Dáma s kalou

Natrafil som tu na ňu často, no vždy iba prostredníctvom svojho pohľadu. V mojich očiach bola nádherná, nekonečne príťažlivá a silná žena, ktorá síce pôsobila krehko, ale zároveň vo Vás prebudila pocit, že potrebuje pevné opraty na to, aby skrotla.

Spočiatku som ju vnímal ako celok, ale čím dlhšie som ju sledoval, moje myšlienky sa rozpadali ako kúsky skladačky. Raz som na nej pozoroval oči, ktorými ma hypnotizovala, potom jej dlhé vlasy, do ktorých som chcel zaboriť svoju dlaň, či jej prsia, v ktorých som sa videl stratený a skôr, ako som sa prebudil zo snívania, môj penis bol ako kameň a cítil som, ako doň prúdi impulz z jedného vzrušenia a hneď na to ho vystriedal ďalší.

Ona to nikdy nemohla vidieť, pretože o tom ani nemala tušenia. Na správy odpovedala s časovým odstupom alebo reagovala veľmi stroho. No raz sa stalo, že mi venovala dlhšiu komunikáciu a dovolila mi, aby som s ňou strávil aspoň krátky okamih.

V to ráno som sa cítil ako školák, ktorý práve nastupuje do prvej triedy. Radosť z očakávaného, ale zároveň i obavy z nepoznaného. Postavil som sa pred veľké zrkadlo a zadíval sa na svoj odraz. Nohavice i košeľa dodávali mojej osobnosti zvláštny šarm, pôsobil som sebavedomým dojmom, ale vo vnútri som bol rozladený.

„To dáš.“ – hovoril som nahlas svojmu odrazu, naposledy som si upravil golier na košeli, žmurkol na seba, zo stolíka vzal kľúče a zatvoril som za sebou dvere.

Na dohodnuté miesto stretnutia som dorazil ako prvý. Nervózne som sa obzeral a v ruke som držal kalu, aby som jej prejavil svoj obdiv, ale i rešpekt. Nenápadne som sa obzeral, keď som v diaľke zahliadol najprv jej ryšavé vlasy, postupne sa mi približovala a ja som z nej nespúšťal oči.

Bola neskutočná. Jej prsia kričali: „poď, vezmi si nás“ a všetko ostatné: „nedostaneš ma“. Po úvodnom pozdrave padli jemné dotyky pier na líca a ja som netušil, ako skryjem začínajúcu erekciu.

Po menšej prechádzke sme skončili v tichej kaviarni v jednej z bočných uličiek mesta. Navonok pôsobiaca intímna kaviareň, miesto ako stvorené pre nás dvoch. Spočiatku napätá atmosféra sa uvoľňovala a žena sediaca oproti mne sa mi viac otvorila, aby mi dovolila nahliadnuť do jej vnútra.

Povedzme si otvorene, som chlap a napriek tomu, že som sústredene hltal každé jedno slovo, každú jednu vetu, ktorú jej pery vyslovili, v mysli som mal jasné otázky: „Ako chutí? Ako sa tie pery bozkávajú?“ Bola to však inteligentná žena a jej pozornosti neušlo, ako sa mi vydúvala hrča na rozkroku.

„Mal si si obliecť o číslo väčšie nohavice, aby Ťa netlačili.“ – vyslovila a nevinne sa na mňa usmiala, no hoci si to neuvedomila, jemne si zahryzla do pery a v očiach sa jej zvláštne zaiskrilo.

„Mala si ma upozorniť, že na stretnutie s Tebou ich budem potrebovať.“ – odpovedal som suverénne s úsmevom a debata ďalej pokračovala.

Nikdy som nečakal na nič väčšmi, ako vtedy na okamih, kedy vyslovila, aby som ju odprevadil domov.

Kým sme kráčali, v mysli mi bežali scenáre, ako to urobiť a kedy, ale osmelil som sa a chytil ju za boky, prudko pritiahol k sebe a vášnivo pobozkal. Moje bozky opätovala, jazyky sa nám prepletali a cítil som jej veľké prsníky, ako sa mi tlačili na hruď. Dych sa nám obom zrýchľoval, oprel som ju chrbtom o budovu, rukou jej vošiel do vlasov a špičkou jazyka jej kmital po uchu.

„Si dokonalá.“ – šepkal som jej do ucha a perami schádzal ku odhalenému krku.

Zaklonila hlavu, aby krk lepšie nastavila mojim perám, zatiaľ čo moja ruka ju chytila za zadok, jej ruka sa dotkla mojej hrče na rozkroku a vášeň medzi nami rovnako ako i naše dotyky sa stupňovali.

„Mala by som ísť domov.“ – prudko ma od seba odstrčila, zhlboka sa nadýchla, upravila si šaty, dlaňou prešla po rozstrapatených vlasoch a zohla sa pre kalu, ktorú pustila na zem, keď som ju vášnivo pobozkal.

„Teraz ma odstrkuješ? Čoho sa bojíš? Necítiš, ako môj stoporený úd kričí: „zober si ma“?“ – spýtal som sa jej a bezmocne sa na ňu díval.

Jej pery mi neodpovedali, kým oči áno, no jej telo sa odlepilo od budovy a dala sa do pohybu. Nedokázal som sa však ovládať, tak som ju chytil za rameno, pritisol k stene znova a opäť sme spolu splynuli v túžobnom objatí a vášnivo sa dotýkali jeden druhého.

Vedel som, že potrebuje priestor, že nesmiem na ňu naliehať, tak som sa od nej odtiahol a pokračovali sme v ceste.

„Ďakujem, že si ma odprevadil.“ – nežným hlasom vyslovila, pobozkala ma na líce a vošla do brány, hoci časť mňa čakala, že ma pozve k sebe, moja druhá časť vedela, že to neurobí, a to i napriek tomu, že oči jej žiarili túžbou a telo túžilo po vášni.

Keď sa mi stratila z dohľadu a zvuk jej opätkov vystriedalo ticho, spomenul som si na jej slová, ktoré mi onoho času adresovala: „Skutočná dáma zvádza sofistikovanými spôsobmi. Loví nepozorovane, ale svoje obete si vyberá cielene. Skutočný gentleman jej správanie odhalí a je len na ňom, či bude hrať jej hru, aby jej doprial pocit úspechu alebo prevezme opraty do svojich rúk.“