Masturbačný hendikep 8

Možno sa zase budem opakovať ale som rada že sa vám moje blogy páčia. Nečakala som tak super reakcie aj napriek tomu že riešime tabu vec za ktorú sa dievčatá dosť hanbia. Osobne si sama myslím aj preto je to takto stále „utajované“ lebo nie vždy, každá o tom vôbec niečo napíše. Pre mňa je masturbovanie super, netajím sa tým a hlavne v mojich problémoch iná vec moc nepríde do úvahy.

Viacero z vás mi aj písalo zopár otázok ktoré by ste chceli vedieť v rámci ďalšej časti tohto blogu.

Veľa z vás sa ma stále pýta či by som nechcela pomôcku na dráždenie,.. Jasné chcela, len tak ako som písala v mojom prípade je to dosť ťažké niečo také zadovážiť a taktiež ak by mi to doma našli, tak by to bol dosť pruser. Neraz som sa pozerala po stránkach a viem že hračiek existuje strašne veľa – a ja ako dievča by som pri mojom vyvádzaní neraz niečo využila avšak sa to nedá.

Čo sa týka prehliadok u doktora, mnohým aj z vás prišlo to že načo ich často navštevujem a či vôbec ešte stále s rodičmi – áno častejšie než bežne, a prečo no.. nakoľko mam problémy s nohami a mám zvýšenú citlivosť. Je to aj hendikepom a taktiež moji „úžasní“ rodičia, ktorý dohadujú termíny, vedia takmer o všetkom. Ak by som sem mala napísať čo si myslím, tak niekedy si pripadám ako keby som pri nich nemohla si dovoliť nič. Nakoľko riešili s mojim doktorom aj tému ohľadom sexu. Ten som nemala, aj napriek tomu že som započula že sa boja o to aby som neotehotnela. Niekedy mam z takýchto rečí strašné nervy, ale k rodičom si moc dovoľovať nemôžem, predsa len sa o mňa v iných veciach starajú aj keď toho zakazujú viac než dosť.

Útekom z tejto občas blbej reality, radšej zájdem sem a aj sa pobavím a prsty si tiež zapracujú ak by som to takto mala nazvať. Masturbáciou našťastie neotehotniem ak by sa o to až tak moji rodičia báli.

Ale aby som nehovorila len o tých zlých a nepozitívnych správach, je zopár aj tých pozitívnych. Mnohí z vás si so mnou aj často píšu, niekedy sa tu stretávame aj ráno, skoro ráno alebo poväčšine aj večer ak sa mi sem dá prísť. Narážam na to súkromie, lebo toho je u mňa najviac buď ráno alebo večer. Poviem vám tie rána niekedy zvyknú byť super, škoda len že bývajú krátke a pár krát už aj keď sa mama prebudila tak sa divila čo tak skoro robím za PC. Istotne jej nehovorím o tom že ráno si to robím, keď nie raz tak dva krát ale uhrala som to vždy výhovorkou že som nemohla spať, lebo v poslednej dobe je to počasie dosť také – nepravidelné alebo že som bola smädná a väčšinou si vodu nechávam pri počítači. A taktiež keď sa už dostanem na vozík, tak už sa mi moc do postele nechce. (Komu by sa aj chcelo).

Večer je to tiež o to viac také nedočkavejšie, lebo poväčšine času čakám len na to kedy pôjdu spať – ak ma pred tým ešte 100 krát nevyrušia.

K pozitívnym správam pripojím aj návštevy, lebo v poslednej dobe k nám chodí mamina kamarátka aj s jej dcérou. Raz bol aj s nimi jej syn, pravdu povediac bola som aj trochu hanblivá. Možno to vyznie divne ale viete ak niekoho nepoznáte tak neviete sa ako s ním baviť, a hlavne ako zoberú môj hendikep. Našťastie s tou dcérou som celkom za kamošku. Na návštevu chodievajú často, čiže máme sa stále o čom baviť. Jej brat je tiež celkom fajn, bol síce u nás len raz ale stále je to lepšie ako nič. Úprimne ak to teraz píšem tak chlapca ako kamoša by som brala viac, určite viete možno aj dôvody len zase na druhej strane moji rodičia sú aj v tomto opatrný isto by nás nenechali len tak v izbe samých. S kamoškou sme riešili aj rôzne veci, pýtala sa aj na môj hendikep – osobne by som jej to povedala, aj moje ťažkosti čo sa týka intímnych vecí avšak bojím sa aby to niekomu nepovedala najmä svojej mame alebo niekomu kto by to mohol povedať u nás doma. Možno som len paranoidná, viem ale beriem všetko viete radšej s rezervou.

V tejto časti som skôr zhrnula veci čo sa udiali poslednou dobou, avšak ak by ste mali niečo čo by som mohla ešte napísať alebo rozvinúť môžete to uviesť aj do komentáru.