Submisívna duša

15. 3. 2019 · 4 126 zhliadnutí Cortigiana

Na úvod konštatujem, že som v pozícii subinky ešte nebola. Vždy som ovládala mužov ja, čarom svojej osobnosti. Aspoň na začiatku, kým nezistili, čo na mňa platí a potom sa hra otočila.

Cortigiana (moje alter ego) v hĺbke svojej duše po tom prahne, hoc sa tomu moje racionálne ja (v bežnom živote) bráni. Moja duša je zvrátená i temná, ale na verejnosti konvencie spoločnosti a výchova rodičov nepustia. Možno práve tým, že reálne som (okrem iného) dosť neprístupná, sebavedomá (nie namyslená) a priveľa racionálne premýšľam, v sexualite chcem (možno už dávno som) pravý opak.

V oblasti svojej sexuality prahnem po mužovi, ktorý je na rovnakej úrovni myslenia i na mojej (alebo vyššej) úrovni spôsobu prežívania, aby ma naučil oddanosti.

Planie (doslova kričí) zo mňa neukojená žiadostivosť i túžba odovzdať sa niekomu, byť jeho devkou/sukou/kurvou. Skrátka patriť mu telom a v podstate i dušou, no nie srdcom.

Aj tá najdivokejšia kobyla sa dá skrotiť, ak človek vie, ako ju skrotiť. V mojom prípade platí, že divokosť mám v srdci i v duši. Moja temperamentná povaha sa prejavuje v každom okamihu môjho života, no v spoločnosti som za každých okolností v prvom rade dáma. Tvrdím, že len blázon by chcel skrotiť divočinu, ale krotiť ju a dávkovať jej divokosť postupne, je dovolené. Rovnako sa hovorí, že čím inteligentnejšia žena, tým väčšia kurva v posteli.

Mám rada silných mužov, ale nie mužov, ktorí sa na silných iba hrajú. Podľa prírody je to u mňa nastavené tak, že muž je ten, ktorý má mať navrch, ten, ktorý má zviesť a podmaniť si ženu. V tom skutočnom živote, aký žijeme v zásadách a konvenciách som za rovnosť, ale v sexualite je u mňa muž vnímaný ako lovec, ale nie ten, ktorý uloví, pohrá sa, odhodí a nechá svoju korisť ako šelma zanecháva po sebe ohlodané kosti svojej „obete“, ale venuje sa svojej koristi, ktorú ulovil, aj naďalej. Skúša jej hranice, hľadá spoločné body, ktoré ich navzájom spoja, ale nie hneď pudovo zasunie, vystrieka sa a odíde, lebo taký muž u mňa nie je muž, ale blbec, ktorý po rokoch zistí, koľko času venoval nezmyselným bezduchým úletom a pôžitky sexuality nepozná ani len v slovníku, nieto reálne na základe akejkoľvek skúsenosti.

Som tá najväčšia perla vo svinstve amatérov i ruža. Jedna jediná, tá iná medzi kvetmi v kráľovej záhrade. Ruža, na ktorú sa smú iní iba pozerať, ale nesmú (a nemôžu) sa ma dotknúť. Ruža má tŕne, kto nedá pozor, zraní sa. Iba jeden sa nezraní. Ten, kto sa o mňa (ako o ružu) stará, vie, ako i kde sa ma dotknúť i to, ako sa na mňa pozerať. (myslené metaforicky, preto ani nečakám, že to každý pochopí)

Spozorovala som, že po vzniku trilógie 50 odtieňov rapídne stúpol počet tzv. pseudo - dominantov, ktorí si (bohužiaľ naivne) mysleli, že hraním sa na niekoho, kým nikdy nebudú, sa im podarí dosiahnuť vysoký počet ulovených žien, ktoré túžia po dominantovi (resp. po chuti zažiť niečo z toho, čo videli vo vyššie spomínanej trilógii)

Som názoru, že rola muža - dominanta nevzniká, ale muž tým už disponuje (rodí sa s tým), rovnako ako sa charizma, ani oči sa nestanú uhrančivé lusknutím prsta. Sú to presne tie veci, ktoré človek v sebe má, ktoré sa nedajú naučiť, ani racionálne vysvetliť, ale skrátka sú okolo nás a žijú si svojim tajomným životom.

Stredom vesmíru by bol môj pán. Rešpektovala by som ho ako muža a jeho rozkrok rozmaznávala. Na stretnutiach by sa objavili spočiatku náznaky, či pocity neistoty a očakávania, potom bolesť, drsné zaobchádzanie a nakoniec uvoľnenie. Viem však, že ak budem poslušná, dostanem čo chcem a on veľmi dobre vie, čo na mňa platí.

Neviem, či by som dokázala odolať, keď kľačím na kolenách a pán mi obkresľuje žaluďom pery, zatiaľ čo mám zakázané pootvoriť ústa, oliznúť ho, či vsunúť si ho hlbšie do útrob svojich pier. Je to pre mňa skúška poslušnosti, lebo môj pán vie, že moje pery radi obcujú s jeho penisom. Priznávam, som pôžitkárka.

Jeho vydutý rozkrok, keď ma hladí po vlasoch a bruškami prstov prechádza po mojom líci k perám a donúti ma prstom pootvoriť ich, i keď ma jeho dlaň plesne po zadku, či potiahne za obojok, a aj keď mi konečne dovolí na jeho vydutý rozkrok siahnuť, vtedy je to pre mňa slasť, chveje sa mi celé telo, v duši mám explóziu všetkých emócií a v hlave prázdno. Prechádzam do stavu uvoľnenia a podlieham jeho ovládaniu.

Markíz de Sade raz vyslovil: „Je to silné afrodiziakum, že? Mať moc nad iným človekom“ a ja dodávam: „ ... , ale silnejšie je, ak moc nad Vami má niekto iný.“

P.S.1: Byť pôžitkárkou neznamená, že muž musí so mnou tráviť každý deň. Vo svojom veku dávam prednosť kvalite pred kvantitou. Preferujem svoju slobodu pred okrúžkovaným súhlasom. Jedine zmluva od pána ma dokáže k nemu pripútať. Napriek tomu, nechcem od nás nič viac, než len zostať slobodnými, ale súčasne nerozlučiteľnými.

P.S.2: Budem Tvojim zrkadlom, Tvoja zvrátená predstava i to, na čo sa bojíš myslieť aj Ty sám.

A to podstatné, aby som nezabudla:

1.
Byť dobré dievča znamená, že pán ma odmení.
Byť zlým dievčaťom znamená, že pán bude po mne túžiť.
Byť neposlušnou znamená, že v pánovi sa prebudí chtíč.
Byť dámou znamená, že pán ma bude zároveň uctievať.

2.
BDSM je u mňa stav mysle, iný level prežívania, odovzdanosť i vypnutie racionality.
BDSM je o otváraní hraníc a objavovaní seba samého.
BDSM je o naplnení mysle dominanta a rozkoši tela subinky.
BDSM je o bezhraničnej dôvere ženy v muža - dominanta, ktorý nad ňou má moc.
BDSM uznáva jediné dve správne odpovede, ktorú subinka musí vedieť vždy, a to: „Áno, pane.“ a „Ďakujem, pane.“