Neočakávané stretnutie

2. 11. 2018 · 1 694 zhliadnutí Cortigiana

Ticho som ďakoval mocnostiam, že som ju mohol zazrieť. Červené vlasy, rozkošná tvár, široké boky a plné prsia. Nedokázal som od nej odrhnúť zrak.

Zachytila môj pohľad, odvrátila hlavu, ale vrátila ju späť, tak som sa usmial a ona mi úsmev opätovala.

Nastavila mi dlaň a predstavila sa zvláštnym menom. Jej dotyk bol jemný a pokožka hladká. Hneď som si predstavil ako sa ňou dotýka môjho rozkroku.

„Si v rozpakoch?“ - potichu sa spýtala. Položila mi ruku na stehno, presunula svoje červené pery k môjmu uchu a zašepkala: „Možno by som Ti vedela pomôcť zbaviť sa toho.“ - a ruku ťahala pomalým pohybom na vnútornom stehne smerom k rozkroku a jemne ho pohladila. Zhlboka som sa nadýchol.

Ruka dosiahla svoj cieľ. Úd mi pulzoval v nohaviciach a jej rozovretá dlaň mi hladila rozkrok. Nemohol som dýchať.

Vsunula mi jazyk do úst. Bozkával som ju s veľkou vášňou, o ktorej existencii v sebe som nemal ani tušenia.

Pocítil som ako mi nohavice padajú na kolená. Držala ho v dlani a masírovala ho, kým sa naše jazyky predbiehali vo vášnivom spojení.

Zosunula sa k rozkroku. Dlaňou obopla úd a jazykom sa dotkla žalude. „Bože môj.“ - z úst mi vyšli slová skôr, než som ich dokázal zastaviť.

„Páči sa Ti to?“ - spýtala sa a pokračovala v olizovaní môjho údu po celej dĺžke.

Jazykom kĺzala od koreňa k žaludi, potom si ho vsunula do pier a perami sa na neho nabodávala.

„Neprestávaj.“ - šepkal som pomedzi vzdychy a kolená sa mi triasli. Neudržal som sa a semeno jej striekal na mandle.

Odtiahla sa odo mňa.

Z kabelky vybrala červený rúž a pretrela si ním pery.

Pozrela sa na mňa a vyslovila: „Dávam prednosť nebezpečenstvu pred rozpakmi. Nič ma totiž neosmelí viac, než rozpaky iných.“

Potom opustila uličku a stratila sa z dohľadu.

Nikdy viac som ju už nevidel.