**„Ležím vedľa teba a mám pocit, že celý svet na chvíľu stíchol.
Tvoj dych sa mieša s mojím a ja nechcem, aby sa tento okamih skončil.
Dotýkam sa tvojej ruky, len tak jemne, aby som si pripomenul, že si tu — so mnou.
Nemusíme hovoriť veľa.
Stačí mi cítiť, ako sa tvoja hlava opiera o moje rameno a ako sa tvoje prsty prepletajú s mojimi.
Je v tom pokoj, ktorý som dávno necítil… a ktorý by som si najradšej odložil na horšie dni.
Ak zavriem oči, stále ťa cítim —
teplo tvojej pokožky, pokoj v tvojom úsmeve, tichú silu tej chvíle.
A v duchu si vravím:
nech toto ticho trvá ešte chvíľu…
lebo takto je nám dobre.”**