Odsudená II - Nástup do výkonu trestu

Dodávkové vozidlo väzenskej a justičnej stráže prešlo cez veľkú oceľovú bránu, ktorá sa za ním začala pomaly zatvárať. Patrícia sa cítila ako v strašnom sne, ešte stále nemohla uveriť tomu čo sa za posledných pár hodín udialo. Sedela s putami na rukách a s rozšírenými zreničkami cez malé okienko dodávky sledovala, čo sa to vôkol nej deje. Cítila sa strašne ponížená, bezradná a jej vnútrom lomcovala striedavo zúrivosť s beznádejou. To ešte ani len netušila že to čo prežíva, je len slabučká predohra toho čo ju čaká.
Dvere dodávky sa otvorili a pred nimi sa objavili dve dozorkyne, ľudovo vo väzenskom slangu nazývané bacharky. „Vstávaj holubička a mrskni zadkom, nemienim kvôli tebe ťahať nadčas.“ Vyzvala ju malá tučná bacharka tak asi v jej veku. Druhá o dosť staršia si búchala obuškom po otvorenej dlani a neprítomným pohľadom blúdila po okolí. Patrícia vstala a chcela vystúpiť z dodávky, no so spútanými rukami sa jej v lodičkách na vysokých ihličkových podpätkoch zívla noha a stratila rovnováhu. Vypadla z auta ako vrece otrubov, rovno na krpatú bacharku. „Čo robíš ty hus, potrebuješ úvodnú lekciu!?“ Zrúkla na ňu. Druhá ju chytila pod pazuchu. „Kráčaj!“ Vyzvala ju. Prešli cez nádvorie väznice k dverám ktoré sa po priložení čipovej karty druhej bacharky začali otvárať. Prechádzali dlhou chodbou, až v stúpili do rozsiahlej, po strop obkladačkami obloženej miestnosti. Malá tučná bacharka si odopla z opasku kľúč od pút, pristúpila k Patrícii a zložila jej putá. Tá si hneď začala masírovať otlačené zápästia. „Vyzliecť“ Zaznel rozkaz. Patrícia neverila vlastným ušiam, stála ako prikovaná a ďalej si masírovala otlačené zápästia. Do reality ju však vrátila tupá bolesť medzi lopatkami od obušku a rev malej, tučnej bacharky. „Si hluchá alebo ti treba pomôcť, my ťa tu naučíme poslúchať, tu sme si poradili aj so vzdorovitejšími pipkami.“ Patrícii vyhŕkli slzy do očí. Roztrasenými rukami si začala rozopínať kostým. Zvliekla si ho cez hlavu a ostala stáť len v bledomodrom krajkovanom spodnom prádle a v bledomodrých lodičkách. V ruke držala kostým a zúrivo hľadela na malú bacharku stojacu pred ňou. „Podaj mi to a pokračuj!“ Patrícia neveriacky krútila hlavou, ale napriek tomu si začala bez odporu rozopínať sponu podprsenky. Takto ponížená ešte nikdy nebola, takáto potupa, keby mohla tak by dokázala vraždiť. Zložila si podprsenku a reflexívne si rukou zakryla krásne napriek jej veku zachovalé a krásne stojace trojočky. Niet sa čomu čudovať ,veď nemali byť z čoho zničené, nikdy nekojila a pri jej dennodennej starostlivosti o svoje telo ktoré nadovšetko milovala. „Čo sa zakrývaš, so si myslíš že sme ešte nevideli kozy? Podaj mi to a nezdržuj, daj si už konečne dolu tie gate a vyzuj sa!“ Pomaly si dala dolu nohavičky a vyzula si lodičky. Druhá staršia bacharka si medzi tým naťahovala gumené rukavice. Malá tučná si sadla za stôl, začala listovať v papieroch. „Meno?“ znela otázka „ Inžinierka Pat“ „Drž hubu, pýtala som sa ťa na meno a nie na tvoje stupídne tituly, tu sa na ne nehraj, tu ti prd pomôžu aj keby si bola princezná. Je ti to jasné? Tak povieš mi to meno alebo si mám pred tebou kľaknúť!?“ „Patrícia Patková“ povedala roztraseným hlasom. „Narodená?“ „ Siedmeho siedmi 1977“ „Aký magický dátum narodenia, asi si sa narodila pod šťastnou hviezdou.“ povedala posmešne bacharka. Na tabuľku vyskladala číslo, podala ho Patrícii. „Prejdi si tam k stene. Postav sa pred ten meter a tú tabuľku si chyť vo výške hrude.“ Zo stojana pred stenou stiahla plachtu a odokryla fotoaparát. „ Tak to teda nie!“ spriečila sa Patrícia „Hádam ma tu nebudete fotiť ako nejakú kurvu! To v žiadnom prípade nepripustím!“ Vtom k nej priskočila druhá bacharka, zdrapila ju za vlasy a čelom jej dva krát udrela o stenu. Potom si ju otočila v tvarov v tvár, zahľadela sa jej do očí a zasyčala. „Už som ti povedala že budeš poslúchať, vždy spravíš čo sa ti povie a ako sa ti povie. Ináč budeš niesť bolestivé následky. Je ti to jasné?“ Patrícia sa so slzami v očiach postavila pred meter a nechala sa odfotiť. „Teraz poď sem“ rozkázala bacharka s rukavicami na rukách. Začala jej prehrabávať vlasy. Chytila ju za bradu, pozrela do uši a nosa. „Otvor ústa, zdvihni jazyk“ skontrolovala jej ústnu dutinu. „Teraz sa prehni cez stôl, naširoko sa rozkroč a rukami si roztiahni lícnice.“ Patrícia so slzami v očiach vykonala príkaz s tušením čo ju čaká a neminie.