Chlapci na výlete

©vize

Koncom júna som sa nechal nahovoriť kamatátom na trojdňový výlet do prírody:
„ Ideme stanovať, bude sranda, poď s nami, máme ešte jedno miesto voľné“, zahučal na mňa Stano tak presvedčivo, že som sa nezmohol na odpor, alebo námietku. V podstate som ani žiadnu poruke nemal, len som zrejme príliš zhýčkaný. Akosi som zvyknutý na moju posteľ, kúpeľňu, čisté uteráky, a to pri stanovaní asi nepôjde. Ale zas ma lákala myšlienka, zežiť niečo iné, opustiť stereotyp, zmena, a napätie, čo sa udeje.
Tak sme sa v piatok naobed vydali do sveta. Bolo nás osem, všetko chalani medzi sedemnásť a devätnásť,. Ja som poznal dobre len Stana, s tým som vyrastal, všetkých ostatných som poznal, ale pomenej. Jedného z nich som poznal pomene dobre, aj keď som s ním nikdy nemal bližší kontakt. Nie že by nebola možnosť, hrávali sme fotbal a hokej už ako deti spolu, ale ja som ho obdivoval, bol veľmi sympatický, trochu tichý, a ja som si vybudoval pred ním istý rešpekt už aj preto, lebo hral aj futbal, aj hokej veľmi dobre. Proste, pre mňa bol on taká lokálna hviezda.
Volal sa Vlado, špinavý blonďák s hnedými očami a príjemným úsmevom. Jano a Peter boli bratia, mali psa, vlčiaka, motorku, a otca funkcionára. Bobák, (teda Miro, ale tak ho nik nevolal) a Čurko, (to bol tiež jeden Vlado) boli tiež motorkári, stále sa hrabali v ich mašinách, a asi sa vyznali, lebo im to dobre chodilo. Posledný bol Milan, pomenší, zdravo drzý, ale v pohode.
Išlo sa na štyroch motorkách, Stano bral Milana, Jano a Peter spolu, Bobák a Čurko na ďaľšej, a ja som sa viezol s mojou hviezdou, s Vladom. Veľa batožiny sme nebrali, načo aj, aby sme nezaťažovali zbytočne motorky. Chalani pobalili to najdôležitejšie, štyry malé stany, veľa cigariet a samozrejme bohate pitiva. To tie motorky vraj nezaťaží, a je to životudôležité. Ja som dovtedy nejaké mimoriadne skúsenosti s alkoholom nemal, sem-tam, ale ostalo to vždy v rámci. Oni všetci mali trochu viac praxe, jednak chodili často stanovať, a zrejme im to robilo dobre. Ja som nezabudol zobrať gitaru, keby bola nuda, pomyslel som si, a okrem toho to bola vždy moja overená zbraň. Tú som používal vždy, keď som sa ocitol v rozpakoch, a s tým som počítal. Hneď od počiatku, ako mi bolo oznámené, že nepôjdem so Stanom, ale s Vladom. Zrejme som sa aj začervenal, ale tešil som sa.
Vydali sme sa na cestu, Vlado mi prikázal pevne sa ho držať, aby mohol v pohode zvládať zákruty. Vysvetlil mi, že to je dôležité, aby socius, teda spolujazdec, splýval s vodičom, čo som s potešením prijal ako rozkaz. Keby len tušil, ako rád som splynul....
Bolo to nádherné, trvalo to asi dve hodiny po prvú prestávku, a ja som sa ho držal, ako som len mohol. Pre mňa mohla tá cesta trvať aj celé tri dni, a ja by som celé tie tri dni s Vladom splýval. Keď sme ostali stáť, Vlado ma pochválil, že sa mu so mnou dobre jazdí, a ja som to vstrebával ako pochúťku. Rozhovorili sme sa o všeličom, chalani občas zanadávali na spoluužívateľov cestných komunikácií, hlavne na tých skôr narodených, ktorí majú zrkadlá na autách z dekoratívnych dôvodov. Po polhodinke sme sa vydali ďalej, aby sme stihli postaviť stany a pripraviť ohnisko na večer.
Prišli sme okolo tretej na miesto, ktoré chalani už poznali. Pri riečke, čistinka, asi 70 m od lesíka. Do dediny bolo asi pol hodiny pešo, inak široko - ďaleko nič, len my. Bolo ešte stále veľmi teplo, zhodili sme kombinézy a začali sme stavať stany. Stano rozhodol, že budem po dvojiciach, ako na motorkách, a tak aj bolo. Bol takým akýmsi šéfom, a rozdelil hneď aj úlohy. Ja som ostal v „tábore“, pri stavaní stanov, traja išli nanosiť drevo z lesa.
Stano sa staral o vodu, nanosil do suda, ktorý vykotúľal odniekiaľ z krovia, doplna, aby bola poruke, keby náhodou oheň nerobil dobrotu. Ten sud tam po každý raz skryli v kroví. S Vladom sme zatĺkli kolíky, postavili sme aj s bratmi Janom a Petrom dosť rýchle všetky štyri stany, keď som zistil, že som samozrejme nečo predsa len doma zabudol. A to bolo dosť dôležité, spacák. Stano sa ma len tak mimochodom spýtal, či som si zobral aspoň posteľ so sebou, keď som už spacák nechal ležať doma, a začal kontrolovať deky.
„ Ak budeš mať šťastie, a nebude nad ránom veľmi chladno, možno sa ešte zobudíš“, oznámil mi sarkasticky jeho postoj. Vlado sa ma zastal, pretože som s nimi po prvý raz, a povedal Stanovi, aby sa nestaral o to, on to nejako vyrieši. Ako, to nepovedal, ale mne to ohromne imponovalo. Tento krátky rozhovor nebol v nepriateľskom ani hádavom duchu, a nevznikol z toho ani žiaden problém, predovšetkým to bol dôvod, že som sa opäť ocitol v priaznivej oblasti Vlada. Vlastne, osud to tak chcel, a ja som bol spokojný. Zvyšok chalanov sa vrátil z lesa s drevom, ktoré by malo stačiť aj na týždeň. Stano pripravil ohnisko, aby mohol začať opekať, keď sa schová slnko. My sme s Vladom uložili naše kombinézy do stanu, ako aj zvyšok našich krámov, a Vlado navrhol ísť sa okúpať do riečky. Aj tak sme boli dosť prepotení z cesty a stavania stanov. „ Jasné, hor sa do vody “, vyšlo zo mňa a hľadal som v ruksaku plavky.
„ Hej, čo si popletený, a na čo sú ti plavky ?“ spýtal sa ma Vlado, vyzliekajúc sa do naha, „však tu nikto nie je“, a vyliezol zo stanu. Ja som to neočakával, ostal som moment zarazený, ale ako som videl Vlada vyliezať zo stanu, a videl som jeho pekné nahé telo, a hlavne jeho peknú sedaciu partiu, nemôžem povedať, že by sa mi chcelo vyzliecť sa a vyjsť von. Nie že by som mal problém kúpať sa vonku nahý, ale môj úd sa začal prekrvovať, a to nebolo najpríjemnejšie pre mňa, takto vybehnúť medzi nič netušiacich chalanov. Zrazu som počul veľký krik, vykukol som zo stanu, a videl som, ako sa všetci vyzliekajú do naha a utekajú k vode. To mi pomohlo, tak som vyliezol, a utekajúc smerom k vode som sa aj ja vyzliekol. Môj vták sa mi polozdurený hompáľal zo strany na stranu, nahor a dole, bol som v pohybe, takže sa to dalo nejako na tých asi dvadsať metrov takto zamaskovať. Vbehol som do vody, ktorá nebola síce veľmi studená, ale ani nie veľmi teplá, taká svieža teplota. Tým, že som terén nepoznal, kráčal som trochu pomalšie, až som bol po zadok vo vode. Musel som sa trochu pričupiť, aby som ponoril môjho nezbedníka do chladnej vody, a počítal som s tým, že ho tou chladnou vodou trochu šokujem. Aj by to šlo, keby sa v bezprostrednej blízkosti nevynoril predo mnou z vody Vlado.
„Tak čo, studená ?“ spýtal sa ma, a pozrel dole, kde to na veľmi studenú vodu nevyzeralo. Usmial sa, a pridal poznámku - „ No a čo, veď je tvoj, a nie je na zahodenie“. Obzrel sa dookola, či to ešte niekto vidí. Zistil, že nie, opäť sa usmial, pozrel sa mi do očí, pomaly spúšťal pohľad nižšie, až ostal pohľadom stáť na ňom. Jeho úsmev zmiernel, trvalo to niekoľko sekúnd, ja som bol ako z kameňa, aj som sa trochu hambil, aj nie, bol to zvláštny moment. Vlado natiahol ruku na moje rameno, jeho dotyk zapôsobil na mňa ako elektrický prúd, prešiel mojim celým telom, v hlave mi zvíril tok myšlienok, a povedal:
„ Poď , ideme si zaplávať “.Otočil sa a pomaly vykročil smerom k hlbšej vode, otočil sa len raz krátko, opäť s úsmevom , či ho nasledujem. Ja by som ho takto vedel nasledovať do odpadnutia, pozerať sa na jeho pekné telo, chrbát, sedacie slvalstvo, ako tak kráčal vo vode, až vyskočil a ponoril sa do nej. Začal plávať smerom na druhý breh, ja som ho nasledoval. Ostatní chalani šantili nahlas vo vode, špliechali, bláznili sa, nik z nich nič nevidel.
Vlado doplával na druhý breh, ostal ležať v plytkej vode, chytil sa väčšieho kameňa oboma rukami a jeho zadok vyčnieval z vody. Bol to pre mňa veľmi inšpirujúci pohľad, ako som tak plával k tomu miestu. Hlavu mal položenú bokom na pravom ramene smerom ku mne a opäť sa usmieval. Ja som doplával, usadil sa vedľa neho s pokrčenými kolenami, aby som takto aspoň čiastočne zakryl priamy výľad na môjho síce už menej, ale predsa ešte stále dosť prekrveného vtáka. Pozrel na mňa a vraví
„ Tak čo, už to prešlo?“ Otázkou ma neprekvapil, ale jeho priamosť ma akosi zaskočila.
„ Tak trochu áno", a pomaly som vystrel nohy, aby sa mohol presvedčiť. Sedel som vo vode, ktorá mi siahala v sede po bedrá, a môj poloprekrvený vták ležal bokom na mojom ľavom stehne. Slniečko príjemne hrialo, nebolo už až tak silné, ale dosť intenzívne, aby moje vlhké telo za pár minút vysušilo. Vlado sa na mňa pozeral, skôr na moje ohambie, bez náznaku ostýchavosti, a povedal, ze tá voda asi skutočne nieje veľmi studená, pričom sa pohrával hohami vo vode. Odvážil som sa pozrieť sa okrem do jeho očí opäť na jeho telo, ktoré bolo dopoly vo vode. Kochal som sa pohľadom na neho, čo opäť spôsobovalo reakcie prekrvovania. Vlado sa vo vode telom mierne pootočil ku mne, a ja som pochopil, ako to s tou chladnou vodou myslel. Teraz som si všimol, že jeho úd bol nielen prekrvený, ale dokonca riadne stoporený. Stál pevne v prúdiacej vode dohora, jeho žaluď bol tmavo sfarbený, predkožka bola stiahnutá. Bez ostýchania povedal, že sa mu páčil pohľad na mňa na druhom brehu a nevie, čo si o tom budem myslieť, ale jemu sa páčia chalani. Keď mi to vadí, môžem si to nechať pre seba, alebo o tom aj ostatným povedať, ale oni aj tak vedia o tom, že s babami nič nemá. Ja som mu potvrdil, že to je dôverná a dosť intímna vec, a určite si to nechám pre seba. Čo mi pri tom lietalo hlavou, nebudem opisovať, bola by to veľmi zamotaná časť.
Dostal som sa neočakávane do pozície dôverníka mojej lokálnej hviezdy, spriaznenej a otvorenej voči mne, netušiac pri tom, čo a ako to cítim ja. Udržal som explóziu emócií v sebe, nechcel som nič pokaziť, nechcel som narušiť tento vývoj situácie. Vlado zrejme videl na mne, že sa niečo vo mne deje, a povedal, že ked chcem, bude spať vonku, aby som mal istotu, že ma nechá v pokoji spať. Ešte to, pomyslel som si, teraz, keď je to už tak ďaleko ! Uistil som ho, že by to nebolo takticky správne, ako by to vysvetlil chalanom ?
"Máš pravdu", povedal, " to by bolo nápadné".
Ešte raz som zdôraznil, že mi to nevadí, že si získal moju dôveru. Spýtal sa ma, či mám priateľku, a keď, či jej o tom niečo poviem. Odpovedal som, že som sólo, a aj keby som nejakú mal, toto ostáva medzi nami. Bol očividne spokojnejší, aj keď nie celkom uspokojený. Cítil som to. Snažil som sa ho uisťovať, že to je úplne normálna vec, nemusí to predo mnou skrývať, načrtol som, že každý z nás má nejaké tie skúsenosti. Rozhovorili sme sa na túto tému, hovoril mi o jeho prvých poznaniach tejto skutočnosti, o tom, ako to znášal v puberte, ako sa skrýval za klišé normálneho chalana, ako sa snažil byť lepším chalanom, akým v skutočnosti je, len aby nik na to neprišiel. Povedal aj to, že je som jeden z mála z tých, ktorí o ňom vedia, aký je.
Samozrejme že mi to lichotilo, a poďakoval som sa za jeho dôveru. Bol prekvapený, povedal, že ma považuje za zvláštneho človeka. Nevedel prísť na dôvod toho, ale tak to cíti.
Keby vedel, ako mi hovoril z duše, keby tušil, že som zvláštny, teda iný, za akého ma všetci považujú, keby tušil, že to, čo mi o sebe rozprával, hovoril aj za mňa, keby vedel, prečo tak cíti...
Bol som skutočne na pokraji, už to takmer zo mňa vyliezlo, len som nevedel, ako zareagujeme. Zrejme by sme si padli do náručia, bez ohľadu na okolie, a to by sme potom museli objasniť. To bolo jediné, čo ma držalo pri zemi. V tom sa ozvali chalani, že sa ide opekať, aby sme prišli späť. Vlado sa na mňa pozrel lbokým pohľadom, spýtal sa, či náš dohovor platí, čo som potvrdil, usmial sa, a skočil do vody. Ja za ním, a cítil som sa suverénne, ako som tak za nim plával.
Keď sme prišli na druhú stranu, chalani zapaľovali práve oheň. Poukladaní okolo ohniska, ešte mokrí, a samozrejme nahí. My sme sa pridali, nasledovali veselé debaty, otvorili sa nejaké fľašky, pripilo sa, niekto doniesol moju gitaru, strčil mi ju do ruky a ja som začal hrať. Spievali sme všetko možné, cítili sme sa byť pánmi sveta. Stano sa prejavil ako majster v opekaní všetkého jedlého, a keď sa zotmelo a schladilo, prehodili sme na seba deky, a takto sme tam vysedávali dlho do noci. Postupom času chalani strácali hlas, jednak nezvykom tak dlho spievať, jednak množstvom vypitého alkoholu. Bolo nám skutočne veselo, v prestávkach medzi pesničkami vždy niekto porozprával nejaké veselé príhody alebo vtipy, jedlo sa a pilo sa. Ja som s mojou „zbraňou“ zapadol do partie, už som nebol nový, ale ich súčasťou, Vlado sa na mňa občas pozrel zvláštnym pohľadom, ktorý ma už nezneisťoval, skôr naopak.
Chalani sporadicky odskočili do vody, schladiť si ich pripité hlavy a pomaly zaliezali do stanov, z ktorých bolo počuť niečo medzi hlasným dýchaním a jemným chrápaním. Keď sme statočne ostali už len my dvaja, tiež už nie veľmi triezvi, navrhol som ukončiť dnešnú premiéru skokom do vody. Boli sme napáchnutí dymom z ohňa, už aj pre to. Vlado zhodil zo seba deku a vykročil smerom k vode. Ja som ho nasledoval, ale náš pobyt vo vode bol krátky, pretože už bola zima. Vybehli sme z vody, Vlado vytiahol uterák a podal mi ho. Rýchl som sa poutieral, podal som mu ho, ale on utieral môj chrbát, vraj aby som neprechladol, kto by zajtra spieval ? Nechal som ho, robilo mi to dobre. Potom sa poutieral aj on a vošli sme do stanu. Vlado rozopol spacák a šupol ma do neho, povedal, že sa tam zmestíme obaja. Uložil som sa na bok, aby sme sa zmestili, a Vlado vliezol tiež. Trochu ma striasalo, jeho tiež, ale povedal, že to za chvíľku prejde. Neviem čo tým myslel, ale u mňa nič neprechádzalo. Skôr naopak. Ležal som s pokrčenými kolenami na boku a cítil som Vlada na mojom chrbte v tej istej polohe. Boli sme pod alkoholom, nie opití, ale vplýval na nás. Počúvali sme zvyšok našej bandy, ako odfukujú v okolitých stanoch a tipovali sme, ktorý zvuk patrí komu. Nesmierne sme sa na tom zabávali. Vlado rozopol spacák, natiahol sa do ruksaku a vybral malú fľašku s nejakou pálenkou: na zohriatie !
Chlipol som si, a skutočne to prehrialo telo. Opäť spacák zapol a pritúlil sa ku mne, s tým, že nám bude takto teplejšie. Nielen teplejšie, ale aj horúco, pomyslel som si. Ležali sme takto nahí v spacáku, Vladova hruď na mojom chrbte, pokrčené kolená, stehná sa nám dotýkali, sálali sme teplo Vlado prehodil jeho ľavý lakeť na môj a jeho dlaň sa dotkla môjho ľavého ramena. Jemne mi začal masírovať rameno, mne sa to páčilo a samozrejme že som ho nechal. Pomaly som povystrel pravú nohu a pootočil som sa čiastočne hruďou a ramenami k podlahe, Vlado jeho rukou začal masírovať môj chrbát. Bol to neopísateľný pocit, s akým citom to robil. Samozrejme, že môj priľahnutý úd bol stvrdnutý na kameň, ale dalo sa to skryť. Vlado, aby sa lepšie dostal k mojej celej chrbtici, sa posunul o pár centimetrov nižšie, preložil si jeho ľavé koleno cez moje stehno. Teraz som pocítil jeho tvrdý úd, ktorý sa dotýkal jeho vlhkým žaluďom tam, kde sa zaobľuje zadok k stehnu. Neskrýval sa tým, a šepotom sa spýtal, či to je takto o.k. . Fajn, povedal som, uvoľnil som sa a on pokračoval. Od šije prechádzal prstami po chrbtici, v drieku, palcom pobehal po chrbtici a zároveň jeho dlaňou pritláčal moju ľavú sedaciu polovičku, jeho prsty po nej hrali nejakú melódiu, ako na klavíri. Opäť prešiel po šiju, a opäť dole, prstami ku kostrči, a nenápadne aj nižšie k análu. Prechádzal okolo neho, pričom si jeho palec otrel o jeho žaluď, ktorý bol už doť mokrý. Ja som spokojne užíval tejto rozkoše, ako sa navlhnutým palcom začal pohrávať s mojim análom. Jeho dlaň bola na mojich vajciach, co tiež robilo svoje. Pozdvihol som bedrá, aby sa dostal k mojemu vtáku, čomu veľmi ľahko porozumel. Pomedzi nohy ho začal prv jemne s citom prstami hladkať, ukazovákom sa dotýkal môjho žaluďa, tiež už veľmi zvlhnutého. Potom do vzal do dlane, teraz už nie pomedzi nohy, ale pootočil ma na pravý bok, a ruku mal cez neho. Jeho pevný stisk a pohyby predkožky boli úžasné. Cítil som, ako sa jeho vták vrýva medzi moje polovičky a ako miernymi pohybmi otiera jeho mokrý žaluď o môj anál. Čistá rozkoš. Začal dýchať hlasnejšie, zrýchlila sa frekvencia jeho pohybov, jednak jeho ruky, a jednak vlnivé pohyby jeho bedier. Nechcel vniknúť do vnútra, netrúfal si, ale aj tak to bolo dobré. Dlho to netrvalo, a ja som striekal do jeho dlane veľké množstvo spermií. Takmer súčasne dospel k vrcholu aj Vlado. Striekal medzi moje polovičky a stehná, bolo to príjemné, cítil som ten horúci tok, priložil som pod jeho žaluď dlaň, aby sa dobre vystriekal. Mal som všetko medzi nohami, teplé, mazľavé, jeho vták sa dotykom mojej dlade napínal, este pár kvapiek, .....
Jeho dlaň plná mojich spermií rozmazávala celé množstvo po mojich vajciach a vtáku, pekný záver. Pobozkal ma na rameno, pritúlil sa a vzdychol. Rozopol som spacák, a vyzval som ho, aby sme sa išli ešte raz umyť do vody. Obaja sme s ešte stále tvrdými vtákmi za chrapotu ostatných chalanov vliezli do vody, navzájom sa umyli, a poutieraní vhupli opäť do spacáku. Vlado sa spýtal, či mi to nie je ľúto, že ma takto prepadol. Ja som len odpovedal, že keby som nechcel, nestalo by sa....
"Takže ty si chcel?" - spýtal sa ma prekvapene.
"Áno, chcel, chcel som ťa, už dávno, len som si netrúfal." Pozrel na mňa s prekvapením, objal ma a začal ma bozkávať po celom tele. Ja som to opätoval, dlho sme sa takto láskali, Vlado sa po čase schúlil a vzal si môjho vtáka do úst, jeho artistický jazyk bol úžasný, jeho ruky a jeho nadšenie ma dokonale ešte dva krát priviedli k orgazmu, bol proste odviazaný, spokojný a šťastný. O mojom pocite radšej pomlčím, stalo sa nečakané a netušili sme, že to nebola len taká krátkodobá spontánna akcia. Spokojne sme zaspali, a zobudili sme sa pred obedom. Vlado mal okolo úst svetlý obrys, musel som sa smiať, to boli pozostatky mojich výdatných explózií. Aby sa nekompromitoval, vybozkával som ho, a bol som prekvepený chuťou, ktorú som po prvý raz pocítil. Deň prešiel v absolútnej pohode, vyvádzali sme ako malé deti, večer sa opakoval, takmer do detailu, až na to, že sme sa už neoťukávali, ale s plným nasadením sme všetkých opili rýchlejšie, aby nám ostala dlhšia noc. A tú sme využili výdatne. Nechcem počítať naše vrcholy, ale boli plné fantázie, vyskúšali sme kadečo. Vo vode, síce studenej, ale to nám už nevadilo. Vladov vták sa mi veľmi zapáčil, jeho chuť sa nedá definovať, ale určite sa dá označiť ako „ešte raz“. Vyskúšali sme aj vzájomný anál, mne sa zdalo, že to je pre mňa úplne samozrejmé, sadol som si na Vlada, mal som ho hlboko, a netušil som, že to je dobrý pocit. Ja som Vlada bral v kľaku, to sa mu páčilo najviac. Ležal hruďou na zemi, zadok mal hore, ja som porozkročenými nohami kľačal za ním a pevne držal za bedrá. To bolo aj pre mňa veľmi príjemné, pozerť sa pri tom na jeho pekne tvarovaný zadoček, ako vniká do jeho hĺbky môj tvrdý úd. V predstávkach sme vyfajčili sem tam cigaretu, dali si drink, odbehli sme do vody, až do rána. Zaspali sme obaja pri vzájomnom fajčení, a zobudiť sa s vtákom vyvoleného v ruke pred očami, dať mu pusu a pohrať sa s ním a takto prebudiť jednak jeho,ako aj jeho vtáka, je jeden zážitok. Orgazmus na dobré ráno, a deň je hneď krásny. S Vladom ich bolo ešte veľmi veľa. Naše cesty sa po čase rozišli, naša náklonnosť jeden k druhému nie. Tá ostane, a ako sme si sľúbili, ostane to medzi nami.
Ty si prvý, ktorý sa o nás dozvedel. Ale to nevadí, ty si to tiež necháš pre seba, že?
Ak áno, napíšem ti ešte veľa zážitkov s Vladom. Pekných, romantických, divokých, proste takých, aké boli. Ale pozor, psssssssssst, nikomu to nepovedz, ostane to medzi nami, aby si sa nemusel o ne deliť. Nepovedz nikomu! Ale čítať to môžeš nechať kohokoľvek...........?