako zo šálky ešte stále sála teplo.