Mocná šéfka (7)

Keď som po dlhšej dobe zbadal generálnu, nič to so mnou nerobilo, akoby splnila svoj účel. Dohadovala práve čosi s dvojicou mužou.
"Moment, možno vás nebudem potrebovať." ospravedlnila sa im spôsobom jej vlastným, keď som prechádzal okolo.
"Počkaj!" zhúkla na mňa ako na psa. Ignoroval som to, až pokým nevyslovila moje meno aj so slovom prosím. Skoro som zapochyboval, či som počul správne. Také niečo som od nej ešte nepočul. Pribehla ku mne tým elegantným krokom a mne už sa preventívne začal zdvíhať tlak.
"Si tu autom?"
"Som."
"Vezmeš ma! Ehm, vezmeš ma domov?" opravila sa a bolo jasne cítiť, ako sa premáha.
Túto chvíľu som si vychutnal, naťahoval som čas a tváril sa, ako veľmi váham.
"Tak fajn." povedal som nakoniec otrávene.
"Môžme ísť?"
"Mám ešte čosi rozrobené."
"To počká!" zahlásila rezolútne.
"Tak v tom prípade ideš so mnou po veci alebo ma počkáš..."
Keby ste videli ten pohľad, čo na mňa vytiahla, tiež by ste radšej okamžite zmĺkli. Tykanie som nevytiahol naschvál, bol to omyl...možno následok našich hier s priateľkou.
"Ospravedlňujem sa vám, milostivá, za moju trúfalosť."
"Prestaň tu šaškovať.."
"Ok, takže vidíme sa v garáži." prerušil som ju.

Čakala ma tam a hneď si neodpustila: "Máš nejaké výhrady voči výťahom od nášho posledného stretnutia?"
"Nie, môžme ísť." odpálkoval som jej snahu strápniť ma do outu.
Po chvíli sa mi pokúsila uštedriť ďalšiu.
"Toto je tvoje?" okomentovala môj desaťročný sedan.
Najlepší spôsob, ako ju potrestať, bolo otvoriť jej dvere a usadiť ju na zadné sedadlá, ktoré už dávno trebalo poriadne vytepovať. Prekvapivo bez reptania si sadla a ja som sa posadil na protiľahlé miesto vodiča.
"Cestu poznáš?"
"Zbežne si ju pamätám, upozornite ma, ak pôjdem zle."
Vačšinu času mlčala a dívala sa z okna, nemal som ani tušenia, ako to dnes celé skončí. Jedna časť chcela, aby so skončilo dobre a druhá zas zle. A ani jedna časť nevedela, čo je vlastne dobrý koniec a čo zlý.

"Sme tu." zahlásil som pred jej domom. Určite by na to prišla aj sama, ale musel som to povedať. Zostala sedieť, akoby na niečo čakala. Nemienil som povedať ani slovo.
"Koľko ti dlžím za to fitko?" zrazu vyhlásila. Chvíľu mi trvalo vybaviť si, ako som ju dávnejšie konfrontoval s touto skutočnosťou.
"To už je premlčané." vyhlásil som trochu strategicky.
"Daj mi chvíľu!" povedala jej typicky panovačným tónom a vytiahla telefón. Započul som nejaký mužský hlas a nejako mi nebolo z telefonátu jasné, o koho ide a o čom sa rozprávajú. Hluk dieslového motora staršej výroby prenikal do interiéru tak, že z tichšieho hovoru na zadnom sedadle robil hovor diskrétnym.
"Nezastavíš sa dnu?" následne prehovorila na mňa.
"Mám iný program." zaklamal som.
"Cez mesto ti to bude teraz trvať večnosť, o pol hodinu sa zápchy rozplynú a dostaneš sa rovnako rýchlo domov."
Mám iný program! Z celého srdca som chcel túto vetu na ňu zvriesknuť, namiesto toho som len sucho odpovedal: "Tak fajn."

Ticho som ju nasledoval do jej snobskej nory, kam láka svoje obete. Usadila ma a ponúkla minerálkou. Okrem nej priniesla fľašu drahého koňaku s jedným pohárom.
“Nalej mi!” prikázala mi a keďže som sa vždy považoval za slušne vychovaného, splnil som jej prianie. Odpila si a koketne oblizla pery.
“Chceš ochutnať?”
“Ďakujem, ale som tu autom.”
“Ja viem! Ale ja sa ťa pýtam na čosi iné. Nechcem, aby si mi zdrhol ako minule."
Zostal som sa na ňu dívať. Celú dobu som premýšľal, kto to odštartuje. Chcel som to odštartovať, ale túžil som sa zbaviť zodpovednosti.

"Fajn, vypadni odtiaľto, ak nemáš záu..." nenechal som ju dokončiť vetu a vrhol sa po nej. Po pár vášnivých bozkoch a dotykoch som cítil, ako vo mne prúdi adrenalín a vzrušenie. Už sa to nedalo zastaviť, iba žeby...
"Heeej! Brzdi, mladý!" umravnila, no ani to ma nezastavilo.
"Prestaň!" dôrazne ma zastavila, keď som svoju tvár ponoril do jej výstrihu, z ktorého ma následne odtlačila. Postavila sa a ukázala rukou na dvere.
"Tam je hosťovská, vyzleč sa a urob si pohodlie. O chvíľu som pri tebe."
V tichosti zmizla, s neustupujúcim vzrušením som sa zobliekol a hodil do príjemne mäkkej postele, ktorú zalievalo svetlo zapadajúceho slnka.
________________________
Ak sa vám pokračovanie páčilo, nezabudnite označiť ako "Páči sa mi" alebo zanechať komentár. Dočítania, priatelia.