Viking sutazna

10. 9. 2018 sexi40tka

Sviečky horeli, víno sa chladilo a ja som netrpezlivo pozerala na hodinky. Mešká 15minút. Asi iba zlé cesty. Po ďalšej pol hodine som už nevydržala a zavolala.
Nebral. Možno sa iba niečo stalo a nemôže brať. Určite zavolá späť.
Prešla hodina a nič. Zavolala som opäť. Telefón bol vypnutí.
Zavolala som kamoške. Nebudem plakať. Za takým sviniarom určite nie. Moje dnešné šaty neprídu nazmar.
Zvoní a nič.
Je Valentín, čo sa čudujem, že nik neberie. Každý ma spoločnosť.
Vzala som si kabát a šla von. Nevedela som ostať doma a nečinne pozerať do stropu a ľutovať sa. Je to proste chrapúň.
V meste som sa snažila vyhnúť sa všetkým reštikám. No nešlo to. Všade kopec zaľúbených ľudí.
-Fasa. Úžasný večer.- frflala som si popod nos.
Za mnou sa začala smiať ženská. Nie, smiech to nebol. Bol to ten blbí akože chichot, keď chlap povie niečo akože vtipné a žena sa smeje akoby nemala vlastnú hlavu. Otočila som sa aby som sa mohla pozrieť na ďalšiu kravu, ktorá chce dostať chlapa do postele. Neznášam ich. Rehocú sa ako kobyly a muži ich za to žerú.
T nie je pravda. Prosím? Ostala som pozerať a nechápala som.
-Vysvetlím ti to. Počkaj.-chytil ma za ruku.
-Už je vysvetlené. Nerehocem sa ako taká krava na vtipoch, ktoré sú tak suché, že púšť je pri nich podunajská nížina.
-Kto to je?-ozvala sa kobyla
-Čuš!- zakričali sme na ňu obaja naraz.
-Prepáč. Viem, že som sľúbil, že prídem. Ale ...
Nestihol dopovedať vetu. Otočila som sa a utekala som preč. Vedela som, že nepôjde za mnou. Je slaboch. Už má kobylu istú. A večer si určite namočí vtáka. Niečo hlúpe jej povie a ona mu uverí. Ešte ho bude ľutovať. Chudák.
Nevládala som plakať. Ale strašne som chcela. Zavrela som oči a zhlboka sa nadýchal.
Ostala som stáť. To do čoho som vrazila neskutočne príjemne voňalo. Keď som otvorila pomaličky oči stál predo mnou obrovský chlap. Teda videla som iba hruď. Pozrela som sa hore a uvidela bradatého, dlhovlasého, zeleno-okého Vikinga.
Usmieval sa.
-Prepáč. – vykoktala som zo seba. Ale stále som zhlboka dýchala aby som si ešte užila tu jeho vôňu.
-Rado sa stalo. – neprestal sa usmievať.
Chcela som ísť ďalej ale zatarasil mi cestu.
-Máš smutné oči. Stalo sa niečo?
-Nie. Nič sa nestalo. Iba som uverila hlupákovi a teraz tu blúdim po meste a tvárim sa, že som užasne spokojná a singl.- vychrlila som zo seba a dúfala, že ho to odradí.
-Aj ja som singl. Môžem pozvať singl slečnu na večeru?
Chcela som s otočiť a odísť.
-Áno. – nechápala som, že som prijala pozvanie. Veď ho nepoznám a idem s ním na večeru. Čo keď...
-Kúsok odtiaľto poznám úžasnú reštauráciu. Môžeme ísť tam.
-V poriadku.
Prešli sme dve ulice, dávala som si pozor aby sme šli tam kde bolo veľa ľudí.
-Dobrý večer. Váš stôl je pripravený.
Ostala som pozerať. Čo?
-Ty si tu mal s niekým byť?
-Áno. Ako ty aj ja som čakal na priateľku. Tvoj prišiel, ale na iné stretnutie. Moja mi len napísala, že je koniec.
Mykla som plecom, bolo mi to v tej chvíli jedno. Možno príde nejaká fešanda a ja budem za tú kobylu.
Požiadal ma aby mohol vybrať jedlo. Bolo mi to v podstate jedno. Bol milý a ja som nechcela byť sama a ľutovať sa.
Sedeli sme dosť dlho a rozprávali sa. Rozprával teda hlavne on. A ja som zistila, že sa nemusím nasilu siať a že žiadne trápne vtipy a silácke reči nepadajú. Bola som rada, že nemá potrebu byť za úžasného.
Večer bo luxusný. I keď nie taký ako som si ho predstavovala. Bol lepší. I keď mi chýbala úžasná čerešnička .. sex.
-Môžem ťa odprevadiť domov? Bývaš ďaleko? Môžem ťa odviesť alebo sa prejdeme.
-Bývam tu kúsok.- jasné kúsok. Presne na opačnom konci. Ale chlapče ja ti teda do auta nesadnem.
Keď sme šli tak asi hodinu začala som ľutovať, že som bola taká hrdá a nenechala sa odviesť.
-Bolia ťa nohy?
-Nie.- odpovedala som ale keby bolo možné levitovať tak to určite urobím. A bolo by mi jedno, že ma upália za bosoráctvo.
-Áno to som si všimol. – a vzal ma na ruky. Ani som nestihla protestovať už ma zovieral v náručí. Bože mne sa sníva a zobudila som sa v americkom zle nahratom romantickom sne.
-Tak kadiaľ teraz?
Ukázala som mu smer a nenápadne si privoniavala k jeho mužnej vôni. Bože nech už som doma. Studená sprcha mi pomôže.
-Tu. Už som doma. Môžeš ma položiť.
-Vyber kľúčik a otváraj.
Vyniesol ma na 3poschodie a trval na tom aby som otvorila dvere na byte. Moje protestovanie bolo márne.
-Neboj sa. Neurobím nič čo nebudeš chcieť.
Si sa zbláznil. Ja chcem všetko. Voníš ako blázon a ja si nič iné neželám len aby si ma vyzliekol a celú noc sa somnou miloval.
-OK. Ale len ma položíš a pôjdeš.- polož ma do postele a poriadne pretiahni, mi hučalo v hlave.
-Ešte ak mi dovolíš pomasírujem ti chodidlá. Z tých topánok ťa musia strašne bolieť nohy. Nechápem ako v tom môžete chodiť. I keď ako muž milujem vysoké topánky. Ste v nich neskutočne sexi.
-No to poznám. Iba chodidlá a potom pôjdeš vyššie. A čo ja pri tebe zmôžem. I keď budem protestovať tak si nepomôžem.
-Neboj sa. U nás sa také veci nerobia. Čo poviem to platí. Ver mi, prosím.
Pustila som ho dnu. Položil ma na pohovku a jemne zložil topánky. Najskôr mi schoval chodidlá do svojich rúk. Potom svojimi prstami prechádzal po chodidle.
Zatvorila som oči a vychutnávala si jeho teplé ruky na mojich chodidlách.
-Smiem?
Otvorila som oči a jeho oči hľadeli do mojich.
-Čo či smieš?
-Dať ti pusu.
Rozbúchalo sa mi srdce. Jasné, že smieš a k puse si prosím objatie a nežné milovanie. Ako v romantických knižkách. Prosíííííííííííííííííííííííííííííím.
-Nie. – to čo si povedala. Nie? Akože nie? Povedz áno, áno, áno. Veď máš mokré nohavičky a za chvíľočku sa skĺzneš zo sedačky tak si nažhavená. Povedz áno, áno... nebuď blbá. Hučalo mi dookola v hlave.
Iba sme na seba hľadeli. Neviem koľko, ale v jeho očiach som sa strácala a nevydržala som to.
Pridvihla som hlavu a pobozkala ja jeho. Jeho ruky využili situáciu a objali moje boky. Ani neviem ako si ma prehodil a už som na ňom sedela obkročmo.
Nerozprávali sme iba sa bozkávali. Moje ruky prešli cez jeho chrbát do dlhých vlasov a prešli po sánke na košeľu a začali ju rozopínať.
Neprotestoval.
Prešiel mi na krk a cítila som jeho teplý dych. Jazykom prešiel po pulzujúcej tepne na krku a ja som v rozkoši zaklonila hlavu. Mala som pocit, že už nič krajšie nemôže byť. Mýlila som sa.
Jeho ruky mi vliezli pod šaty a ani neviem kedy ich stihol rozopnúť už mi ich dával dole. Centimeter po centimetri. Každý kúsok môjho tela, ktorá sa odhalila mu prešla pod jazykom a perami.
Prstami mi prešiel po čipke na podprsenke a prisal sa na vztýčenej bradavke. Položil ma na koberec a prešiel pomaličky cez brucho k nohavičkám. Bozkával každý kúsok. Nevynechal nič. Akoby mal pocit, že ten vynechaný kúsok by mohol skrývať niečo čo ba mu chýbalo v skladačke.
Rukami mi roztiahol nohy a prešiel po vnútornej strane stehien. Moje telo sa zvíjalo od rozkoše. Vtom niečo prasklo a ja som zacítila iba ako moje nohavičky nevydržali a pod jeho rukami vypovedali službu.
Chytil mi ruky a dal mi ich za hlavu. Pozrel mi do očí a vnikol do mňa. Najskôr zo mňa vyšiel bolestivý ston ale on neprestal. Dal mi pusu a vnikal stále hlbšie.
Chvíľu sme ležali a vychutnávali si ten pocit jeden druhého. Čakala som čo urobí. Ako bude pokračovať. Pustil mi ruky a ešte pár krát do mňa vnikol potom ma chytil za boky a ani neviem ako sa otočil a ja som sedela na ňom.
-Osedlaj si ma.
A ja som neváhala. Jazdila som so ňom akoby to mal byť môj posledný večer s mužom.
Milovali sme sa celú noc. Jemne, silno, náruživo ...
Ráno som sa zobudila do prázdnej postele. Vedela som, že počká kým zaspím a odíde. Neviem ako som sa dostala do postele ale nevadilo mi to.
Bola som spokojná a šťastná. Prichádzal na mňa smútok z toho, že som ostala sama ale spomienka na dnešnú noc a na milovanie s mužom Vikingom mi dalo úsmev na tvár.
Pozrela som von oknom. Svietilo slnko a vyzeralo to na nádherný deň. Tešila som sa. I keď opäť sama ale s nádhernou spomienkou na Valentína. Ktorý ako som predpokladala sa už nikdy nebude opakovať.
-Máš rada mlieko do kávy? – povedala hlava vo dverách.
Hlava s dlhými vlasmi, fúzami na brade a úsmevom na perách. Môj valentínsky Viking mi priniesol raňajky do postele. A nie len toto ráno ...