Cena pre víťaza

Moja kurvička pre víťaza dorazila. Dva roky sme sa snažili dobyť toto prekliate kráľovstvo. Kampaň ako zo zlého sna. Príšerné počasie, strašný terén, všade len chudoba. Ale teraz to skončilo. A jedinou podmienkou mieru je odpanenie tejto nie až tak mladej kobylky. Počul som o nej len tie najstrašnejšie zvesti. Už má skoro 26 rokov a stále nezadaná, a ešte k tomu sa stará do vecí, do ktorých jej nič nie je, ako inteligencia, čítanie, písanie. Však ja už sa postarám, aby si energiu vybila na mojom žezle. Ale vždy som mal oveľa radšej ženy, ktoré vedeli aj rozprávať a nie len roztiahnuť nohy.
Svadba bola na diaľku, načo by som sa obťažoval sprostosťami. Mám dôležitejšie veci na práci. Ako napríklad tento skurvený kraj. A svadobnú noc.
Kočiar zastal. Polnočná ruža vystúpila. Tu prezývku si dala určite sama, aby bola tajomnejšia. O polnoci ju ale o jej kvietok pripravím.
Bože, som ja ale šťastný idiot. To čo zostúpilo z kočiara je ako z najvlhšieho sna po sto rokoch celibátu. Má síce tmavo modré, skoro čierne šaty, vtipná mrška, ale vo výstrihu má toho fakt na rozdávanie. Aj bez korzetu, ktorý si iste zabudla úmyselne. Príjemný driek a široké boky. Veď načo sa chcieť páčiť uzurpátorovi s ktorým musí ísť. Dlhé hnedé vlasy lemujú kamennú, bielu, ale krásnu tvár.

„Vítam Vás na mojom hrade, moja kráľovná“ Zarazila sa, na tento fakt asi pozabudla.
„Ešte pred rokom to bol náš hrad“
„Teraz je opäť Váš. A ak môžem podotknúť, tak sa mi zdá, že ľudia sú len radi. Ale dosť bolo tľachania. Vaša komnata je pripravená. Naša spoločná tiež, keby Vás to zaujímalo. Vašu som si dovolil vybaviť podľa môjho vkusu. Dúfam že sa Vám bude páčiť výber nábytku a kníh. Pri mojich posledných slovách spozornela, ale aj tak ma bez ďalšieho slova obišla a odobrala sa k odpočinku. Za ňou šla už len jej plavovlasá slúžtička. Jej tváričky ako jabĺčka, postava ako hruštička, kozy ako melóniky.
Večera prebehla už vrelejšie. Asi ako horské ľadovce. Šaty už ale boli sympatickejšie. Znova čierne, tentokrát vyšívané modrými ružami. Dokonca mali dekolt. A korzet. V ústach mi trochu vyschlo, ale silné víno to istí. Večera prebehla až do konca skoro bez slova.

„Už je čas ísť do postele, moja drahá Ružička.“ Podal som jej ruku. Vzala si ju a vstala bez jediného pohľadu do očí.

Sluhovia nám otvorili dvere a ja som si ju viedol do nízkej veže, kde sme mali stráviť našu noc. Nasledovala nás len jej slúžka. Prehovorila až keď sme boli pred dverami.

„Mohli by ste ma, na chvíľku, nechať, nech s upravím? Prosím!“ Ani teraz zrak nezdvihla.

„Dobre, počkám za dverami“

Za desať minút mi dvere otvorila blondínka. Ruža sedela na posteli, v čiernej nočnej košeli haliac ju od krku až pod členky.

„Máte dojem že ste na pohrebe? Celá v čiernom...“

„Nie, ale idem na popravu.“

Dvere sa zavreli, malá bucľatá komorná ale zostala. Prešiel som k oknu, otvoril som ho. Potreboval som sa ovládnuť. Chlad napriek jarnej noci odháňal horiaci krb. Steny boli obložené drevom, veľká postel mala perové matrace aj v zamate oblečené periny. Chlad bude zdá sa len na manželskom lôžku.
Zaklopanie na dvere. Po dovolení vstúpil sluha s pariacim krčahom a dvoma pohármi. Postavil ho na malý stolík, za ktorý som si sadol.

„Horúce víno. Uvoľní myseľ. Dáte si?“ Nalial som aj do druhého pohára. Váhala, ale nakoniec si sadla naproti mne.

„Dovolil som si pripraviť vedľa kúpeľ.“

„Všimla som si, ale myslela som si že je až na potom. Aby ste ma zo seba zmyl.“ Stále ani jeden pohľad do očí. Dal som jej ľahké zaucho.

„Čo si vlastne o mne myslíte? Viem že tu nechcete byť. Nebudem predstierať, že ja nie. Mala ste byť mojou vlastnou cenou a to som čakal besniacu dračicu. Čo by som teraz za ňu dal. Hovorili, že máte plameň a ja som sa tešil na dobrú spoločnosť. No vy sa aj do pohára s vodou pozeráte, ako by ste v ňom hľadala pravdu.“ No ukľudnil som sa.
„Poďte, dáme si spolu kúpeľ. Mňa schladí. Vás možno, možno rozpáli.“

Vypili sme každý len pol pohára, ale odviedol som ju do vedľajšej miestnosti. Slúžka nás nasledovala po nemom pohľade svojej panej. To si myslela, že ma jej prítomnosť bude nejak trápiť?
Veľká kaďa vody zaberala väčšinu miestnosti s kamennými stenami. Para stúpajúca z vody zahaľovala celú miestnosť do hmly.

Kráľovná sa mi postavila chrbtom. Slúžka jej podala veľkú osušku, postavila sa za ňu a začala jej rozväzovať vrstvy oblečenia. Ja som medzitým zhodil košeľu a voľné nohavice spolu s ľahkými topánkami. Hneď potom aj spodné nohavice. Len slúžka sa na mňa na okamih úkosom pozrela, keď som nahý vchádzal do okrúhlej vane a sadol si stupienok, ktorý ju zvnútra okružoval. Asi päťdesiata vrstva nočných košieľ spadla na zem. No jediné čo som videl bol obrys rozkošného guľatého pozadia mojej novomanželky. Zbytok halila biela osuška, ktorú si tisla na telo. Pomaly vliezla do kade. Osuška nad vodou aj pod vodou tak, aby som nič nevidel. Rýchlo ma prebehla pohľadom. Keď skĺzla do rozkroku prudko sa nadýchla. A to som ešte nebol tvrdý. Slúžka sa, medzitým, postavila do rohu.

„Ak tu chce zostať, musí zo šiat aj ona“

Obe to zarazilo. No po nemom prosebnom pohľade svojej panej sa začala pomaly vyzliekať. Ale, ale… bola pekne guľatá na všetkých pekných miestach. Dokiaľ už rýchlo nevyzliekla poslednú blúzu a spodnicu a nezakryla sa rukami zahliadol som bledé húštie a ružové bradavky. Potom zdvihla pohľad, akoby mne navzdory.

„Keď už si tu, buď užitočná a dones mi tamto mydlo.“

I to mydlo zobrala s police s ramenami pritlačenými k telu. Potom podišla až k vani a mydlo my chcela podať. Chytil som ju za zápästie, pritiahol som si ju bližšie a chytil pod pazuchami. Nebolo už nič ľahšie, ako stiahnuť ju do vody. Skoro skončila s tvárou pod hladinou, ale zachytila sa v predklone cez moje kolená. Jej pani na mňa pozerala s obrovskými očami.

„Keď chceš hrať hru, musíš hrať podľa pravidiel. To znamená, že som tu pánom ja.“ Každú slabiku doprevádzalo plesnutie na jej veľký biely zadok, teraz vystrčený proti mojej ruke a stiahnutý.

„Nechajte ju, vy zviera. Veď je ešte taká neskúsená.“

„Ty teraz mlč. Alebo by ste si chceli miesta vymeniť? Môže sa tak stať celkom ľahko. Nevinná, hovoríš? Nedaj sa vysmiať, aká si naivná? Myslíš, že táto kozatá kurva udržala niekedy nohy pri sebe?
A teraz k tebe, maličká. Spýtam sa ťa na pár otázok. Ak neodpovieš pravdivo, dám ťa ako hračku celému pluku vojakov. Si panna?“

„Áno“ Po plesknutí mojej dlane sa celá zatriasla.

„V kasárňach je is dve tisíc, to je veľa aj na teba.“ Druhé plesknutie. Zaskučala slúžka, aj jej paní. „Si panna?“

„Nie!“

„Nie čo? Odpovedaj celou vetou. “ Ďalší úder smeroval na ryhu medzi stehnami a pologuľami zadnice. A štvrté Plesk!

„Nie, nie som, pane.“ Vyjachtala zo seba medzi vzlykmi.

„Kedy a kto ťa ošukal prvý krát?“ Dva ďalšie údery v rýchlom slede.

Zaváhala, tak som sa poriadne rozohnal. Kráľovná naproti mne neprotestovala, len sa s napol otvorenou pusou pozerala na svoju týranú komorníčku. Osuška jej skĺzla pod prsia. Bol na ne krásny pohľad. Veľké biele pologule korunované ako kameň tvrdými, bordovými bradavkami. Nečakal som, že sa jej to bude páčiť. Čakal som odpovede.

„Keď som mala štrnásť. Hlavný komorník. Vždy chcel každú mladú a dostal ju.“

„Ále čo. A čo také s tebou porábal?“ Moja ruka zanechala s chuťou ďalšie dva otlačky.

„Dával mi ho do rúk a potom aj do mňa.“

„A čo dával a kam. Vyjadruj sa jasnejšie, alebo si dva týždne nesadneš. Naši koniari majú oveľa ťažšiu ruku ako ja a myslím, že ich budeš veľmi baviť.“ Znovu a znovu dopadala na ňu moja ruka. Maľovala ju načerveno od zadku až do polky stehien.

„Svojho vtáčika. Medzi moje nohy.“ Takú zdrobneninu som od kurvičky, akou som bol presvedčený že je, nečakal. Ale nasledoval už len jeden úder, skôr na efekt a moja ruka zamierila zozadu medzi jej plné biele stehná. Koniec prostredníka na vrchole jej štrbinky, v plavom kožúšku. Palec kam až dosiahol v ryhe medzi polkami jej trápenej riťky. Princezná už nedbala, že na ňu upieram svoj pohľad. Svojím vlastným hladila celé telo svojej slúžky a určite aj priateľky. Kus látky, čo ju zakrýval pred mojimi pohľadmi jej medzi tím skĺzol nedbalo na stehná. Plná hruď jej zhlboka stúpala a len pomaly klesala. Ústa pootvorené, pery občas zvlhčoval kmitajúci jazyk. Prstami v kŕči tlačila uterák k svojmu lonu. Slúžka si až po pár chvíľach uvedomila môj dotyk. Zalapala po dychu a pokúsila sa odtiahnuť. Ale nemala kam. Oboma rukami sa držala okraja, aby nespadla tvárou do vody, ale teraz sa jednou pustila a skúsila sa mi brániť. Ruku som jej bez problémov chytil a pritlačil za chrbát. Teraz už mala naozaj čo robiť, aba jej hlava neskončila pod vodou.
Moje prsty začali expedíciu do dažďových pralesov bielych stehien pomaly sa predierali až ku vchodom do tela mladej slúžky, ktorá sa im v tom, márne, snažila zabrániť. Až nakoniec prostredník prenikol k cieľu a medzi závojmi našiel dráždec. Palec len málo zaostal a pritlačil sa k druhej dierke. Blondínkou prebehol kŕč a vydral sa z nej hlboký vzdych.

„Kam ti dal vtáka?“

„Medzi nohy.“

„Kam medzi nohy? Dopredu, alebo dozadu. Prsty tlakom naznačili, o čom hovorím.“ Slúžka im podvedome začala vychádzať v ústrety.

„Najskôr len dopredu, ale potom ma napichol aj do riťky.“

„Ale čo, nehovor.“ Prsty som nasmeroval naproti otvorom. Boli vlhké a klzké. Pritlačil som a prostredník, ukazovák a vzadu aj palec vkĺzli bez väčšieho odporu do tela veľkého dievčaťa. Tá len zalapala po dychu a jej svaly sa stiahli.
„Takže toto pre teba nie je žiadna novinka. A čo pusa. Nehovor mi, že ti neodpanil aj tvoju sladkú hubičku.“

„Áno, dal mi ho aj do úst.“

„Chutilo ti aj keď sa urobil?“

„Áno. Aj keď sa vystriekal. Chutilo mi.“ až príliš dychtivo. Začala krúžiť bokmi na mojich prstoch

„Koľko si mala rokov? A koľko je ti teraz.“

„Bolo mi štrnásť. Teraz mám dvadsať.“

„Takže už šesť rokov šukáš ako divá. A to si tvoja pani myslela aké si neviniatko. Koľko si ich mala?“ moje prsty sa odtiahli. Skoro vykĺzli. Moja obeť pochopila nový spôsob týrania a rýchlo odpovedala vystrkujúc zadok proti mojej ruke.

„ Neviem. Neviem presne.“ rýchlo dodala, keď v nej zostali už len končeky. „Komorník, jeho pomocník, kuchár aj jeho dvaja kucthíci. A chlapci od koní. Tí boli štyria.“

„Naraz? Všetci štyria naraz?“

„Nie. Najskôr hlavný koniar. Len potom ma dal svojim trom podkoniarom“

„Musím povedať, že toto som nečakal. Vidím že si dobrá kurvička. Prečo si klamala svojej panej?“

„Ona je taká nevinná, ešte nikdy nikoho nemala. Hanbila som sa jej povedať, aké...“

„Aké čo? Hanbila si sa jej povedať, ako sa ti páči byť malá hradná pobehlica?“ Pustil som jej ruku a vytiahol z nej prsty. Jej zadok ma chcel nasledovať, ale mala čo robiť aby sa zachytila aj druhou rukou a nepodlomili sa jej kolená.

„Áno! Prosím, neprestávajte, som tak blízko.“

„Ty ma nemáš čo prosiť. Ale ak ma požiada tvoja paní, svoju prianie svojej manželky v tomto prípade neodmietnem.“

Pozrela sa zúfalo na mňa, potom aj na princeznú predo mnou. Tá mala už nohy od seba a uterák si tlačila k podbrušku. Stehná mala biele, krásne hladké.

„Pani, prosím...“Neveriacky sa na ňu pozrela. Len s námahou sa vracala do reality a prinútila sa niečo povedať, ale po pár sekundách sa obrátila ku mne

„Prosím, pane. Ukončite jej trápenie.“

„To ju mám akože zabiť? A ako si to prajete? Mám ju nasekať, prebodnúť, napichnúť?“ povedal som žartovne, ale moja novomanželka dvojzmysel nepochytila a zľakla sa.

„Nie! To prosím nie. Len ju priveďte na vrchol.“

„Takže aj o tom niečo vieš. Zaujímavé, ale o tom sa porozprávame pozdejšie.“ Potom k slúžke: „Vidíš akú máš dobrú kráľovnú. Dúfam že jej potom nezabudneš poďakovať.“

S tým som jej pomohol postaviť sa na nohy. Naznačil som jej, aby si prehodila jednu nohu cez moje stehná, takže teraz predo mnou stála rozkročená, zadkom k princeznej. Prehodil so si ju cez rameno, len špičkami sa dotýkala dna. Jej vlasy mam šteklili na chrbte. Cítil som ako sa bojí. Triasla sa. Začal so ju hladiť po zadnici, stále bližšie k jej vulve, až som do nej naraz strčil tri prsty. Aj v takejto pozícii sa prehla v chrbte, no ja som sa začal hrať. Pridala sa aj druhá ruka. Tentokrát zospodu jej otvorila vulvu a prsty sa začali hrať s klitorisom. Slúžtička hlasno stenala, skoro zavíjala. Pred sebou som mal princeznú ktorá neprítomným pohľadom pozerala medzi naširoko rozkročené nohy svojej komornej, na ktorú hrali moje ruky a na môj stoporený penis, ktorý ukazoval priamo tam, kde ho i slúžka nepochybne chcela mať. Kráľovná to ešte len pochopí. Jedna ruka ešte síce zvierala na brušku osušku, ale druhá už bola medzi jej zovretými stehnami. Jemne sa kolísala dozadu a dopredu, v rytme vzdychom svojej slúžky. Svaly na predlaktí potopenej dlane sa napínali v rovnakom rytme. Usmial som sa na ňu, ale nevnímala.
Okolo mojich prstov sa začali zvierať svaly, tak som palec opäť poslal do zadku. Po pár prírazoch sa bacuľka v mojich rukách skoro napriamila a keď posledné slastné kŕče pominuli zvláčnela, a zosula sa mi k nohám. Kľačala , skoro celá ponorená. Nechal som jej hlavu klesnúť mi na kolená, kde si ju podopierala aby zostala nad hladinou. Pozerala sa do môjho lona a ja som ju hladil po hlave. Spýtal som sa jej.

„Koho si slúžka?“

Zaváhala, ale pochopila zmenu vo svojom živote: „Vaša. Som len vaša.“

Tak môj prvý príkaz znie: Slúž svojej panej ako doteraz. Ale najskôr jej povedz, či sa ti to páčilo.

Otočila sa k Ruži. „Áno, bolo to najlepšie vyvrcholenie, aké som zažila. Máte veľké šťastie, že bude váš prvý. Ani neviete, aké máte šťastie, že on bude váš prvý, moja pani. A keď si pomyslím, že budete mať už dnes v noci jeho krásny nástroj medzi...“ Zarazila sa. Až teraz si uvedomila čo a komu to hovorí. Ruža sa na ňu len neveriacky dívala.

„Ak to bolo všetko, tak môžeš vyjsť. Postav sa ku stene a čakaj na príkazy.“ povedal som mojej novej otrokyni.

Tá to rýchlo urobila, aj keď mala problém vstať. Nedokázala sa ale viac pozrieť do očí kráľovnej.

Vstal som, penis týčiaci sa predo mnou a vyliezol som z kade. Začal som sa osušovať. Obrátil som sa k ruži.

„Dosť bolo vodných hrátok. Poďte von. Inak prechladnete a to iste nechcete“.Povedal som jej mäkko.

Kráľovná si znovu tisla premočený uterák k hrudi a pozerala sa niekam pod hladinu. Po pár momentoch váhania ale vstala a opatrne vyliezla. Ja som sa len otočil a poodišiel som si navliecť ľahké nohavice a halenu. Slúžke som prikázal, aby pomohla svojej panej osušiť a pripraviť sa. Zatiaľ som čakal a sušil som si vlasy. Keď som počul šuchnutie nočnej košele, otočil som. Stála tam, už len v jednej nočnej košeli, svetlo spoza nej odhaľovalo jej plnú krásnu ženskú postavu. Hlavu mala sklonenú, ale nie kvôli česaniu vlasov, čo robila blondínka. Bola bosá, ale to sme boli obaja. Natiahol som k nej ruku.

„Je čas“

„Nie. Nikam s vami nejdem. Dosť bolo tej maškarády. Neužil ste si už dnes večer dosť? Na čo ešte potrebujete mňa?“ Odpovedala mi prekvapivo vyrovnaným hlasom.

„Pretože celý večer je len o Vás. Vy ste to najdôležitejšie. Vy ste moja kráľovná a táto noc spečatí nielen váš osud, nielen moje víťazstvo, ale hlavne mier, pre vašu zem, pre váš ľud.“

Už pomaly ale hystericky: „To mi je jedno. Nebudete so mnou zaobchádzať ako so svojou kurvou. Som princezná a dnes v noci už nikam nejdem. Nedonútite ma. Môžete sa vyhrážať. Môžete ma biť, ale nikam nejdem.“ Na konci už kričala a vzlykala.

„Nie, nie ste princezná. Ste kráľovnou. A mojou manželkou. Ja vás, aspoň túto noc, určite biť nebudem. Už ma bolí ruka. Ale keď inak nedáte.“ Potom k slúžke: „Obleč si halenu!“ a keď bola zahalená, teraz ešte viac ako jej pani: “Ešte raz. Komu slúžiš,“

Pozrela sa na kráľovnú, potom sa obrátila ku mne a sklonila hlavu: „Vám, pane“ Ešte ani nestihla odložiť drevenú kefu na vlasy a jej dlhú rúčku zvierala v rukách.

„Tak zober Ružu za ruku a obe choďte do toho rohu. K tej stoličke. Ty sa posaď! Ešte raz, komu slúžiš?“

„Vám pane. Som len vaša.“ Urobila tak ako som jej prikázal. Novopečená kráľovná stále plakala a bola v šoku, preto sa rada nechala odviesť ďalej odo mňa svojou slúžkou, ktorá si vedľ nej sadla. Vzhliadla ku mne a potom k Ruži. Podišiel som k nim. Ruža sa znovu rozplakala. Takto to ďalej nešlo.

„Tak predpokladám, že splníš okamžite na slovo všetko čo ti prikážem. Prehoď si ju cez kolená!“ Myslím, že očakávala, čo jej prikážem, ale Ruža nie a tak sa ani nestihla brániť, keď už ležala bruškom na stehnách svojej komornej, hlavu skoro na zemi, riťku vo vzduchu. Skúsila sa postaviť, ale nohy jej podkĺzli a a len vykopli do vzduchu. Slúžka jej už ale pritlačila ruku na kríže.

„Teraz jej vyhrň košieľku!“

Ružička sa jej v tom pokúsila zabrániť, no o mnoho silnejšia slúžtička jej nemala problém chytiť šmátrajúce ruky a zopnúť jej ich za chrbtom. A potom už len zdvihnúť lem skoro priesvitnej košieľky až na driek a odhaliť rozkošné pologule riťky mojej novomanželky.

„Desať kefou na holú malým neposlušným dievčatkám poväčšine stačí. A nech je to cítiť, vidieť aj počuť“

Moja otrokyňa sa nedala dlho ponúkať. Zohla sa po kefu, ktorá doteraz ležala opretá o stoličku a prvý krát sa s chuťou rozohnala. Kefa dopadla drevom napred a len to plesklo. Ruža sa vzopäla a zvýskla, ale nič jej to nepomohlo. Na jej pravej polke zostal veľký červený otlačok. Ale to sa už slúžka rozohnala znovu. A znovu. A znovu… Rany dopadali všade. Na zadok aj na stehná. Naľavo aj napravo. Princezná sa spočiatku zmietala , no po šiestej rane už len zajachtala. Za chvíľu bolo po všetkom a nad bielim lemom žiarilo more červene. Potrestaná tíško vzlykala. Prišiel som bližšie. Pohladil som rozpálený zadoček a vrátil som košieľku na miesto. Pomohol som Ruži vstať a chytil som ju za ramená, pohladil po hlave. Pokúsil som sa ju objať a ona neodporovala. Po troch úderoch srdca objala aj ona mňa. Držal som ju v náručí s jej hlavou na ramene pokiaľ nezačala dýchať pokojne. Potom som ju chytil za ruku a odviedol do spálne. Rozpustené vlasy jej padali do sklonenej tváre. Išla bez naliehania. Ešte som sa obrátil k sediacej slúžke.

„Ty daj všetko do poriadku. Zajtra máš nové miesto. Budeš prvá komorná kráľovnej, tak sa podľa toho chovaj.“ Usmiala sa na mňa, postavila sa a uklonila sa. Cez výstrih jej skoro vypadlo mohutné poprsie.

V izbe bolo samozrejme všetko tak, ako sme to zanechali. Oheň v krbe praskal, pootvoreným oknom prenikal svieži, vzduch, ale nebola tu zima. Hrubý koberec hrial studené nohy. Len korenené víno už vychladlo. Dvere sa zatvorili a ja som osamel s mojou mladou manželkou. Otočil som sa k nej, odhrnul som jej vlasy z tváre, zdvihol bradu. Spýtal som sa jej:

„Je už lepšie?“
„Stále to bolí.“
„Riťka, alebo sebavedomie?“
„Oboje.“
„Veľmi?“
„Nie. Veľmi už nie. Muselo to byť?“
„Áno. Bola si hysterická. A musíš sa naučiť, že ma budeš vždy poslúchať na slovo. Nebudem ti prikazovať nič, čo nebude nutné, ale keď tak urobím, tak očakávam poslušnosť. Namietať môžeš potom, keď budeme sami. Kontrola a moc je len ilúzia a ty, ako moja manželka tú ilúziu musíš dokonale udržovať, lebo kto ma bude počúvať, keď ma neposlúchne ani moja žena? Ale neboj sa. Viem že máš rada voľnosť a budem sa ti ju snažiť dopriať ako len budem môcť. Nikdy som nechcel bábku. Chcel som ženu a partnerku. Bol som veľmi šťastný, že som dostal teba. Tak si to nekazme viac, ako je nutné. Som si istý, že to spolu zvládneme.“
„Ale kefou?!“
„Bál som sa, že ťa rukou bude šetriť.“
„No to ma podrž. Bude sa to opakovať?“
„A chcela by si?“ Odpovedal som s úškrnom.
„Nie. Som tvoja manželka, nie jej slúžka.“
„Som rád, že si to konečne priznala. Od teraz budeš na svojom zadočku cítiť už len moje ruky. A aj to len vo vášni. I keď, bol na vás vzrušujúci pohľad. A neboj sa určite budeš mať skoro možnosť jej to vrátiť. Aj s úrokmi. Ešte sa bojíš?
„Áno Mám ale na výber? Krv na plachte byť musí.“
„O krv nejde. Nie som vampír. A na výber máš. Môže to byť povinnosť, alebo potecha.“
„Už som si vybrala. Ale všetko je to prvý krát. Ešte som sa ani nebozkávala. Buď prosím, trpezlivý“

A s týmito slovami zavrela oči a otvorila ústa. Naklonila sa ku mne. Ja som ju chytil za bradu a pusu som jej zavrel. Prekvapene otvorila oči.
„Lekcia číslo jedna. Nie je všetko len o jazyku. Používaj aj pery.“
„Tých lekcií bude ešte veľa?“ Opýtala sa otrávene.
„Už len názorné.“ A pritlačil som svoje pery na jej.

Ponorili sme sa do bozkov a pery sme samozrejme nakoniec otvorili. Pritlačila sa ku mne a ja som cítil jej tvrdé bradavky a tep srdca. Cítil som teplo celého jej tela. Voňala nádherne. Čistotou a vzrušením.
Keď potrebovala nabrať dych za ruku som ju priviedol až k posteli. Začal som jej preťahovať nočnú košeľu cez hlavu a poslušne zdvihla ladné paže. Za chvíľu už bola košieľka na zemi. Opatrne si nahá sadla na posteľ. Pozrela sa na mňa.

„Nabudúce, nech je to rukou. Tvojou rukou.“ Len som sa usmial.

Poposadla si až do stredu postele a ľahla si na chrbát. Nohy cudne pri sebe. Pozerala sa mi do očí a začala dýchať zhlboka. Vyzliekol som sa aj ja. Keď sa mi pozrela medzi nohy a videla čo ju čaká, rukou si zakryla kožúšok medzi stehnami aj prsia. Ľahol som si nabok k nej, oprel som sa o lakeť, pozrel sa jej do očí. Pohladil som ju po vlasoch a zliali sme sa v bozku. Ľavá ruka zatiaľ skúmala hebkosť jej tela. jemnosť vlasov a chĺpkov. Nasával som jej jemnú vôňu, do ktorej sa začínal miešať aj pach spoločného vzrušenia. Pritlačila sa ku mne, a objala ma okolo krku. Pritiahla si ma k sebe ešte pevnejšie a zarazila sa len keď moja ruka prvý krát dorazila do pohoria jej hrude. Tie veľké krásne kopce. Bradavky vztýčené a žiadúce. Tvrdé ako kameň boli medzi mojimi prstami. Moje ústa sa s nimi pohrajú pozdejšie.
Potom hladké bruško, širšie boky. Keď moje prsty narazili n prvé kučeravé chĺpky, prestala ma bozkávať. Odtiahol som sa a pozrel sa jej do očí. Keď som ju pohladil po stehnách roztiahla ich a ja som sa mohol vrátiť po svojich stopách. Chcel som sa s ňou pohrať,aby to pre ňu bolo potom čo najľahšie, ale na moje veľké prekvapenie bola už úplne vlhká a pripravená. Keď som sa prstami dostal medzi jej závoje pozerala sa mi uprene do očí. Keď som sa po prvý krát dotkol púpätka nad nimi zahryzla sa do spodnej pery, a zavrela oči. No po chvíli len bolestne zavrtela hlavou. Nechal som ju tak. Sám som sa nemohol dočkať. Jeden z prstov som si dal do úst. Chutila krásne, čerstvo. Potrela sa na mňa a nakrčila nos.

„To je nechutné.“
„Chceš ochutnať?“ ponúkol som jej lesknúci sa prostredník. Natiahla sa po ňom a vsala ho do pusy, potom hlavu spustila na vankúš.
„Čakala som horšie.“
„Počkaj na iné lízatká. Čaká nás toho spoločne ešte veľa čo objavovať.“
Usmiala sa na mňa, ale jej úsmev rýchlo pohasol. Roztvorila doširoka kolená.

Nebolo mi potreba viac naznačiť, že je pripravená. Vyvliekol som si z pod nej ruku a prevalil som sa nad ňu. Keď som siahol medzi nás a ona ucítila môj hrot na jej bráne chytila ma pevne za ramená a pozrela sa mi do očí. Chytil som ju pod kolenom a oprel si jej lýtko o plece a do úplne otvorenej jaskynky som na prvý krát celý prirazil. Zalapala po dychu. Nechal som jej chvíľku. No potom sa začal náš prvý spoločný tanec, Tanec dotykov a bozkov, meniaceho sa rytmu a šliapania si na nohy. Obrazne aj doslova. Na prvý krát som s ňou nechcel nič viac skúšať. Len som jej panvu podopieral za ešte stále vriaci zadoček. Vzdychala a šeptala slová lásky aj nadávky za ktoré by sa nemusela hanbiť ani posledná kurva, Vychádzala mi v ústrety a ponúkala mi prsia k dotykom aj bozkom. Jej bradavky prvý krát okúsili pery jazyk, zuby muža a nesťažovali si ony, ani ich nositeľka. Keď som cítil svoj blížiaci sa koniec, znovu som nahmatal medzi nami pupeň na jej kvietku a k môjmu prekvapeniu sa po dvoch zabrnkaniach dostala žena, s ktorou som mal stráviť zvyšok života na svoj prvý vrchol. Pohľad na jej prekvapenú tvár zmietanú v kŕčoch, nemú otázku v očiach, dotlačil k malej smrti aj mňa. A jej ešte väčšie prekvapenie vystriedalo pochopenie, keď v sebe ucítila moje teplo. Keď sme zostúpili na zem, len sa ku mne privinula a začala znovu vzlykať. Nechal som ju a po chvíli sa ukľudnila.
„Prepáč mi to. Nabudúce už to bude lepšie.“
„Ššš. Hlupáčik. Bola, Si, úžasná“
Vstal a podal som jej pohár už studeného vína. Bez slova ho vypila a len počkala, kým sa k nej vrátim. Potom sa ku mne schúlila a už som počul len jej spokojný dych.
Vedel som, že ma čaká zaujímavý zbytok života s mojou Polnočnou Ružou.