Odsúdená 3 - vstupná prehliadka

Hruďou sa opierala o ťažký oceľový stôl, strašne ju chladil na prsia a brucho. Cítila strašné poníženie, ešte sa takto nikdy necítila, nikdy by si nepripustila, že sa niekedy ocitne v takejto situácii. Sama rada ponižovala ľudí vôkol seba, hlavne svojich podriadených ale aj ľudí s ktorými denno denne prichádzala do styku. Predavačku v butiku, v potravinách, čašníka v snobskej reštaurácii taktiež považovala len za pikolíka a plebs. Taktiež sa správala k taxikárom a k väčšine ľudom, s ktorými bola v styku.“ No poriadne si roztiahni tie šunky“ zavelila bacharka a capla ju po zadku ako kobylu. Patríciou zmietalo zúfalstvo a zúrivosť, slzy mala ma krajíčku ale nedokázala ani plakať, pociťovala takú strašnú nenávisť voči okoliu v ktorom sa nachádzala, že keby mohla, tak by bez rozmyslu dokázala vraždiť. Bacharka jej roztiahla najprv veľké a nasledovne malé pysky. Aj druhá bacharka jej prešla za chrbát a pozorovala úkony svojej kolegyne. Následne pisky opäť spojila a začala ich miagať medzi palcom a ukazovákom. Bolo vidieť , že Patrícii je to strašne nepríjemné, zatínala zuby a keď to naj menej čakala, tak jej vrazila ukazovák druhej ruky do konečníka. „ Auuuu ty krava prijebaná čo to robíš?!“ zvrieskla Patrícia a prudko sa snažila vystrieť. Druhá bacharka ju zdrapila za vlasy a vrátila do pôvodnej polohy. „Auuuuuuuuuuu“ jačala Patrícia. „Slečinka je nejaká rozmaznaná“ s rehotom v hlase poznamenala bacharka a krúžila jej prstom v konečníku hlbšie a hlbšie. Prestala jej miagať pysky, opäť ich roztiahla a vrazila jej do pošvy prostredník a ukazovák. „Prestanteeee prosiiiim prosiiiim, to boliiiiii“ jačala Patrícia, na čom sa obe ženské dobre bavili. „Je čistá“ poznamenala, vytiahla z nej prsty a opäť ju capla po zadku. Zvliekla si rukavice, hodila jej plachtu a zavelila „ ťahaj do sprchy“ ukázala na sprchu v kúte miestnosti. „A riadne sa vymydli, aj chamajdu a riť, aby si nesmrdela pánovi doktorovi“ a obe sa pustili do hurónskeho smiechu. Keď vyšla Patricia zo sprchy a poutierala sa do plachty nafasovala väzenský mundúr. Konečne sa mohla poobliekať konečne skončilo to strašné a nekonečne dlhé poníženie. Bola hádam na konci svojich síl, myslela si že ďalej by to už nevydržala, už by sa hádam zbláznila. V kútiku duše dúfala, že toto bolo to najhoršie čo ju v živote postretlo. Keď bola oblečená, začala sa cítiť trošinku lepšie. Už nebola vystavená pohľadom týchto dvoch úchylných despotických karikatúr, ktoré si ju prezerali ako kravu na trhu. „Ruky“ zavelila krpatá bacharka a zacvakla jej na zápästia putá. „Kráčaj“ zdrapla ju za lakeť a viedla ju dlhou chodbou do druhého pavilónu.
Bacharka zaklopala na dvere, ktoré následne otvorila. Vstúpili do miestnosti, kde za písacím stolom sedela ženská, oblečená v munďúre zdravotnej sestry. „Čau čau, doniesla som vám novú zábavku“ poznamenala bacharka a podala sestre papiere. „Ahoj, tak to máme zase nejakú novú krásavicu, tak to bude mať pán doktor radosť“ pozerala a listovala v papieroch „ Á intelektuálka a ešte aj dobre vyzerajúca, tak to sa naozaj poteší. Už ho nebaví sa vŕtať len v smradľavých cigánkach a feťáčkach.“ Položila na stôl papiere zaklopala na susedné dvere a vstúpila do vedľajšej ordinácie. Bacharka medzi tým zložila Patrícii putá. O malú chvíľku vyšla. „Tak tu si odlož. Veci si daj tam na vešiak , bačkory si môžeš zatiaľ nechať obuté, aby si nám náhodou neprechladla a nemala sople ako opraty. Ja ti zatiaľ založím kartu, veď sa tu nejaký čas zdržíš tak sa budeme vídavať častejšie“. Patrícia nechápala jednanie zdravotnej sestry. Od malička chodila k lekárovi, ale takto drzo sa k nej nikdy nesprávali a to nehovoriac o tom, že už ako gymnazistka si od svojich pätnástich zakladala na tom, že jej musel každý vykať. A teraz sa tu zjaví nejaká lúza so strednou zdravotníckou školou a správa sa ako bohyňa. Nehovoriac o tom že jej osobným lekárom je jej strýko a ženská doktorka jej kamoška a spolužiačka z gympla. Čo prehliadka to prča, skôr by sa dalo povedať , že si tak z času na čas chodia spolu vypiť kávu, zaspomínať, poklebetiť a poosočovať menej úspešných. Vtom sa otvorili dvere a v nich sa zjavil nízky, tučný, holohlavý chlapík v bielom s okuliarmi na konci nosa. „Tak čo sa to tu deje, dokedy mám čakať? Sestra vy máte dnes voľno alebo čo? A vy sa čo nepripravujete? Nezdržujte a poďte dnu.“ Patrícia vstúpila do ordinácie, za ňou vstúpila bacharka a následne sestra podávajúc papiere doktorovi. Ten si sadol za stôl, začal listovať v papieroch. „Hm, hm, rozsudok Ing. Patricia Patková Phd.“ mrmlal si popod nos „ no pani doktorka veď sme skoro kolegovia.“