Kolegiálna výpomoc.

Venujem Elfke.
Hurá!
Konečne voľný byt. Staršie deti po kamarátoch, mladšie po starých rodičoch. Dospeláci si urobia žúrku. Na párty sa zišlo niekoľko párikov aj sólo kamarátov, či kolegov. Okolo jedenástej sa obecenstvo pomaly rozišlo. Skalní opilci šli ešte hrať na gitary k ohnisku, spacáky deky sebou. Ostatní sa už odporúčali, lebo už neznesieme toľko alkoholu a zajtra do obedu, keď dietky vyzdvihneme máme vyzerať slušne. Aj ja som si privodil iba takú malú opičku. Takého vrešťana. Bol som ako sa vraví, na mäkko. Ako hostiteľ mal som práce dosť aj s mojou drahou. Tiež sme v norme zaľahli do našej izby. No tá malá opička nedala pokoja a ja som sa jemne pritúlil k mojej polovičke. Ležíme na boku, ona mne chrbtom otočená. Začínam podkušovať, provokovať, škrabkať chrbátik. Ruku dám na jej bok.
-Daj pokoj, ráno vstávame máme hostí. -
To je vždy na úvod, ale vytrvával som. Tu sa otvorili dvere a vošla k nám manželkina bývalá spolužiačka, dnes aj kolegyňa.
-Prepáč. Dolu sa nedá spať sú hluční a ten gauč, nič na spanie.
"No dorazil kazimrd alebo šukokazka,"- pomyslel som si a chcel protestovať, no moja len zahlásila:
-Tak si tu k nám ľahni.
A je po láske, myslím si, no ten malý vrešťan - opičiak, v mojej hlave vraví, úmerne názvu vrieska: "Pokračuj, pokračuj."
Nesmelo som zasa začal škrabkať chrbát mojej drahej a tá neprotestovala. Zrazu cítim, že aj môj chrbát je jemne škrabkaný z druhej strany. Tú malú zlú opicu som vyhnal nazad do džungle a zaraz vytriezvel. S týmto som nerátal. Idem do toho. Ak zážitok, tak triezvy. Jemne škrabkám chrbátik a moja sa začala už na chrbát obracať. Ležím na boku a druhú ruku som vysunul za seba. V tom momente si na ňu sadla štrbinkou kolegyňa. Tu sa moja drahá celkom otočila na chrbát a ponúkla mi tiež svoje Ja. Bol som hotový. V každej ruke jednu hračku. Ako chlapec som mal v oboch rukách po autíčku, ale teraz? Obe principiálne rovnaké, ale každá iná. Odhadujem, toto je tak piate nebo. Moja drahá sa ozve:
- Poď už- a v tme svietia oči jej aj tej druhej- kolegyne.
-Ty nám pomôž.- Šepla moja.
Kolegyňa sa otočila smerom dolu. Môjho som mal v mojej a tvár v lone kolegyne. Keby len to. Moja milovaná prtitvrdí muziku:
-Tutoká pekne nasávaj kopček a ja budem pomáhať prstíkmi. V kolegyni boli prstíky mojej ženy a ja som sal vodičku prameňa a kopčeka lásky. No tu zrazu sa v mojej drahej s polu s tým Mojím objavil prstíček kolegyne a začal robiť veľký šramot. Ako dobrý, malý gašparko, čo aj vo veľkej manéži poriadny cirkus narobí. Ba čo viac, po chvíli už tam boli prstíky dva za začali mi robiť dobre. Druhou rukou mi masírovala vrecúško. To sa nedalo vydržať, to už bolo siedme nebo. Niekto mi robí dobre už v dobrote...dvojnásobné dobro. Zahmlievalo sa mi pred očami. Po deťoch si už dávame "pozor" , ale toto bol tak úžasné že som okamih úniku odďaľoval na posledný moment.
Moja polovička sa prepadla do bezváhového priestoru. Ako som vybehol von, no zasa som vbehol či prepadol sa inam. Až za okamih som si uvedomil, že som ešte cucaný a tak som sa do tmy prepadol aj ja, ale v poslednej chvíli som sa ešte nasal na kopček kolegyne.Tá sa tiež vzopäla a letela do brán rozkoší. Zaspali sme už stúlení jeden k druhému a tretiemu. Nad ránom som sa zobudil, ako ma, (mi Ho), držia dve ruky, obe pravé a vztyčujú stromček.
-Tak, teraz sa zahráme na štvorkolku, pekne si ľahni a drž.
-My sa už dlho poznáme, keď sme študovali, to som Ťa ešte nepoznala, z tak sme sa spolu pekne hrávali. "Tezraki" sa tiež zahráme.
Moja drahá mi sadla na stehná a kolegynka sa pozerala.
Teraz budem šaltovať, skúška prevodovky. Tak mi šaltovala. Jednotka až päťka .
-Á zpiatočka zatlačiť a zaradiť. To sa mi páči, tak jednotka -spiatočka -jednotka spiatočka. Zatlačiť a potiahnuť. Šaltpáka je už dobrá. Kolegynka ešte skontroluje stav v nádrži. -Jemne mi preto nádržku pomasírovala.
- A nasadať. Zavelila moja. Sadla na mňa dokonale.
-Veď to je iba na koníka,- oponujem.
Tu mi na tvár sadla kolegynka.
-Tak aby si vedel, toto je safari a vpredu máš navigáciu, aby si vedel kam pôjdeš.
Aj som šiel do .....
Pekelní či noční jazdci sú slabým odvarom toho, čo sa dialo. Jazykom som študoval navigáciu, prstami ukazoval na mape večnosti ľudstva. Vrčal som a chvel sa ako motor. Diabolská jazda skončila výkrikom mojej drahej.
-Pozor – zákrutááá.
Uvoľnil sa matrac a štvorkolka aj s posádkou sa zosypala z postele. No moja drahá sa udržala v sedle a ako sme dopadli, silne narazila na sedlo . Až ma jemne zabolelo. Rozumej môjho. Ale aj tak bolo dobre . Potom sme vstali osprchovali sa a podávali hosťom raňajky . Všetko akoby nič. Asi za 2 týždne moja drahá vraví:
Ako si to myslel s tou ďalšou dostavbou na podkroví?
Postačí budúci rok, teraz už by sme si mohli aj užiť, dovolenku, záhradu opatriť a tak.
Nie miláčik, bude to treba urobiť do jari a nezabudni vymyslieť ešte jednu detskú izbu.
Tak to bola naozaj "kolegiálna výpomoc".