Šéfovi sa nehovorí nie (súťažná)

24 сент. 2017 г. · 6 571 просмотр Novozamcan

Po nástupe do novej práce, som dlho hľadal rozvrh a usadenie. Bolo to iné ako pred tým. Budova, ľudia, kolegyne a kolegovia. Písíčko a vlastný kancel. Pred tým som ako OZ mal jedine auto a pokokot roboty. Teraz je to iné, všade samé pekné ženy, pekní chlapi (áno som aj na chlapov). Proste všade kam som sa pozrel bolo niečo na čo sa dalo pozerať. Prvé dni ubiehali a ja som sa konečne dostal do pracovného tempa, ba dokonca som koľko krát aj predbiehal a tlačil ľudí predomnou aby makali rýchlejšie a tak sa zo mňa po pár mesiacoch stal vedúci teamleader. Asi som si to zaslúžil .hehe ...

Po pol roku prišiel do firmy nový riaditeľ. Mladý, veľmi upravený, cieľavedomý a bystrý Martin z Oravy. Pomyslel som si tento má potenciál a naozaj aj mal. Firma napredovala a zakázok stále pribúdalo, až sme museli kúpiť ďalšiu budovu a prijať nových ľudí ktorým som sa nakoniec stal ja riaditeľom, a tým pádom som bol prvým a priamym podriadeným Martina. Rozumeli sme si dobre. Každý piatok po práci sme šli na dobrú večeru, pivko a kecali sme a preberali život, prácu, koníčky, no nikdy mi nenapadlo prečo je Martin slobodný. Vlastne aj ja som ale ja mám proste smolu na normálný vzťah. No on ? Veď ten musí mať s jeho kukučom a peniazmi žien koľko chce a nemá...

Nejako som to neriešil a ďalšie a ďalšie týždne ubiehali. Začiatkom leta, si Martin zobral voľno a keďže vedel že som ako náhrada super, tak ma porosil aby som chodil jeden deň do našej budovi a jeden deň do jeho budovi úradovať. a tak som aj robil. No čo čert nechcel, v stredu som zabudol u martina na stole v kancli papiere a musel ísť po ne aj keď som mal byť u nás a čo som videl po príchode, to som vidieť asi nemal. Martin dole bez, trtka mladého praktikanta na svojom stole v kancli. Ostal som ako zamrazený, martin v tejto trapnej situácii jediné čo povedal, bolo: Chceš tieto papiere, ? (a na nich hektoliter niečieho semena)

V momente som zavrel dvere a odišiel do kanclu do mojej budovy. Po asi pol hodine mi prišla SMS-ka od Martina, v ktorej stálo: Dojdi sem musíme sa porozprávať.

Chvíľu som váhal a odpísal som Ok. Kráčal som tam nevedel som čo bude, či ma zjebe čo tam robím, alebo či sa mi bude ospravedlňovať, za to čo som videl.

Po príchode tam som zaklopal a martin mi otvoril. Nebolo mu moc do rečí a tak mi ukázal či si dám kávu, povedal som že nechcem a spýtal som sa ho čo potrebuje. Martin sa zhlboka nadýchol a spustil.

Vieš už dlho som ti to chcel povedať, no nikdy som sa k tomu nedokopadl. Som Bisexuál a páčia sam mi jak ženy, tak aj muži a teda sem tam si to rozdám aj s aj s. Prikývol som, že chápem a povedal som že mne to nevadí, len som zostal šokovaný a že sa mi s tým mohol zdôvoeriť aj skôr že by som sa mu nevysmieval, ani by som mu neškodil. Martin mi so slzami v očiach poďakoval za pochopenie a vyprevadil ma von. Medzi dverami ma objal a rozplakal sa mi na ramenách a začal pomedzi vzlyky hovoriť.
Vieš, mám ešte jednu vec, čo ti musím povedať. Páčiš sa mi a bez možnosti reakcie trhol hlavou z ramena a vrazil mi svoj jazyk do mojich úst.

Похожие рассказы