Nevinné potešenia - Skrýša I.

Radovan sa venoval servisu tepelných čerpadiel, čo znamenalo časté presuny po celej krajine. Šoférovanie a samota za volantom mu vyhovovali – v tých chvíľach si mohol nechať voľne plynúť myšlienky. Miloval jazdy po bočných okresných cestách, kde si mohol vychutnávať pokoj, pomaly sa pohybovať medzi malými dedinami, bez ďalších zavadzajúcich áut. Keď mal čas, zastavil, ponaťahoval sa, alebo si dal niečo pod zub.

Tak, ako už ho nedokázalo prekvapiť nič v doprave ani pri zákazníkoch, keďže zažil snáď všetky možné situácie, zážitok, ktorý sa odohral počas jednej z ciest, ho aj tak zaskočil. Zážitok, ktorý sa vymykal jeho rutine. Napriek tomu, že mal pod kontrolou všetko okolo seba, tento moment mu na chvíľu zamotal hlavu.

Šiel po jemu dobre známej ceste, prepájajúcej dve malé obce so vzdialeným okresným mestečkom. Leto bolo v plnom prúde, a hoci už nastával večer, slnko sa ešte lenivo vznášalo na oblohe. Čakala ho ešte dlhá cesta a vedel, že domov dorazí až po tme. Preto bolo rozumné na chvíľu zastaviť a natiahnuť si nohy.

Pozná vhodné miesto – rozšírený úsek prázdnej cesty, kde sa napájala prašná poľná cesta a vedľa rástol zhluk krovín, buriny a agátov. Ideálne miesto na odstavenie jeho neónovo zelenej dodávky. Vypol motor, vystúpil a párkrát sa ponaťahoval, aby uvoľnil stuhnuté svaly. Vybavil si ešte dôležitý telefonát, pričom sa počas hovoru podvedome prechádzal okolo dodávky, skopával kamene z krajnice do krovín a podvedome tak nadobudol dojem, že celý priestor okolo auta má pod kontrolou.

Asi po štvrťhodine zložil telefón a vybral sa urobiť to, čo ešte v mozaike tohto zastavenia chýbalo. Vykročil smerom do poľa, zboku na okraj priľahlých krovín, spustil traky montérok a stiahol ich spolu s trenírkami na pol žrde. Chlpaté polky vykukli ponad gumu a on sa uvoľnene rozkročil. Chytil do ruky vtáka a pustil pred seba mohutný prúd moču. Tento moment mal rád – pohľad na otvorenú krajinu ďaleko pred sebou, ten krátky pocit suverénnosti, keď si svojím prúdom značkoval kus sveta, ktorý mu v tej chvíli na okamih patril.

Po týždni nabitom prácou, keď vrchol starostlivosti o jeho telo spočíval nanajvýš v rýchlych ranných sprchách, bola táto chvíľa pre neho mimoriadne uvoľňujúca. Stál tam, vystavený teplým lúčom večerného slnka, zatiaľ čo jednou rukou usmerňoval prúd moču a druhou si lenivo prechádzal po krátkych chĺpkoch na miešku. Nepravidelne striedal jemné škrabkanie s drsnejším potiahnutím, vychutnávajúc si každý dotyk.

Táto hra spoločne s uvoľnením, ktoré na chlapa doľahlo nemohlo mať iné pokračovanie. Jeho úd mu začal napĺňať svojim objemom dlaň, ktorá pred chvíľou len usmerňovala posledné kvapky moču, teraz inštinktívne prešla na regulérnu masturbáciu. Pevný stisk údu a semenníkov ho privádzali k hranici slasti, ktorú však rád posúval ďalej. Vzrušeným pohľadom sledoval svoj vlhký žaluď, ktorý sa pravidelne skrýval za predkožku a veľkú dlaň. Mal rád obraz svojho žilnatého penisu, po ktorom zručne striedal chmaty a polohy oboch rúk. Pomaly si vychutnával každé napnutie a uvoľnenie svalov. Ruka mu pevne obopínala stoporený úd, palec prechádzal cez vlhkú špičku a zachytával kvapky predsemenného výtoku, ktoré sa rozmazávali po žaludi a robili dotyky ešte intenzívnejšími. Oči privrel, pod viečkami sa mu mihali obrazy – nie jasné, skôr len útržky fantázií, príjemných predstáv, možno spomienok. Vlastná dychtivosť ho začala pohlcovať. Hlboké dýchanie sa mu zrýchľovalo. Cítil, že už dlho nevydrží, no chcel si to ešte o chvíľu predĺžiť. Stisol si spodok žaluďa, prudko vydýchol a na moment zastal, kým sa vlny blížiaceho sa vrcholu trochu nestíšili.

Netrvalo však dlho a telo si začalo diktovať svoje. Zovretie bolo silnejšie, pohyby prudšie. V okamihu, keď už nebolo cesty späť, silno stiahol zadok, napol brucho, nasledovala typická grimasa na tvári a z hrdla sa mu vydral tlmený ston. Prvé horúce masy semena vystrelili ďaleko do prachu role. Prudké a silné vzdychanie mu prechádzalo cez zaťaté zuby. Celý bol v kŕči. Montérky mu medzičasom skĺzli k členkom, na stehnách mu zostali visieť iba čierne voľné trenky s bielym lemovaním po stranách stehien. Ešte v zhrbenej polohe vytláčal zo svojho vtáka posledné kvapky semena a vytriasal ich pred seba. Po intenzívnom vyvrcholení ostal ešte chvíľu lapajúc po dychu. Pomaly sa vystrel, nechal ruky voľne klesnúť vedľa tela a svoje ešte pulzujúce mužstvo aj s vajcami vystavil lúčom zapadajúceho slnka.

Len s nevôľou schovával svoju pýchu, ktorá mu práve poskytla toľko rozkoše, späť do montérok. Vychutnával si ešte posledné dozvuky uspokojenia, keď sa otočil smerom k dodávke. V tej chvíli mu zamrzol úsmev na perách.

Pri starých agátoch stál opretý bicykel, s visiacou prilbou na riadidlách. Rado úplne zmeravel. Krvi by sa mu nedorezal. Kedy sa tam ten bicykel zjavil? Bol tam celú dobu? Ako ho mohol prehliadnuť?

Svoj zrak opatrne odlepil z neznámeho objektu a podvedome prechádzal ďalej, až kým si neuvedomil prítomnosť ešte niečoho. Niekoho. Pohľad mu padol na malú, mierne vyvýšenú stavbu starého posedu. Bol v presne takej výške, aby ho kryli kroviny. Rado prižmúril oči a vtedy to uvidel – medzi steblami buriny a cez chýbajúcu prednú stenu posedu sa na neho dívala silueta chlapa s vyškereným pohľadom.

Rado cítil, ako mu horúčava zaliala tvár. Hrdlo mal suché a zároveň sa mu srdce rozbúchalo rýchlejšie. To znamenalo jediné – ten chlap tam bol celú dobu, od chvíle, ako zaparkoval, ako cvičil, aj telefonoval a viditeľne pobavený pozoroval, ako si Rado postupne uľavil od plného mechúra a aj plných vajec.

Rado sa zmohol len na zahanbené "aha..." a so sklonenou hlavou kráčal späť k dodávke. Dvere sa zabuchli, motor naskočil a ešte nikdy sa z miesta parkovania nepohol tak rýchlo.

Počas jazdy sa mu spätne prehrávali momenty jeho slasti a striedali sa mu s pocitom toho, ako bol pri tom všetkom pozorovaný iným chlapom. Čo si asi myslel? Bavilo ho to? Vzrušovalo? Bol tam celý čas a sledoval ho.

Najprv cítil len stud, ktorý sa ale pomaly začal meniť na iný pocit. „Veď ja som tomu chlapovi vlastne urobil parádne pikantné predstavenie“, povedal s náznakom úsmevu v kútiku úst.