Talian-súťažná

- Poď s nami. PROSIIIIIIIIM.
- Nie, vážne do Egypta nepôjdem.
- Poď. Bude to paráda. Veľa exotiky a krááááásny muži... Uvidíš exotická dovolenka, nezabudneš na ňu.
- Tak to určite nezabudnem.... celu dovolenku na záchode, lebo som zjedla niečo zlé.... Nie vážne nepôjdem s vami.
Rozlúčili sme sa na letisku a ja som spokojne sadla na autobus a tešila sa domov. Ticho, kľud a celý byt iba pre mňa.
Bolo horúce leto a o chladnom daždi sme mohli iba snívať. Ale ani tá horúčava mi nebránila v tom aby som sa tešila s voľného bytu iba pre mňa.
Doma som si pustila relaxačnú hudbu a keď už dážď neprichádzal tak som si ho pustila. Otvorila vínko a sadla si na balkón užívať si pokoj. Zobrala knihu a užívala si pokojný večer.
Tešila som sa na každý deň ktorý som mala pred sebou. Celý týždeň sama pre seba. Žiadne náreky ani fňukanie. Iba moja maličkosť.
Bola som par mesiacov po rozchode takže na mužskú spoločnosť som ani len nepomyslela. Sú to zradné, škodné, hnusné, skazené stvorenia, ktoré prišli na Zem zničiť všetko pekné o čo sa my ženy snažíme. Len mať uspokojený rozkrok. Len o to im ide. Nerozišla som sa v dobrom. Podviedol. Neľutoval...
Dva dni prešli ako som si plánovala. Práca a večer vytúžený pokoj. Teda ak si odmyslím tlačenice v autobuse a vlaku boli to super dva dni.
Cesta domov v horúčave bola síce dsť za trest, ale predstava pokojného večera ma vždy ukojila a prečkala som cestovanie.
Konečne vo vlaku. Trochu chládok i keď nemuseli by klímu púšťať až tak silno. Pozriem von oknom, otvorím si knižku a začítam sa.
-Môžem si sadnúť? Máte tu voľné?
Zdvihnem hlavu a zbadám mladého muža. Na prvý pohľad nie je Slovák. Tmavá pleť a prízvuk Taliana či Gréka? Neviem. Ale hlavne sa najskôr opýtal. To už na Slovensku moc nie je v móde.
-Áno je tu voľné.... prisadol si. Znova som sa zahľadela do knižky ale nevedela som sa sústrediť na čítanie. Bože ten voňal. Čo je toto za vôňu. Myšlienky mi behali iba jeho smerom, ale tvárila som sa, že čítam. Aby to nebolo trápne tak som aj stránky prevracala. Áno, je to trápne.
-Prosím nechcem vás vyrušovať, ale môžem sa opýtať? – prišla otázka z jeho strany.
No fasa. Nechcem vás vyrušovať. Ale vyrušuješ. Nestačí, že sa neviem sústrediť kôli tvojej vôni na čítanie ale ešte aj niečo chceš.
Úsmev číslo sexi krásna spokojná žena, otočím hlavu k nemu a tvárim sa že ma nevyrušuje.
-Áno?
-Ide tento vlak do Viedne?
-Nie. Tento vlak ide do Dunajskej Stredy. Do Viedne šiel ten vlak čo bol na druhej strane. – trubiroh. Čo nevie čítať. Bolo to tam napísané aj pre slepca.
-Aha. A teda kam cestujem?
-No to ja neviem, ale tento vlak a ľudia v ňom cestujú do Dunajskej Stredy. Musíte vystúpiť a vrátiť sa do Bratislavy.
Prišiel ujo sprievodca a vysvetlil mu čo má urobiť. Ostala po ňom iba vôňa. Príjemná, exotická vôňa. Strašila ma ešte celú noc.
-Prepáčte máte tu voľné? Smiem si sadnúť?
Sa mi sníva alebo prežívam ten istý deň odznova. Zdvihnem hlavu od knihy a opäť mladý muž.
-Voľné tu je, ale klad do Viedne je na druhej strane.
-Áno, viem. Kam cestujete?
-Domov. – znela moja odpoveď, ktorá bola patrične chladná.
Prisadol si. Je normálny? Čo odo mňa chce? Opäť tá príjemná nevtieravá vôňa. Pozeral mi do očí a ja som nemala silu uhnúť. Máš sa na mužov hnevať. Sú to zlé stvorenia, ktoré ženám iba ubližujú. Utekaj od neho. Nepozeraj sa naňho. Presadni si. Vystúp. Hučalo mi dookola v hlave. A jediné čo som urobila je , že som sa usmievala ako taká tupaňa. Od ucha k uchu.
-Smiem sa zviesť s vami?
-Áno. – Čo to trepeš. Aké „áno“. Nie, nemôže isť s tebou. Je TO MUŽ. Rozumieš MUŽ. A to je ZLÉ!!
-Zvoní vám telefón.
-Prosím?
-Zvoní vám telefón.
Aha, môj telefón. Všetci sa na mňa otáčali lebo jasné, že zvonenie hučalo na celý vlak.
-Prosím? Čo? Nemám záujem. – zložila som.
Vtom pípla sms. „Čo sa s tebou deje? O čo nemáš záujem?“ ... Volala kamoška z Egypta. Nemala som záujem jej práve volať a už vôbec nie jej odpovedať.
-Ani ja nemám rád ak mi po telefóne niečo ponúkajú. Inak volám sa Matej.
-Matej?
-Áno, Matej. Viem je to čudné meno pre mňa. Ale matka mala slovenské korene a tak mi dala meno po mojom pradedovi. Alebo niekom takom. – a prišiel smiech.
Bože je na tom mužovi niečo zlé. Prečo sa nemôže smiať ako prasa, alebo prečo nemôže pri smiechu pľuť. On musí mať ešte aj smiech ako Boh.
-Tvoje meno?
-Prosím?
-Aké je tvoje meno?
-Moje meno? – sa preber dievča. Si ako keby ťa niekto ozembuchom ovalil. Je to iba MUŽ. ZLE ZLE ZLE stvorenie. Počuješ ma?
-Áno? Aké je tvoje meno. Teda ak to nie je tajné... a opať smiech. Nič nasílné, nič vtieravé. Iba smiech ako keď sa smeje dieťa v autobuse a máte zrazu chuť sa smiať aj vy.
Spamätaj sa dievča a povedz mu nejaké meno. Niečo sexi ... Sandra alebo Nina... nie, povedz mu niečo viac sexi... ale čo je sexi? Čo je sexi? Rýchlo. Nó. Aké meno je sexi...
-Mary. – úžasné. Mary. To je teda sexi. Si si teda dala dievča.
-Mary? Ako Mária?
-Nie. Nevolám sa Mary. Volám sa Alžbeta. Ale je to také meno... – prevrátim oči.
-úžasné meno. Alžbeta. Meno ako pre teba. A kam teda cestuješ? Domov to už viem. Len by ma potešilo keby som vedel kam je to domov.
-Šamorín.
-To je mesto? Nepočul som ešte také mesto. Alžbeta zo Šamorína. Waw to znie exoticky.
Čo už je len na tej kombinácii exotické. Na čom fičíš chlapče?
Cesta šla rýchlejšie ako naša konverzácia nakoľko som okrem hladenia naňho moc zo seba nevysúkala. Na stanici sme sa rozlúčili a on sa vrátil do Bratislavy.
Si úžasná. Vážne.
Ďalší deň som úprimne čakala opať, že nastupi. Ale nič sa nedialo. Ani sa nečudujem. Konverzácia so ženou, ktorá naňho iba pozerá ako by prvýkrát videla muža asi nikoho neláka. No nič ostáva mi opäť kniha a hnev na mužov.
-Alžbetka. Alžbetka... – počujem na stanici keď vystúpim z vlaku.
Kto už len tu na mňa volá. Veď sme sa len pred nedávnom nasťahovali a nik nás tu nepozná.
Otočím sa a „môj“ Matej uteká ku mne s kyticou kvetín. Kde ich natrhal vážne netúším ale jeho beh je dosť komický. Nie je dokonalí. Beží ako keby ho prave niekto sekol po krížoch. Neudřžím smiech a začnem sa smiať na celé mestečko. A pridajú sa aj ostatní i keď len tak popod fúz.
-Prepáč nestihol som vlak, tak som šiel autom. Môžem ťa pozvať na večeru?
-Áno, môžeš. – vzala som si kvety a sadla do auta. Teda upresnim do vozidla znacky TESLA. To nie je auto, to je luxus. Pomoooooc, ale behať nevie, nie je dokonalí. Usmejem sa.
Podnik na večeru vyberal on. Také úžasné jedlo som už dávno nejedla. Prišiel čas lúčenia. Dúfala som, že ma zoberie na ruky a odnesie do postele a pomiluje. Celú noc. Ako v americkom filme.
Žiadny americky film. Auto zastavilo pred domom dal mi pusu na hanky pravej ruky a zaželal mi dobrú noc.
To je všetko? Kde je moje exotická noc? Zbabelec... a ani behať neviem.
Nahnevaná som odcupitala som domov. Hodila sprchu otvorila fľašu vína a naliala si. Áno muži sú svine a bodka.
Prišla sms . „Čo sa s tebou deje? Prečo neodpovedáš?“ – opäť kamoška. Jejda ja som jej neodpovedala. Mala by som jej zavolať alebo aspoň napísať.
Vtom niekto klope. Suseda. Zasa jej vadilo, že som sa o pol jedenastej sprchovala.
-Áno. Len sa oblečiem.
-Nerob to, prosím.- ozvalo sa z druhej strany. Pohár s vínom mi padol na zem. Matej. Za dverami stál on. Hodila som na seba vyťahané tričko a otvorila dvere.
-Čo tu robíš?
Odpoveď neprišla.
Vzal ma na ruky, zavrel za sebou dvere a už som cítila jeho ústa na svojich.
-Chcem ťa Alžbetka. Prepáč, ale myslím ta teba už od prvého dňa kedy som nastúpil do nesprávneho vlaku.
Nevládala som nič povedať lebo moje ruky z neho pomaličky dávali dole tričko, ktoré mal prilepené na nádhernom tele.
Jemne ma položil na posteľ a roztrhal tričko. Žiadne jemné zaobchádzanie s mojimi vecami nič také. Zhodil zo seba nohavice a ani neviem ako už som ho cítila ako mi rukou roztiahol nohy a silno vošiel dnu.
Chcela som kričať, že čo som to pustila dnu ale jeho pery mi opat pristáli na tých mojich. Cítila som ako ide dnu a von. O bože je dokonalý. Jeho vták bol akurát pre mňa.
Sadol si a rukami si ma vyhodil do klina. Ani som nestihla protestovat alebo niečo povedať . Už som na ňom sedela a moje telo robilo čo jeho ruky žiadali. Neprotestovalo. Vychutnávalo si nával vzrušenia. Jeho vtáka dnu. Každý kusok, ktorý vchádzal dnu a šla som z neho zošalieť. Chcem ešte ešte .. stáleviac a viec... nepresávaj... v tom som citila ako sa jeho telo naplo a z jeho úst vyšlo jemné „ano takto to chcem“....
Milovali sme sa celú noc. Ráno som vliezla do vane a pustila horúcu vodu. Stekala mi prijemne po tele keď som zacítila jeho ruka na chrbáte.
-Prečo si na seba púšťate takú horúcu vodu, nechápem. – a pridal trochu studenej aby sa mohol pridať ku mne.
Vzal mydlo a zacal ho rozotierať po mojom tele. Začal jemne na krku a pomalicky šiel dole... najskôr prsia ktoré si pekne pohladil a vychutnaval.
-Máš užasne prsia. Také pevné prsia som už dávno u ženy nevidel. A tie tvoje bradavky. Zamiloval som sa.
Obaja sme sa zasmiali.
Presiel na zadok a jemne prešiel na mušličku. Vtom si klakol a už som cítila jeho jazyk v rozkroku. Jemne sa hral a pridal prišteky, ktoré vošli dnu. Už to nebolo nič rýchlo a silne. Všetko robil jemne. Vychutnával si moje telo po milimetroch.
Keď si ma vyumýval vzal osušku zabalil ma do nej a odniesol do postele. Mala som pocit, že sa zbláznim. Moje telo pod jeho rukami stále žiadalo viac a viac.
Akoby ma svojim pohľadom a vôňou zdrogoval.
-Musím isť do práce.
-Ja viem.
-Utečie mi vlak.
-Odveziem ťa.
Obliekla so sa. Namalovala. Vyfúkala vlasy. Celý čas na mňa hľadel. Odviezol ma do práce. Koniec
Tak by to malo byť. Ale môj exotický chlapec ma po práci čakal pred prácou.
-Môžem ťa odviesť domov a milovať sa stebou?
Padla mi sánka.
-Áno. – nič iné som zo seba nevedela dostať. Chcela som ho opäť cítiť na svojom tele. A hlavne v sebe. Bože ja som nadržaná.
-Usmievaš sa. Niečo ťa potešilo?
Že či ma niečo potešilo? Predstava toho čo ma čaká poteší asi každého.
-Nič. Iba ma potešilo, že si tu.
Milovali sme sa celú noc a celý deň. Prišlo mi predsa nevoľno a nemohla som prísť do práce. Prišiel víkend a v nedeľu večer ma požiadal aby sme šli spolu na týždeň k moru.
Naše nekonečné milovanie trvalo ešte ďalší týždeň. Nie v mojom byte ale na súkromnej pláži.
A pokračuje do dnes... milujem exotický nádych na mužoch...:D