KONIEC
Stretnutie sme naplánovali na stredu. Prídeš ku mne okolo obeda a ráno vyrazíš rovno do zahraničia. Nachystám víno, ktoré som doniesla z môjho výletu vo Francúzsku, upečiem zemiakové pagáče. Teším sa, ako sa presexujeme cez poobedie do večera. Prídeš, sedíš u mňa na gauči oproti mne, nie vedľa mňa. Vypijeme fľašu vína, no nič sa nedeje, stále rozprávaš, ani Ťa už poriadne nevnímam. Halooo? Veď toto malo byť sexuálne stretnutie na vynahradenie mi víkendu. Prisadnem si k Tebe na gauč, pobozkám Ťa.
- ´´Poďme sa prejsť, čo povieš?´´ vravíš.
- ´´Hm, teraz? Chce sa Ti?´´
- ´´Jasné, veď času dosť...´´
- ´´Okej teda, poďme.´´ Aspoň mi trochu vytriezvie to víno a vytrávim tie pagáče, pomyslím si.
Prechádzame sa asi hodinu, držíme sa za ruky, občas dostanem aj pusu. Už by som sa rada vrátila, no Ty navrhneš ešte pivo. Okej, súhlasím s pivom, čo predsa neurobím pre Tvoje potešenie. Sedíme pri pive, rozprávame sa. Ani neviem ako nadhodíš tému nás dvoch. Vidím, že si nervózny. Začneš hovoriť o tom, že som skvelá, rád so mnou tráviš čas, som najlepší parťák na rozhovory, no tvoje pocity sa stále nepohli. Rozmýšľal si nad tým celý mesiac, čo si bol preč a na nič si neprišiel. Nevieš, kde je chyba, keďže som pre teba perfektná - luxus, ktorý si môžeš dovoliť. Mrzí Ťa to, do očí sa Ti hrnú slzy, vravíš, že máš úzkosť. Držíme sa za ruky, plačem už aj ja. Aký to má teda význam? Som sama sebou, dávam Ti maximum, viac Ti už dať neviem. Vravíš, že si zmätený, že to nechápeš. Ja som však vedela, že sa do stane. Z kariet som vedela už dávno, že tento rok ma nebude nik ľúbiť, no i tak som chcela pokračovať. Vedela som, že ak vydržím, že ak si so mnou nazbieraš zážitky a uvidíš, ako nám je spolu dobre, v novom roku sa to zlomí. Musí sa. Moje vnútro, karty, jasnovidka - všetci sa zhodujú v tom, že k sebe patríme, len ešte nie je správny čas. Navrhnem Ti, že sa môžeš spýtať kariet u mňa doma, určite Ti poradia. Prídeme na byt, vyberiem karty a zapálim sviečku. Karty odpovedajú presne, si z nich vydesený. Radia Ti, aby si to so mnou ešte nevzdal. Poznajú odpovede na otázky, ktoré poznáš len Ty sám. Ideme si ľahnúť, zas dobiedzam, chcem sa milovať - veď čo keď je to naposledy, čo Ťa vidím? Chcem si spraviť ešte jednu krásnu spomienku s Tebou. Odmietneš, stratila sa mi mačka, celú noc nespím, ráno Ťa prehovorím na sex, aby som si vypla hlavu. Ostaneš dlhšie, do obeda. Navaríš mi, pomôžeš mi hľadať mačku. Sľúbiš, že nad nami budeš ešte premýšľať. Do soboty mi dáš vedieť, ako si sa rozhodol. Odchádzaš.
Je piatok a ja si idem vybaviť zmenu priezviska po rozvode. Bavíme sa o nás, začínam sa cítiť nepríjemne. Na čo máš rozmýšľať ešte pár dní, keď sme spolu 4,5 mesiaca a nezamiloval si sa do mňa? Ukončíme to. So slzami v očiach ani neviem ako odšoférujem domov. Búcham päsťami do volantu, búcham si oň čelo. Kričím, vzlykám od bolesti. Je vôbec možné zlomiť už zlomené srdce? Keď prídem domov zrútim sa na posteľ a vzlykám do vankúša, ktorý ešte stále vonia po Tebe. Neviem sa vzchopiť, úplne som sa mentálne zosypala. Fackám sa, nadávam si, čo som zas spravila zle, keď mi život opäť berie šťastie? Prečo mi dal to, po čom som celý život túžila, a berie mi to po tak krátkej dobe? Nie, toto nemôže byť koniec.
Ako si vravel, že skončí moje randenie? Depresiou? Áno, mal si pravdu. Skoro dva mesiace som bola mimo. Plač, úzkosti, nábeh na depresiu. Nevedela som fungovať, úplne som sa oddala smútku. Transformácia na ženu bola dokonaná - konečne sa mi naplno spustili emócie a ja som bola schopná preplakať každý deň. Plakala som za všetko. Ľutovala sa, udalosti celého roku sa mi zmiešali do jedného veľkého samoľútostného smutného klbka. Bolo to ťažké. Nevedela som Ťa vymazať. To, čo som vždy robila s vymazaním spomienok, fotiek, chatu... Nešlo to. Prvý človek, pri ktorom som nebola schopná zahodiť spomienky a posunúť sa ďalej. Nechcela som, nemohla som. Vedela som, že ešte nie je koniec. Predsa len, každý koniec je len nový začiatok. A my sme sa aj po rozchode stále nedokázali prestať rozprávať. A ja som sa do Teba po rozchode zaľúbila ešte viac...
PUTÁ
A tak kráčala mestom, s hlavou prázdnou, no zároveň plnou myšlienok. Stratila sa v čase aj v priestore. Cez oči zahalené slzami nevedela vnímať realitu. Prečo šťastie v jej živote nemôže byť trvalé?
Každou bunkou v tele a každým kúskom jej roztrieštenej duše cítila, že našla svoj koreň. Nie, on nebude vetva, ktorú zlomí silný vietor či dážď, nebude list, ktorý na jeseň opadne. Zakorenil sa do nej, vyživil ju zvnútra, rozprúdil miazgu v jej kmeni. Ožila.
Túžil ju spútať a podmaniť si ju. Dá sa to? Je možné skrotiť taký živel, akým je? Túto otázku si kládli obaja.
Tušil vôbec, že v hĺbke jej duše ona túži presne po tom, čo on vedel ponúknuť? Túži byť vlastnená, túži poslúchať, túži mu odovzdať svoju silnú energiu, túži byť skrotená. Pre muža akým je on by spravila všetko. A aj robila, v daných okolnostiach mu dala svoje maximum. Bolo to až príliš?
Snažila sa mu ukázať, že je hodná jeho pút. A bola to vôbec snaha? Pre ňu to bolo všetko tak prirodzené. Bavila ju jeho komplikovanosť a jednoduchosť zároveň. Nadchlo ju to, kým je. Našla svoju spriaznenú dušu a cítila, že aj ona je tou jeho. Prečo by sa inak mali ich duše stretnúť? Nie, nemalo to byť kvôli sexu.
Stretli sa kvôli porozumeniu, priateľstvu, rovnakým hodnotám a nastaveniu v živote. Chcel sa posunúť v živote novým smerom a ona mu mala ukázať, že to je možné.
Mala mu ukázať, že to, čo on na sebe nemá rád vie niekto druhý milovať. Mala mu ukázať, že láska je nesebecká, úprimná a čistá. Mala mu ukázať, že je človek, pre ktorého sa oplatí bojovať, na ktorého sa oplatí čakať, že existuje niekto, kto ho nesklame. Mala mu ukázať, že tu vždy pre neho bude, že ťažké témy a nedorozumenia sa dajú riešiť aj s kľudom bez hádok. Mala mu ukázať, že existuje niekto, kto si o ňom zapamätá i tie najmenšie detaily, že je hodný niekoho snahy. Mala mu ukázať, že existuje niekto, kto sa každý deň zobudí preto, aby mu vyčaril úsmev na tvári. Mala mu ukázať, že jediné hry, ktoré s ním bude hrať budú len tie v posteli. Mala mu ukázať, že bude patriť len jemu. Mala mu ukázať, že v jednej žene nájde submisivitu a podriadenie i dravosť a dominanciu. Mala mu ukázať, že konečne to nemusí byť len on, kto dáva maximum. Mala mu ukázať, že si zaslúži príjmať. Mala mu ukázať, že ak naozaj túži po manželstve a rodine, tak je to s ním možné.
On jej na oplátku ukázal, že je hodná niekoho snahy a pozornosti. Že existuje niekto, kto ju akceptuje a príjma takú, aká je. Ukázal jej, že tie veci, ktoré na sebe sama miluje je schopný mať rád aj niekto druhý. Dovolil jej byť hravou. Dovolil jej byť autentickou, vytvoril bezpečný priestor pre jej dušu. Ukázal jej, že ju niekto dokáže počúvať srdcom, nie len ušami. Cítila sa vždy vypočutá a dôležitá. Nemusela rozmýšľať čo a ako povie, nemusela ohýbať slová a manipulovať, pretože vedela, že on ju vždy pochopí. Ukázal jej, že po všetkých sklamaniach v jej živote sa opäť dokáže naplno odovzdať. Ukázal jej, že je hodná romantických giest. Že niekomu záleží, či príde bezpečne domov, že má o ňu niekto strach. Ukázal jej lásku, takú, po ktorej vždy túžila, a ona ju naozaj cítila, aj keď on tvrdil, že nie je skutočná. Ukázal jej, ako sa má muž správať k žene. Ukázal jej, ako vyzerá harmonický vzťah so záujmom. Ukázal jej však aj to, že ešte nie je pripravená a hodná byť milovaná.
Najviac ju zranilo to, že jej sľúbil, že obmedzí prejavy lásky, no stále v nich pokračoval. Bolo to prirodzené, či ňou manipuloval?
Putá, po ktorých dlho túžila jej nikdy nenasadil. Pripútal si ju však psychicky, emocionálne. A veď nebol to vlastne jeho zámer? Budovať vzťah na dôvere, porozumení a priateľstve? Podarilo sa mu to, no očividne to nestačilo.
Vždy sa vedela na veci v živote pozerať racionálne a s nadhľadom, vedela sa posunúť ďalej. Pri ňom však nie je schopná, nevie sa odpútať, nevie si dať dole pomyselné putá zo svojho srdca. Stále ho má v hlave.
Na začiatku ich vzťahu hľadala logiku ona, nevedela pochopiť, čo ho k nej tak ťahá. Na konci vzťahu hľadal logiku on, prečo ho to k nej už neťahá. Hľadať logiku v láske, to môžu ozaj len blázni. A oni dvaja nimi sú.
A tak ich stromy rastú ďalej. Stretnutie ich duší malo hlboký význam. Naozaj však boli pre seba len listami na jednu sezónu? Jej korene budú ešte dlho prepletené tými jeho...
PRIATEĽSTVO?
Krása nášho spojenia spočíta v tom, že sa na veci pozeráme srdcom a nie len očami. Chápeme svet až príliš dobre. Sme dospelí, no nedospeli sme vekom, ale skúsenosťami, ktoré nás formovali možno až príliš skoro, keď sme boli ešte deťmi. Každý z nás mal celý život pocit, že nás nie je možné milovať. Že sme príliš komplikovaní, príliš pokazení, že si až príliš vážime svoju slobodu, ktorej sa nechceme vzdať. Nechceme sa prispôsobiť, no predsa sme museli... Lebo sa to má. Nadchlo ma na Tebe to, že sa už odmietaš prispôsobiť, a ja som si konečne dovolila pripustiť, že keď to mám aj ja takto, nerobí to zo mňa zlého človeka. Dovolila som si sa za to milovať.
Mnoho ľudí hľadá partnera, pre ktorého budú číslo 1, budú na prvom mieste. No my obaja vieme, že to je pičovina a takto to byť nemá. Priala som si nájsť muža, pre ktorého budem až na druhom mieste, pretože chcem, aby mal môj partner na prvom mieste vždy seba. V tom tkvie krása sebalásky. A keď miluješ sám seba vieš milovať aj druhých. Úprimne, čisto, bez ega.
Naše rozhovory, diskusie a skúsenosti potvrdili to, ako sa mi odprezentoval na začiatku. Neskutočne sa mi páčila Tvoja vyspelosť a to, že nahliadaš na život bez ega. Neriešiš malichernosti, lebo vieš, že na tom život nestojí. V jednej múdrej knihe som čítala, že akonáhle jeden z partnerov rieši problém v hádke cez ego, snaží sa partnera uraziť, zhodiť, nevie ustúpiť, nájsť kompromis atď, automaticky zhodí aj sám seba. Prehrávam si naše rozhovory stále dokola a musím Ti vzdať úctu, pretože aj cez tie najhoršie rozhovory ovplyvnené emóciami si sa k tomu nikdy neznížil. A ani ja. No ja som s tým musela pracovať vedome, keďže viem, že viem slovom veľmi ublížiť. Škorpión rád pichá do čierneho. Ale Ty to máš v sebe tak prirodzene dané. Aspoň teda voči mne. Viem, že si ma veľmi vážiš a rešpektuješ ma, rovnako ako ja Teba.
To, ako si my dvaja rozumieme je nevídané. Nevedeli sme pretrhnúť puto, ktoré medzi nami vzniklo. Ty si sa však usilovne snažil, a podarilo sa Ti to. Ževraj samostatné dieliky puzzle sú lepšie ako celý balík. Predsa len, si ten rozumnejší, a ja, vždy racionálna, som sa prvýkrát v živote nechala unášať emóciami. Máme sa radi, rozumieme si, dohodli sme sa, že aj keď nám nevyjde vzťah, spravíme maximum, aby sme ostali priatelia. Vravel si, že keď obaja veľmi chcú, musí sa to podariť. Častokrát sme sa však v rozhovoroch vracali k nám, ja som sa neoblomne snažila nájsť k Tebe opäť cestu späť. A Ty si tu vždy pre mňa bol, vypočul si si ma, zvládal moje emócie, čítal moje slohy, poviedky... stále si bol mojím bezpečným prístavom. Myslela som si, že to zvládnem, veď som Ti to predsa sľúbila. Náš príbeh nemôže skončiť zle. No čoraz viac sme sa pochytili, nekomukovali sme týždeň, či dva, no zakaždým sa vždy jeden z nás ozval. Chýbali sme si, no nedávalo to zmysel. Naposledy sme sa videli v Novembri. Ležala som vedľa Teba a nemohla sa Ťa dotýkať, celú noc som nespala. V ráno, keď si zatvoril za sebou dvere na apartmáne som dostala najhoršiu úzkosť v mojom živote. Môj výlet neskončil tak, ako mal. Musela som si kúpiť ukľudňováky, moja bolesť bola neúnosná. Takto ma v živote ešte nikdy nič nezlomilo, a to sa môj život nedá nazvať ´´krásnym a jednoduchým.´´ Si moja priaznená duša, nesmieš odísť. Snažila som sa, komunikovali sme, no mne vadilo, že Ťa nemôžem vidieť a mám z Teba len 1/3. Prečo si sa môjho tela dostatočne nedotýkal, no musel si sa mi pochváliť fotkou po tom, ako si spravil 3 ženy naraz na swingers? Môj stav bol ako na hojdačke - raz úplne dobre, vyrovnaná, zmierená, potom sa ma zmocnil hnev a smútok. Prečo si iný zaslúžia Tvoju prítomnosť a ja nie? Opäť sme sa odmlčali, aj keď sme sa mali vždy o čom rozprávať.
DECEMBER
Nie sme v kontakte, no na Mikuláša Ti pošlem priane na Whatsapp.
- ´´Krásneho Mikuláša Ti prajem, Ty čert,´´ znela správa odo mňa. Nečakala som, že na ňu budeš reagovať, no odpísal si.
- ´´Tiež pekného Mikuláša,´´ a priložil si gifko s bláznom.
- ´´Aj som si myslela, že ma už máš za blázna.´´
- ´´Ale to je ten blázon, ktorému dá človek aj za pravdu, až sa desí tomu, že mu dá za pravdu, vieš?´´odpovieš mi v hlasovke. Opäť počujem Tvoj hlas, topím sa.
- ´´Pustila som si to už 5x, hľadám v tom význam. Zas je ich tam viac a ja posledné dni fungujem len na 1 mozgový motor,´´ odpíšem Ti.
- ´´No tak to si teda nemôžeme volať, keď funguješ na 1 motor, nechcem Ti ho odpáliť.´´
- ´´Prečo by si chcel so mnou volať?´´ pýtam sa Ťa.
- ´´Lebo s Tebou volať je zábava, väčšinou života, hihihi.´´
- ´´Tak volaj, dám si kávu a naštartujem druhý motor,´´ odpoviem.
Samozrejme, že zas spolu prevoláme hodiny. Témy našich rozhovorov nemajú dna, vždy máme čo preberať. Opäť sme do toho padli, ale tentokrát som už silnejšia, viem, že sa musím odpútať, nechám riadenie opäť Tebe. Píšeš mi ráno prvý, informuješ ma o Tvojich dňoch, posielaš fotky, náš stereotyp je späť. Nechcem prekračovať hranice, záleží mi na našom priateľstve, viem, že sa musím odpútať. Snažím sa komunikovať s inými mužmi aby moja celá pozornosť nebola opäť upriamená na Teba. Funguje to, ide to. Stále Ťa ľúbim, no nevyťahujem nás dvoch, neriešime náš vzťah, konverzácia plynie bez toho a ja sa tomu veľmi teším. Vymyslím opäť hru, chýba mi naše hranie. Úloha s fotkou - nečakane pošleš dickpick, nudesku povolíš aj ty mne. Téma je vianočná, Ty máš na konci hríbika vianočnú hviezdičku, ja Ti posielam fotku, kde nahá kľačím na podlahe, v rukách si pred prsiami držím plátky jablka, takže bradavky zostávajú zahalené, v pičke mám malú flašku medoviny. Komentuješ, že sa mi fotka naozaj vydarila a priznáš, že kombinácia medoviny a mojej pičacinky musí chutiť skvelo.
-´´Ochutnal by si?´´ pýtam sa.
- ´´Možno,´´ odpovieš.
V nasledujúcich dňoch sa intenzita telefonátov opäť stupňuje, oslovuješ ma zlatíčko, miláčik, si ku mne veľmi milý a láskavý, správaš sa rovnako, ako keď sme boli spolu. Otváraš intímne témy, povoľuješ mi hovoriť o svojich túžbach a predstavách - samozrejme, že sú všetky spojené s Tebou. Vravíš, že je pekné opäť čítať moje túžby a vážiš si, že Ti o nich stále viem povedať. Priznáš, že moje túžby sú uskutočniteľné. Sníva sa mi? Pomyslím si... Tak žeby konečne? Otvára voči mne dvere? Keď som sa Ťa na to naposledy pýtala, povedal si, že dvere vočii mne sú zatvorené, ale samozrejme ja - neoblomný výmyselník, som nadviazala nasledovne: ´´A tie dvere sú aj zamrežované zamurované a okožované? Alebo tam sú len obyčajné dvere?´´ Odpovedal si, že Tvoje dvere sa dajú otvárať a zatvárať, no nie si rád, keď na ne niekto búši. Okej - je ku mne pozorný, ozýva sa vždy ráno po zobudení, čiže na mňa myslí ako na jednu z prvých vecí, zaujíma sa o mňa, prejavuje náklonnosť - otvára dvere. Bola som si istá. Súhlasíš dokonca aj so stretnutím na Vianoce, z čoho som úplne mimo. Štedrý večer v Tvojej prítomnosti som si manifestovala, to nemôžem poprieť, preto skáčem doma radosťou, keď mi povieš, že jednou z dvoch dôležitých úloh, ktoré máš na Štedrý deň je stretnúť sa so mnou. Darčeky mám pre Teba nachystané už dlho a ja sa fakt teším, že Ti ich odovzdám osobne priamo na Štedrý večer, moje nadšenie nemôžem skrývať. Určite dostanem od Teba pusu, myslím si a teším sa, aké to bude čarovné. Prečo by si súhlasil so stretnutím, keď si sa necítil dobre, a ešte dokonca doma u mojej rodiny? Dala som Ti na výber, mohli sme sa stretnúť na neutrálnej pôde. Videli sme sa po takmer 2 mesiacoch a obaja sme sa zhodli na tom, že sa zdá, akokeby sme sa videli včera. Videla som, ako Ti žiarili oči, keď si ma zbadal. Ja blázon ako vždy, usmievavá som ti strčila prskavku do ruky. Vyzvem Ťa k objatiu, objímeš ma, no poznamenáš, že stačilo lebo po 20 sekundách sa začína budovať závislosť... Nedal si mi pusu na líce, nevadí, vidím však, že si udržiavaš odstup na schodoch aby si mal výhľad na môj úchvatný zadok v trblietavých šatách a krásne nohy v lodičkách. Viem, že slintáš. Prežijem s tebou a svojou rodinou krásny Štedrý večer, je to pre mňa splnený sen. Odchádzame spolu, ideš ma odprevadiť k autu. Poďakujem Ti, že si prišiel a poviem Ti, že som veľmi šťastná. Objímem Ťa. No tak kde je ten bozk? Čakám naň, no ty sa rozlúčiš a smeruješ k svojmu autu. Nenechám sa rozladiť, predsa len Ti dnes bolo zle a necítil si sa fajn, no predsa si prišiel. Som vďačná. Posledné týždne sa cítim rovnako ako v lete, konečne si čiastkovo späť ako partner, nie len ako kamoš. Štedrý večer beriem ako nádherný impulz, veľmi ma to nakoplo.
O dva dni na to sa však dozvedám, že Tvoje prejavy voči mne sú čisto priateľského charakteru, nestrážiš sa toľko ako predtým, lebo Ti to príde prirodzené správať sa ku mne milo a láskyplne. Zarazím sa - toto nemôže byť pravda. Kto si zas zo mňa strieľa? Veď som Ťa predsa X-krát prosila, aby si mi neprejavoval náklonnosť ak to tak necítiš, to, že si sám začal bolo znakom toho, že sa otváraš, nie, toto je zlý sen. Kypí vo mne žlč. Toto nemôžem dovoliť. S mojimi emóciami sa už nikto zahrávať nebude. Som dobrá, úprimná a láskavá duša. Vždy som voči Tebe bola otvorená, lojálna, správala sa férovo a láskavo - a opäť falošné signály? Nie, nemôžem padnúť tam, kde som už bola. Vracia sa moje rácio, aj keď som sa ako žena prebudila. Prerušujem komunikáciu s Tebou. Mažem fotky z galérie, lúčim sa s Tebou v mysli a ďakujem Ti, snažím sa zabudnúť. Ešte dokončiť digitálny odtlačok svojich spomienok a snáď budem schopná zabudnúť.
Píšem náš príbeh, neviem čo sa stalo, či som to bola ja alebo kocúr - omylom Ťa vytočím na whatsappe, keďže sa hrabem v našej konverzácii. Voláš mi hneď späť, že čo sa deje. Šok - zrazu vieš zavolať. Vysvetlím Ti, že to je omyl, trasie sa mi hlas, neviem, čo mám hovoriť. Zaželáš mi šťastný nový rok a telefonát ukončíme. Posielaš gifko, druhé gifko - nie, nemôžem reagovať. Ale tá moja zvedavosť. Posielam strohý otáznik ´´?´´
- ´´Rád som ťa počul.´´
Nereagujem, o pár minút posielaš fotku - sakra, ty veľmi dobre vieš, ako na mňa. Nie, nemôžem Ti odpísať, chystám sa von s kamoškou, nenechám sa rozladiť. Sedím v bistre, kamoška mešká. Ozýva sa škorpión... Chce sa hrať? Tak sa hrajme. Posielam ti fotku, naschvál, náročky. Odpisuješ mi, že som krajšia než Ty. Odpisujem Ti, že v tomto nemôžme pokračovať, pri každej fotke, ktorú mi pošleš horím túžbou a mám chuť Ťa celého oblízať, no ubližuješ mi.
- ´´Som rád, že Ti to pomáha,´´ píšeš.
- ´´Jebe Ti? Vážne? Čo Ťa teší na tom, že Ťa musím nechať ísť, lebo Ťa skurvene ľúbim a Ty so mnou nechceš byť?´´
- ´´Nemôžem. Musí to byť tak, ako to je,´´ odpíšeš a ja už nemám síl to riešiť. Koľko bolesti a odmietnutia dokážem ešte zniesť? Nedokážem sa sústrediť v práci, opäť Ťa mám v hlave - všetko to musí von. Napíšem Ti zopár dlhých správ, vypíšem sa z pocitov hnevu, smútku aj vďaky. Dôvod, prečo si sa nezaľúbil vieš, no nikdy si mi ho nepovedal. Ja som Tvoju lásku však cítila. Celý deň kontrolujem Whatsapp, no neodpisuješ. Po práci nikam nejdem, musím dokončiť poviedku. Poviedku o nás. Tak ju teda končím. Snáď bolo povedané všetko, na čom záleží, snáď som zachytila všetko, čo si chcem zapamätať. Veľmi bolestivé časti som vynechala, nie som schopná sa vrátiť a analyzovať mnohé z Tvojich prejavov.
Život je krásny výmysel, paradox paradoxov, nádhera smútku, i smútok z krásneho. Na začiatku som Ti povedala, že pravá láska musí poriadne bolieť, bez toho to nie je ono. Ďakujem, že som ju vďaka Tebe mohla zažiť. Obrátil si môj svet hore nohami, vďaka Tebe viem, ako vyzerá spojenie spriaznených duší, ako vyzerá pravá túžba a neutíchajúci chtíč, prebudil si moju vnútornú ženu, prebudil si subku. To, čoho som sa tak veľmi bála sa premenilo na niečo, bez čoho neviem ďalej fungovať, aj keď som to nikdy riadne nezažila. Vďaka Tebe som objavila novú formu lásky, nič takéto som v živote nezažila. Ako si mi na začiatku povedal, že ma máš čo učiť - podarilo sa Ti to. A tak si trojhlavý Drak uchránil srdce, na ktoré bola ona tak veľmi zvedavá.
