Zakázané chutí

Vždy si spomeniem ako sedával v kresle. Na seba mal nohavice od obleku a košeľu, ktorá strategicky odhaľovala časť jeho hrude. Necudne sa na mňa díval a mne sa to páčilo.

Na stôl dopadalo ticho. Nie pre trápenie, ale pre víno stekajúce z fľaše do pohárov. Pohrávala som sa s prameňom vlasov, ktoré pre mňa predstavovali akúsi barličku záchrany predo mnou samotnou. Podal mi pohár, naše prsty sa jemne dotkli a oči stretli.

„Na plnenie sľubov a splnené sľuby.“ – dvihol pohár do úrovni našich očí a štrngli sme si.

V jeho hlbokých očiach som sa strácala. Odhrnul mi vlasy na jednu stranu a perami kĺzal po mojom krku. Keď sa ho nabažil, prešiel k perám a lačne sa na ne prisal.

V taliančine mi šepkal slová, ktoré neboli hodné toho, aby ich gentleman nahlas vyslovil. Moja túžba po ňom bola zakázaná, no o to viac ma to s ním vzrušovalo.

Orálny sex bol pre mňa drsný, no zároveň nebeský. Bolestivo mi zvieral vlasy, tlačil hlavu o svoj žilnatý úd, až som sa niekedy dusila, a keď mi ústa zaplnil semenom, pohladil ma po vlasoch a v jeho očiach som videla nehu. Naklonil sa ku mne a jemne mi olizol ucho, vdýchol mi doň a pošepkal – „Se voglio che tu sia il mio puttana, lo farai.“ Potom ma chytil za ruku a odviedol ma do spálne.

„Si hriešnejšia než najskúsenejšia devka.“ – šepkal mi do ucha vždy, keď stál v mojej tesnej blízkosti, ramenami ma objímal, z krku odhŕňal moje vlasy, dlaňami láskal moje prsia a na krku ma bozkával.

Strácala som kontrolu sama nad sebou. Jeho ruky sa posunuli k prsníkom. Silno ich stláčal, nežne hladil, ale i slastne obkresľoval dvorce jazykom.
„Ako môže byť jeden chlap tak neodbytný?“ – hovorila som si sama pre seba vždy, keď som videla spočiatku ten alarmujúci počet prijatých správ od neho. Odolávala som, odmietala som. Neakceptoval to.

Bola som roztržitá, povinnosti nepustili a čas neúprosne bežal.

„Áno?“ – prijímam hovor a na telefón pozriem len letmo, kým prekladám papiere na stole a hľadám dôležitý dokument.

„Cortigiana.“ – ozve sa vábivý mužský hlas a už len tón, akým ma oslovil mi spôsobuje zimomriavky po tele.

„To bude omyl“ – snažím sa pohotovo reagovať, ale nervozitu môjho hlasu zaručene odhalil.

„Cortigiana, divoká a nespútaná pod mojimi rukami krotla, keď moja dlaň sa Tvojich vlasov dotkla.“ – citoval moju myšlienku a ja som vedela, že toto nebude len tak hocikto. Hocikto by predsa nevedel čítať Vaše myšlienky.

„Fakt dobrý pokus o ... “ – nestihla som dokončiť vetu a prerušil ma.

„To mi môžeš povedať aj osobne. Dnes večer si pre Teba prídem. Vieš, že ak budeš namietať, čo viem, že budeš, tak mi dovoľ, aby som Ti pripomenul, že pokoja odo mňa mať nebudeš. Budem Tvoj spoločník kdekoľvek pôjdeš.“ – jeho hlas znel rázne, žiadne námietky nepripúšťal a celý čas, keď mi to hovoril sa mi triaslo telo. Nedokázala som pochopiť prečo, ale možno som ani odpoveď vedieť nechcela.

„Dobre, dobre. Jedno stretnutie, aby si si uvedomil, že ma nechceš, a aby si konečne pochopil, že ja nechcem Teba, lebo si ženatý!!!“ – zvýšila som na neho hlas a na slovo ženatý som dala zvláštny dôraz.

„Ja si Ťa skrotím, maličká.“ – zasmial sa do telefónu a mne stúpol tlak od zlosti. Chcela som mu oponovať, ale zložil.

„Bastard jeden!“ – vyslovila som nahlas a hodila mobil na stôl.

Mobil ohlásil príchod správy. Text znel: „Vedel som, že mi budeš oponovať, tak som to radšej zložil. Na oponovanie budeš mať dosť priestoru v posteli. So mnou samozrejme.“

„To určite. Zabudni. “ – odpovedala som nahlas sama sebe.

Spomínam si, ako sme sa toho večera prvý krát stretli.

Listy v kalendári oznamovali príchod jesene, ale počasie tomu nenasvedčovalo. Na sebe som mala čierne dlhé šaty a lodičky, ktoré upozorňovali na môj vstup na poloprázdne parkovisko.

Zrak mi padol na muža v obleku s rukami vo vreckách opierajúceho sa o auto. Keď ma zbadal, usmial sa na mňa a ja som cítila, ako sa červenám.

Pozdravili sme sa. Otvoril mi dvere, počkal kým si sadnem a dvere zatvoril. Obišiel auto, posadil sa vedľa mňa, naštartoval a cesta ubiehala. Mlčal on, mlčala som ja. On preto, aby ma vytrápil a ja preto, aby som nedala najavo, ako ma jeho prítomnosť znepokojuje.

Autom zastavil na kopci ďaleko od civilizácie. Nad mestom zapadalo slnko, čo dodávalo večernej októbrovej noci mystický nádych. Po chvíli sme stáli pri aute, moje ústa vydychovali dym z cigarety, jeho oči ma pozorovali, vietor sa mi pohrával so šatami a príjemne ma šteklil medzi stehnami.

Pozerala som na pokojné miesto, dokonalé pre sex vo vonkajšom prostredí. Okolo nás trocha divočiny, zhluk stromov, závoje divokého trávnatého porastu a neobmedzený priestor plný slobody a zabudnutých pravidiel. Ideálne miesto byť tu, byť s ním.

Chcela som ho, aj keď som si to odmietala priznať. Vášeň sa vznášala vzduchom a sadala na nás ako prach na rokmi opustené veci.

„Vieš, kto je štetka?“- prelomila som mlčanie. Pery sa mu usmiali a čakal na moju odpoveď.

„Štetka je žena s morálkou muža.“- pokračovala som a ticho obdivovala jeho prítomnosť po svojom boku.

Na chvíľu sa zamyslel, no neodpovedal, iba sa jemne dotkol mojich vlasov. Telo sa mi zachvelo, posunula som sa k nemu nebezpečne blízko a ženskosť mojich pier bola rýchla, keď sa môj jazyk ocitol v jeho mužných ústach.

Práve sme objavili sexuálnu túžbu a naše dotyky tiel boli každým okamihom intímnejšie. Chytil ma za ramená, otočil mojim telom a chrbtom ma pritisol o auto ...

O niečo neskôr autom zastavil na konci ulice. Spontánne som sa k nemu naklonila a moje náruživé pery ho znova bozkávali.

„Cortigiana?“- ozval sa ku mne, keď som vystupovala z auta. „V Tvojich očiach je pohľad štetky.“ - odzbrojujúco sa na mňa pozrel, naštartoval auto a odišiel.

Toho večera som z domu odišla ako dáma. Červený rúž mi zdobil pery, nohavičky sa pýšili pod šatami a oči hovorili: „Dnes budeš patriť mojim rozmarom.“ Avšak, stačil jediný pohľad jeho očí, jediný jeho dotyk a patrila som mu.

Domov som prišla strapatá, bez rúžu, s mierne opuchnutými perami, nohavičky pohodené v kabelke, lono ma bolelo a to všetko spôsobila majetníckosť muža, ktorý sa ma dotýkal.

Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Moje oči kričali: „Si devka.“

Moja myseľ ho odmietala, telo po ňom túžilo a zatvorené oči o ňom snívali.

O týždeň neskôr ...

Nastavil svoju dlaň, aby mi pomohol vystúpiť z auta. Jeho prsty sa preplietli s mojimi a vykročili sme po schodoch.

Vošli sme do nenápadnej budovy a výťahom vyšli na najvyššie poschodie, vstúpili do izby a prudko zabuchol dvere. Nestihla som sa ani nadýchnuť, pritlačil ma na chladnú stenu a jazyk mi vrazil do úst. Majetnícky si ma bral, cítila som ho až kdesi v hrdle. Kabelku som pustila na zem a bozky mu opätovala. Vášnivo i divoko zároveň. Dlaňou mi chytil silno krk.

„Nechcem mať na krku modriny.“ – zachrípnuto som mu povedala.

„Nezaujíma ma v tejto chvíli, čo chceš.“ – drzo mi pošepkal do ucha, kolenom mi rozrazil nohy a pritlačil sa na rozkrok.

„Ešte stále to máš takto rada?“ – provokačne sa ma spýtal. Zastonala som na znak súhlasu, lebo na odpoveď som sa nezmohla. Rozopol si nohavice, nadvihol mi šaty a rukou sa dotkol mojich nohavičiek. Prudko potiahol a látka sa roztrhla.

„Zošalel si? Ako pôjdem domov?“- zvrieskla som, no nereagoval.

„Pretiahnem Ťa tak, až budeš prosiť, nech prestanem.“- vyšlo z jeho úst.

„Zapamätaj si, že ja chlapa neprosím.“- drzo som zareagovala. Kľakol si, jazykom mi kmital po klitorise a mne sa podlamovali kolená. Dvihol sa a žaluďom sa mi obtrel o kundu.

„Popros.“

„Zabudni!“- vyštekla som.

„Keď nepoprosíš, nedám Ti ho dnu.“

Stratila som pojem o priestore a čase a moje telo odmietlo spolupracovať s mojim rozumom.

„Prosím“ – zastonala som, podlomili sa mi kolená a klesla som na chladnú dlažbu. Zviezol sa so mnou, roztvoril mi nohy, rukou mi zachytil zozadu hlavu a vrazil ho do mňa.

Pocit medzi stehnami bol silnejší a vysielal mi signály do celého tela. Prestala som myslieť, rozplynula sa v príjemných okamihoch a čas sa zastavil. Privrela som oči a zahryzla si do pery tak silno, až som pocítila chuť vlastnej krvi. Nastalo zatmenie mysle.

„Otvor oči.“ – chrapľavo ma vyzýval mužský hlas. Pozrela som na neho. Obkročmo sedel nado mnou a dlaňou si trel vtáka. Otvorila som ústa, vystrčila jazyk a čakala na jeho semeno.

Naše stretnutia prebiehali vždy iba v hotelovej izbe a za sprievodu vzdychov. Svojim telom sa približoval k môjmu a môj zadok padal do perín. Rozopol zips nohavíc a jeho telo sa presunulo nad moje. Stačil okamih a vnikol do mňa. Kĺzal vo mne nežne i drsne a naše jazyky navzájom spolupracovali pomedzi opuchnuté pery. Orgazmy mi viackrát odďaľoval a ja som šalela. Oči ho prosili, telo sa mi chvelo a on si užíval si moju bezmocnosť i odovzdanosť.

Keď dovolil konečne môjmu telu vybuchnúť, zatvorila som oči a hlasité vzdychy sa ozývali izbou. Neskôr sa mi myseľ vracala do reality. Jeho telo bol medzi mojimi nohami, tvár už nevyjadrovala žiadne emócie, ale oči naznačovali záblesk erotického potešenia.

Ležala som na boku, rukou si podopierala hlavu, sledovala, ako sa odo mňa odtiahol, zapínal si košeľu a vdychovala som jeho mužnú vôňu, ktorá sa vznášala vzduchom. Vedela som, že jedného dňa sa táto zakázaná chuť ženatého muža skončí, ale moje telo ho potrebovalo a počas našich stretnutí na ničom inom ani nezáležalo.

Pri dosiahnutí orgazmov som vždy stonala a prosila, aby prestal. Nepočúval ma. Každým dotykom ma privádzal do iného sveta. Bol to svet, v ktorom som strácala svoje zásady, svoje hranice a kontrolu nad svojim telom i rozumom.