Vtedy vo vlaku (súťažná poviedka)

Vďaka šťastene alebo vyššej moci teraz sedím v kupé sám. Čalúnené sedačky, opierky pod lakťami i nohami. Čo viac si priať? Zatiahol som záclonky a zahasil svetlo, aby som spravil dojem intimity a nikto ma z chodby nerušil. Pohodlne som sa uložil na sedačke, cesta za oknom ubiehala a vlak jemne kolísal mojim telom, čo ma priviedlo k spánku.

Zo snenia ma prebralo trúbenie vlaku a škrípanie kolies. Postavil som sa, aby som si narovnal telo a hlavu vystrčil do chodby, ktorou sa niesla vrava cestujúcich z ostatných kupé a šíril pach cigariet. Rýchlo som zatiahol dvere i záclonku a znova sa posadil, tentokrát k dverám. Po chvíli však na mňa doľahli výčitky svedomia, že cielene blokujem sedem miest, a tak som radšej svetlo rozsvietil, ale záclonky nechal zatiahnuté.

Myšlienky mi blúdia sem a tam, zatiaľ čo sa vlak blíži do stanice. Najradšej by som dal prednosť pôvabným dámam, ktoré by si ku mne prisadli, hoci ani horlivo debatujúca spoločnosť by nebola zlá, aspoň by cesta rýchlejšie ubiehala.

V stanici stojíme dosť dlho, mne sa chce neskutočne spať a do cieľovej stanice to potrvá ešte celú noc. V honbe získať si voľné miesto, ľudia prechádzajú chodbou, sú to však samé nesympatické typy a ja nemám chuť zdieľať kupé práve s nimi. Netrpezlivo opäť zhasínam svetlo a do čerta aj s galantnosťou!

Náhle však energická ruka roztiahne dvere a do kupé nahliadne nižší, ale ramenatý sprievodca s nechutne vyzývavými fúzmi a je prekvapený, keď vidí, že som tu sám, zatiaľ čo inde je plno.

Sprievodca je nútený opustiť priestor dverí, lebo do vnútra sa spoza neho tlačí nejaký mladík a sadá si rovno predo mňa. Môj nos však odmieta jeho nepríjemný pach, ktorý okolo seba šíri. Za ním s množstvom batožiny vstupuje stará nesympatická matróna s mastnými vlasmi a donúti ma, aby som jej pomohol uložiť batožinu.

Konečne je všetko uložené na mieste a ja si pokojne sadám. Matróna sa však cezo mňa nahne a zatvorí dvere bez toho, aby sa ma spýtala, či s tým súhlasím.

Počujem na chodbe hluk, následne otvorenie dverí a sprievodca k nám vtesná ešte zopár ľudí. Každý si sadá kde sa dá, len jedno dievča ktosi z nich podopiera a usádza ju vedľa mňa. Dievča si hlavu oprie o operadlo, ale hneď upadá do spánku.

Vlak sa dáva do pohybu a opúšťa stanicu. Matróna sa pokúša o rozhovor, ale vypnutím svetla dávam najavo, že chcem pokoj. Vlak opustil mesto a pridáva na rýchlosti, čím sa rozkolíše ešte viac a hlava dievčaťa padá na moje stehná.

Jej dotyk ma hreje, ako lúče slnka za letného dňa a cítim ako mi teplo prechádza do rozkroku. Monotónna jazda vlakom i jej hlava v mojom lone spôsobila, že som nadržaný ako panic, ktorý sa prvý krát dotýka dievčaťa.

Využívam tmu a pomalým pohybom posuniem hlavu dievčaťa tam, kde je ten tlak najúčinnejší. Vďaka jej pohybom je vzrušenie viditeľnejšie, ale vlak spomaľuje a ja uvažujem, či nebude lepšie zachovať si ilúziu tohto okamihu, ako ostať bez pohybu a vzrušenie nechať opadnúť. Našťastie vlak opäť zrýchlil a vzrušenie neutícha.

Jej ruka spočinie na mojom kolene, posúva sa vyššie až sa dotkne toho správneho miesta a zovrie ju. Neprotestujem a je potrebné, aby som prispel aj ja k niečomu, preto si pomaly rozopínam gombík nohavíc, opatrne posuniem ruku dnu a tá mi penis stlačí ešte silnejšie. Druhá ruka jej skĺzla do lona a mám pocit, že sa pohybuje s dotykom môjho penisu v jednom rytme.

Na krátky okamih ma napadne, že najradšej by som svojho vtáka mal namiesto jej prstov v kunde, ale obávam sa, že z hľadiska toho, kde práve sme, to možné nebude. Rovnako sa neodvážim ani pohnúť, aby som nezmaril túto chvíľu, lebo by sa nahromadené vzrušenie premenilo na explóziu tekutín a dovolím si myslieť, že táto hra baví nielen mňa, ale aj dievča v mojom lone.

Od prvotného uchopenia môjho vtáka zovretie nepovolila a chvenie jej prstov mi dáva zreteľne najavo, že práve vyvrcholila. Uvažujem, že by som do cieľa mohol prísť aj ja a v hlave mi skrsne myšlienka hrania sa s jej veľkými prsiami.

Najprv sa jemne dotknem ramena, nič sa však nedeje, preto ju posúvam pomaly nižšie, až mám rozovretú dlaň na jej prsníku. Stlačím ho ... a dievča sa prebudí, prudko vytrhne ruku z mojich nohavíc a vlepí mi facku.

Mohol som snáď tušiť, že spí naozaj?

Dievča však znova zaspalo a ja som potreboval uľaviť svojmu neukojenému napätiu, preto začínam myšlienkami blúdiť k tej, ktorá mi zo všetkých učarovala najviac. Akoby som cítil jej vôňu, jej pery na mojom žaludi i jej vlhké lono a medzi nohami mi rastie stožiar, ktorý by sa dal prirovnať k Eiffelovej veži, nie tej maličkej ako suvenír pripínajúci sa na sako, ale k väčšiemu modelu pre bohatých, určeného k postaveniu do vitrínky.