Povedala mu, nech sa dá na štyri. Celý čas bol ticho na štyroch a čakal, čo sa bude diať. Na krk mu prvýkrát dala obojok, ktorý vybrala iba preňho. Dala si ho na vôdzku a vydali sa na prechádzku celým domom. V tichosti. Milovala to ticho, keď on čaká na každý moment a sleduje tie iskry v jeho očiach, čo sa bude diať a on absolútne netuší čo ma čakať. Zastavila, dala svoje nohy blízko k jeho perám a on vedel, čo to znamená - pobozkať a poďakovať svojej pani za prechádzku. Potom ako to vykonal, dostal príkaz ľahnúť si na chrbát. Ležal s rukami pri sebe a len sledoval, čo sa bude diať. Zaviazala mu oči a už videla ako sa do jeho hrubého dlhého údu pomaly nalieva krv. Dotkol sa jej a dostal bičíkom po ruke. Opýtala sa ho, či si pamätá pravidlo číslo 3. a nemá sa pani dotýkať až kým ho nevyzve, inak bude trest. Odpovedal ospravedlňujúcim hlasom - áno pani, už sa to diať nebude. Ona mu povedala, že určite nebude a začala mu zväzovat ruky. Keď mal ruky zviazané, sadla si na jeho tvár bez toho, aby to čakal a jemne pritlačila, až kým sa nemykal, jemne sa nadvihla a spravila to opäť, pretože videla, jeho stoporený úd, ktorý sa mykal viac ako on, hovoril za všetko. Presunula sa na jeho tvrdy úd a začala jazdiť. Vzdychal, ako zmyslov zbavený, keď už videla, že bude, zliezla z neho. Zakňučal…
