Nečakaný výpredaj

Nečakaný výpredaj (len pre chlapcov) ©vize
Krátko po Silvestri som sa trochu unudene vybral niekam medzi ľudí, sám, nakoľko všetci moji známi boli ešte na zimných dovolenkách roztrúsení po rôznych tatranských a alpských kopcoch. Podvedome som sa vybral do jedného nákupného centra, lebo tam sa v takéto dni zdržiava prevažná časť unudených Bratislavčanov. To sú obľúbené lokality, či už v lete – lebo je tam klíma, alebo aj v zime, lebo tam zima nie je. Okrem toho si tam človek môže sadnúť do niektorej z kaviarničiek a pozorovať neprítomne unudenú masu, motajúcich sa jednotlivcov, ale aj celé skupiny.
Keď som krátko poobede vošiel do vstupnej haly centra, neprekvapilo ma, že centrum nebolo ako zvyčajne plné ľudí, ale nebolo ich ani málo. Všade svietili viac či menej gýčové Vianočné dekorácie a svetielka z výkladov, ako aj celé centrum, ktoré pôsobilo nápadnými vysvietenými dekoráciami jednoliato.
Obhliadol som sa vôkol a pomaly som sa vybral smerom pomedzi obchody k jednej kaviarničke, odkiaľ bol dobrý výhľad na časť centra a vedel som, že tam je presklená stena deliaca nefajčiarov od nás, diskriminovaných fajčiarov. Z každého obchodu som mal dojem, že tomto výpredajovom období vie každý z nich najlepšie upútať potencionálneho zákazníka nejakým najoriginálnejším sloganom, reklamou, pútačom, zľavami a kadečím iným, čo očividne prilákalo prevažnú časť prítomného osadenstva. Nikdy som sa takými akciami nenechal zlákať, aj tento krát som sa len pomalým krokom posúval k môjmu krátkodobému cieľu. Sadol som si k jednému stolíku, objednal si kávu a zapálil si moju obľúbenú Marlborku.
Pozoroval som oproti menšiu skupinku zrejme študentov, sediac i postávajúc pri jednej z mnohých lavičiek v priestoroch centra. Všimol som si medzi nimi predovšetkým dvoch z tých chalanov trochu lepšie, pekne vkusne a moderne oblečených, účesy čerstvo pristrihnuté podľa aktuálneho trendu, čo ale bolo oveľa výraznejšie, pripadali mi, ako keby boli tak trochu „iní“. Každú chvíľu sa jeden druhého dotýkali, upravovali si límce na mikinách, vlasy, položením ruky na rameno raz jeden druhému, potom opačne, ...a nadobudol som presvedčenie, že patria k sebe. Pekný párik, až som sa pristihol, že sa sám pre seba usmievam. Po krátkom čase sa môj dojem už len potvrdil, nakoľko som mohol skonštatovať, že obaja mali veľmi ladné elegantné pohyby, či už chôdze, gestikulácie rukami, držaním tela, ...áno, bol to pekný mladý gay párik. Nezízal som na nich non stop, ale môj pohľad sa opäť a opäť zatúlal k tým dvom.
Popíjal som kávičku a minerálku, zapálil si ešte jednu cigaretu, a rozhodol som sa poprechádzať sa trochu po centre. Len tak, nakuknúť do niektorých obchodov zo zvedavosti, bezcieľne. Okoloidúcej čašníčke som naznačil, že zaplatím, a tá prišla o chvíľu s blokom z kasy a v druhej ruke mala malú tácku s nejakou colou, ktorá sa jej pri pokladaní bonu na môj stolík podarilo prevrátiť a výdatne ma ňou obliať! No super, mal som oblečené svetlé jeansy, pravé stehno takmer celé mokré a na ľavom tiež dostatočný zásah tmavou tekutinou! Nebolo nič platné jej ospravedlňovanie, ani to, že nechcela odo mňa, aby som zaplatil, keď som mal na jeanoch pekné fľaky od coly! Čo už, nejako to budem musieť prežiť a niečo operatívne vymyslieť. Nasadil som ľahší úsmev, poznamenal, že sa to môže stať, i keď by som si to nerád v budúcnosti zopakoval a vyšiel som z kaviarne von, smerom k toaletám, aby som si jeansy trochu opláchol či zotrel vodou. Ako som prechádzal okolo lavičky, kde som predtým videl ten pekný párik, už tam nikto nebol. Škoda, pomyslel som si, chcel som ich vidieť aj z blízka, ale cola mi v tom zabránila.
Prišiel som na veľkú priestrannú pánsku toaletu, čistú a voňavú, takmer prázdnu, len jeden chlapík si práve umýval ruky a vyšiel von. Vzal som zopár papierových servítok, namočil ich do teplej vody a snažil som sa trochu zmyť hnedú farbu na jeansoch. Cítil som, ako sa mi tieto začínajú lepiť na stehno, tak som sa rozhodol rozopnúť ich a utrieť si aj stehno navlhčenou servítkou. To ale nebudem robiť pri umývadlách vo vstupnom priestore toaliet, ale zájdem do oddelenia s pisoármi a toaletnými kabínkami. Aj som tak urobil a vošiel som tam. Zo stropu znela decentne hudba z reproduktorov rozmiestnených po celom centre, nie hlasno, ale bolo ju počuť, čo ale neprekrylo nejaký zvuk vychádzajúci z niektorej z kabínok. Zvuk, teda skôr zvuky sa opakovali, a určite nepatrili do kategórie klasických zvukov z toaliet. Bolo to skôr nejaké tiché stonanie sprevádzané mrmlaním a akýmsi šuchotom. Trochu som zneistel, ale myslel som si, že pôvodcom zvukov nebol len jeden človek, a moja predstavivosť mi vnukla situačný obraz, že sa dvaja zúfalo nadržaní bez možnosti užiť si v normálnom súkromí utiahli a riešili si intímne potreby. Keďže boli „v tom“, neváhal som, rozopol jeansy a stiahol pod kolená a utrel som si stehná od coly. Prešiel som si ich ešte suchou servítkou a vytiahol si jeansy opäť na seba a zapol si zips a opasok. Naďalej som cítil vlhkosť na stehnách, ale s tým už teraz nič nenarobím. Započúval som sa ešte krátko do zvukovej kulisy z kabínky, kde intenzita, frekvencia a hlasitosť jasne naznačovala, že sa to tam blíži k finále. Nechcejúc rušiť tento akt ukájania som vyšiel potichu z toalety a čisto zo zvedavosti som ostal obďaleč stáť a čakal som na aktérov, keď budú vychádzať.
O chvíľku sa aj otvorili dvere a z toalety vyšiel najprv jeden a za ním hneď aj druhý chalan, ...ten mladý gay párik, ktorý som predtým videl z kaviarne. Hmm, ujujúj! Keby som to bol tušil, že sú to oni dvaja, neviem - neviem, či by som si nedal snahu ich pri tom aj nejako vidieť! Neviem síce ako, ale nutkanie by som mal! Mierne prekvapený som ich ešte chvíľu pozoroval, ako sa obaja usmiati pobrali smerom do hlbšieho vnútra centra a ja som ich pomaly už strácal z dohľadu. Ešte som chvíľku postál, cítiac nepríjemne vlhký materiál na mojich stehnách a zvažoval som, či ísť domov a prezliecť sa, alebo to nejako pretrpieť a počkať v centre, kým to na mne vyschne. Vyhrala druhá alternatíva a napadlo mi, že možno nájdem niekde vhodné jeansy, kúpim si ich a hneď aj prezlečiem. Celkom dobrý nápad a vybral som sa k dosť veľkému obchodu s textilom s relatívne veľkou ponukou oblečenia. Poobzeral som sa po stojanoch a vyberal som si bezradne spomedzi ponúkaného množstva najrôznejších strihov a farieb, keď ku mne pristúpil zamestnanec predajne, mladý pekný chalan, predavač s otázkou:
„Môžem vám nejako pomôcť“?, opýtal sa ma s úsmevom mládenec. Zrejme asi videl na mne moju bezradnosť a váhanie. Samozrejme, že som sa potešil s ponúknutou pomocou, veď prečo nie, od mladého pekného chalana a v snahe byť trochu vtipný odvetil som:
„Mne už asi nič a nikto nepomôže“, vyšlo spontánne zo mňa a s úsmevom som pozrel na chalana, ktorému sa môj dovetok očividne páčil, nakoľko sa na jeho hladučkej tvári objavil široký úsmev. Až teraz som si ho prezrel trochu lepšie, detailnejšie, a konštatoval som, že to je pekný, asi dvadsaťročný, štíhly, špinavo blonďavý milý chalanko, ktorý si všimol mokrý a tmavší fľak na mojich jeanoch a oslovil ma s úsmevom:
„Nehoda“?
„Áno, mal som smolu v kaviarni, čašníčka sa mi o to postarala“, odvetil som pohotovo tiež s úsmevom. Chalanko vrhol na mňa jeho profesionálne skúmavý pohľad, premeral si ma od päty až po pás, pričom sa jeho pohľad nakrátko zastavil na fľaku na mojom stehne a potom na niekoľko sekúnd trochu vyššie. Podvedome sa pri tom jeho pohľade vysunul kúsok jeho jazyka a špičkou sa dotkol hornej pery, prešiel po nej a jeho pohľad po niekoľkých sekundách zakotvil priamym pohľadom do očí. Jeho úsmev sa na okamih stratil, ale len na okamih, a toto niekoľkosekundové ticho prerušil otázkou:
„Mám pre vás vybrať nejaké modely, ktoré vám budú sedieť?“, zaznelo z jeho úst opäť už s úsmevom.
„Ja si rád nechám poradiť od odborníka“, súhlasne som poznamenal a potešený jeho starostlivosťou o mňa, hlavne po tom, ako som zachytil jeho skúmavý pohľad na mieste, ktoré spôsobilo u mládenca niekoľkosekundovú zastávku pred chvíľou.
Nechal som si ním vybrať zopár kusov a mieril som ku kabínkam. Bolo ich tam asi desať a len v jednej z nich bola nejaká dáma, ktorá si tam niečo skúšala. Ja som si vybral jednu vzdialenejšiu a vošiel dnu. Zavesil som moju bundu na hák, aj tých niekoľko modelov, ktoré pre mňa vybral mladý predavač a zvliekal zo seba moje vlhké jeansy. Zavesil som ich tiež na jeden z háčikov v kabínke a obliekal si prvý kus. Tmavomodré, úplne klasický strih z pevnejšieho materiálu. Vyšiel som von pred kabínky k väčšiemu zrkadlu a pozrel sa na seba, či mi sedia. Boli dosť napasované, skúsil som si aj sadnúť, či nebudú hlavne v rozkroku príliš tesné, keď sa na konci chodbičky s kabínkami objavili tento krát hneď traja chalankovia. Milé prekvapenie, bol to ten párik z toalety a ten mladý predavač. Veselo štebotali, zrejme kamaráti, chalani, ktorí sa poznali. Predavačov pohľad zablúdil ku mne, zaklonil hlavu mierne nabok, vrhol odborný pohľad na mňa, niečo povedal tým dvom chalanom ktorí sa otočili smerom k predajni a predavač vykročil tých pár metrov smerom ku mne:
„Celkom som aj uhádol veľkosť, že?“, poznamenal a pozeral sa pri tom na napasované jeansy na mne. Skúmavo prešiel pohľadom ešte raz po dolnej časti môjho tela a povedal:
„Vyskúšajte ešte tie ďalšie a ja vám potom poviem, ktoré vám sedia najlepšie“, a dodal „ja sa ešte pozriem, čo by som ešte pre vás vybral, ok?“.
„Ok, budem rád, dobrovoľne sa zverujem do rúk odborníkovi s estetickým cítením“, zaflirtoval som tušiac, že chlapec je tiež trochu „iný“.
„To naozaj? Zveríte sa mi do rúk? Dobrovoľne?“, zvedavo sa chytil mládenec mojich slov s potmehúdskym úsmevom, „do týchto rúk by ste sa mi zveril?“, dodal a ukázal mi obe dlane nasmerované ku mne. Mal také pekné štíhle ruky a prsty, a už predtým som si všimol, že sa o ne určite stará a ošetruje si ich. Pochopil som, že chlapec tým dosť jasne naznačil, že by rád prijal môj súhlas, a hneď som aj nadviazal na jeho ponuku:
„Áno, do tých sa rád zverím“, pokračoval som flirtíkom, a určite som pri tom vyzeral čudne, možno až priblblo, ale nedalo mi nereagovať na jeho otázky a gesto rukami, keď sa na konci chodbičky s kabínkami objavili opäť tí dvaja chalankovia. Jeden z nich oslovil predavača:
„Paťko, pôjdeme na drink, keď sa uvoľníš?“.
„Áno, ale teraz tu mám pána zákazníka, ktorému musím vybrať niečo pekné, potom môžeme“, odvetil predavač, teda už som vedel – Patrik, ktorý zároveň ráznym gestom naznačil niečo ako „zmiznite teraz“!
„Vy ste kamaráti?“, opýtal som sa zvedavo Paťka.
„Áno, to sú moji dobrí kamaráti, spolužiaci, a ...oni sú...no, oni sú tak povediac takí ...no iní“, dodal prerušovane Paťo. „Chápete, že?“, pripojil ešte kontrolnú otázku.
„Samozrejme, že chápem, náhodou veľmi pekný párik, už som ich dnes videl, ...a aj počul“, odvetil som s jemným úškrnom pri vyslovení posledného slova. Paťko zrejme netušil, čo som tým myslel, len poznamenal:
„Oni sú občas trochu divokejší, ale ja ich mám rád aj takých“, poznamenal ospravedlňujúco.
„Nuž ja si ich viem celkom dobre predstaviť, keď sú divokí, ...a práve to som myslel tým, že som ich už aj počul, ale ostávam diskrétny“, poznamenal som. Paťo sa na mňa pozrel trochu spýtavo, ale nič k tomu nepovedal, len toľko, že ide ešte pre mňa niečo vybrať, a odišiel. Ja som v kabínke vyzliekol tie prvé jeansy rozhodoval som sa, ktoré vyskúšam ako ďalšie, keď prišiel Paťo s jedným ďalším modelom:
„Môžem?, počul som spoza plachty.
„Áno, jasné“, potvrdil som a Paťo odhrnul záves a podával mi jeansy so slovami:
„Tieto vám budú sedieť najlepšie“, a nezabudol zablúdiť pohľadom na moje holé stehná a čierne boxerky s tenkými bielymi pásikmi, z kombinovaného materiálu z bavlny a elastickej tkaniny. Tým, že tam bol aj elasát, pôsobili boxerky na tele dosť priliehavo, a to vo všetkých partiách. Paťov pohľad ostal nemo visieť na „balíku“ v oblasti rozkroku a dodal:
„Hmm, no neviem, či budú celkom sedieť, možno budú trochu tesné“, pričom mal máličko vážnejší pohľad, ktorý potom zdvihol a pozrel sa mi opäť do tváre. Opäť mal ten jeho šarmantný úsmev, ešte raz jeho pohľad zablúdil k môjmu rozkroku a dodal:
„Tento model je s trochu iným strihom, trochu užším, ale čo už, vyskúšajte a uvidíme, či sa do nich zmestíte, ....celý“, pričom potmehúdsky podvihol obočie.
„Ja som predsa už povedal, že sa rád zverím do rúk odborníkovi“, úsmevne som provokoval a začal si pomaly navliekať ten model na seba. Paťo stál priamo vo vchode do kabínky a pozoroval, ako som si vyťahoval jeansy na seba, a predtým, ako som mohol zapnúť zips, som si musel moje príslušenstvo trochu upraviť, pridvihnúť, ale zips išiel akosi ťažšie. Nie, že by boli jeansy príliš úzke, ale ten zips bol hrubšieho rázu, masívnejší, a ešte „nezabehaný“, tak som sa trochu trápil. Paťo ma pri tom pozoroval a prekvapil ma ďalšou ponukou:
„Môžem pomôcť?“, opýtal sa priamo.
„Že by prišla skutočne pomoc zo zverených rúk?“, odpovedal som otázkou, „samozrejme, budem rád, keď sa nám to podarí“, dodal som ešte. Paťo sa rýchlo obzrel vľavo a vpravo, či sa niekde v blízkosti nachádzajú možné kompromitujúce osoby, zákazníci, respektíve neželaní svedkovia a čupol si. Vzal zips do ruky a druhou chytil švík pod zipsom a pokúšal sa ho zapnúť, pričom som cítil dotyk jeho dlane na mojich vajkách. Cítil som zároveň, že sa u mňa niečo začína diať. Pocítil som prekrvovanie, čo bola reakcia na Paťove dotyky, ale nebolo to ešte tak viditeľné. Paťovi sa podarilo zips zapnúť, vstal, odstúpil krok von z kabínky a odborným pohľadom hodnotil môj vzhľad.
„Sedia výborne, ...otočte sa?“, zaznelo, „dobre to vyzerá, a pokiaľ vás to veľmi netlačí, baby sa budú pozerať asi len na tú partiu“, dodal s úsmevom. Pozrel som do zrkadla, a skutočne tá guča bola dosť zvýraznená tým strihom, a ležérne som dodal:
„Veď nech sa pozerajú, ale ja akosi nemám mimoriadny záujem o ne“, prekvapil som očividne mladého predavača. „Mňa viac zaujali tí tvoji dvaja kamaráti“, dodal som a sledoval Paťovu reakciu.
„To fakt? Naozaj?“, pozrel Paťo na mňa a jemne sa začervenal.
„Hmm, veď sú pekní, a takí sa mi mimoriadne páčia“, podporil som moju predošlú poznámku. „Ale viem, že oni sú pár, takže nič sa nedeje“, poznamenal som úplne voľne, ležérne a pobral som sa do kabínky vyzliecť si odskúšané jeansy. „Pomôžeš mi s tým?“, opýtal som sa Paťa, ktorý stál trochu zaskočený mojou priamosťou pri vchode do kabínky, a v snahe rozopnúť si zips som dodal „ale aj ty si pekný chalan, ...aby si nežiarlil!“, pozerajúc na neho.
„Tak som trochu prekvapený, nemajte mi to za zlé, netušil som, že by mal taký zrelý pán slabosť na mladých chlapcov“, utrúsil a kontrolnými pohľadmi do vonkajšieho priestoru sa chcel utvrdiť, že nik nie je v blízkosti, vstúpil ku mne do kabínky, opäť si čupol a rozopínal mi zips. To už bol môj nástroj dostatočne prekrvený a keď som s Paťovou pomocou sťahoval jeansy dole, nejakým „nedopatrením“ sťahoval aj moje boxerky. Paťo už neváhal, a keď mi pri tomto úkone vyskočil môj vták von z boxeriek, vzal ho hneď do dlane a úplne samozrejme si ho vložil do pusy. Jeho jazyk začal intenzívne krúžiť okolo môjho žaluďa, pomáhal si rukou a prisal sa mi pri tom tak dôkladne na vtáka, že som od prvého momentu cítil, že to nebude dlho trvať, kým dosiahnem vrchol. Vzal som jeho hlavičku do dlane a jemne som mu ju priťahoval, čomu sa poddával dobrovoľne. Na chvíľku ho vytiahol z pusy a zašepkal:
„Poď, rýchlo, aby nás tu nevideli, vystriekaj sa mi do pusy“, povedal vrhnúc na mňa dohora prosebný pohľad a opäť sa začal intenzívne starať o našu spoločnú rozkoš. Vzal si do druhej dlane moje vajká a cítil som, že už to zo mňa pôjde. Tlmene som len zastonal, pritiahol mu hlavičku a môj vták sa začal v jeho puse napínať, plná dávka semena sa mu valila na mandle, pričom Paťo príjemne mrmlal a jazykom ešte zrýchlil krúženie.
Bola to jedna z najrýchlejších rýchloviek aké som zažil, ale aj jedna z najpríjemnejších. Paťo ešte vycucal posledné kvapky, perami sa ešte pár sekúnd pohrajkal, pomaly vstal, obzerajúc sa po okolí kabínok a keď sa presvedčil o neprítomnosti kohokoľvek, usmial sa a povedal:
„Páčilo sa ti? ...lebo mne áno, a ...veľmi chutné semeno máš, to by som prijal aj častejšie“.
„Paťo, samozrejme, že sa mi páčilo, a veľmi rád nám obom doprajem takúto rozkoš častejšie, ale asi si nebudem chcieť skúšať každý deň nové jeansy“, poznamenal som ešte stále pociťujúc pomaly utíchajúce vzrušenie. „Rád ti nechám na mňa kontakt, nechcem byť dotieravý a pýtať si kontakt na teba, a rád si nájdem pre teba čas“, znela moja odpoveď.
„Ale kdeže dotieravý, ja by som tiež rád, dám ti na mňa mobil?“, odvetil presvedčivo.
„Jasné, rád, aké máš číslo, prezvoním ťa“ poznamenal som praktiky. Paťo mi nadiktoval jeho mobil, prezvonil som ho, a ja som si opäť natiahol nove jeansy na seba. „Tie od coly, poprosím ťa zabaliť, prídem hneď ku kase“, dodal som a Paťo sa ešte raz usmial, zapol mi zips, pohladil ma v rozkroku, na sekundu sa pritúlil, dal mi pusu na krk a s úsmevom odišiel ku kase.
„Ideme na drink?“, napísal som Paťovi SMS ešte z kabínky.
„Jasné, aj s tými mojimi bláznivými kamošmi?“, prišla obratom odpoveď.
„Fajn, poteším sa“. Prišiel som ku kase, zaplatil moje nové jeansy vybraté odborníkom, a opýtal som sa Paťa, či chce tým dvom niečo prezradiť.
„Zatiaľ nie, teda teraz nie, to až bude vhodnejší čas“, povedal Paťo a usmial sa jeho šarmantným úsmevom doširoka.
„Počkám vonku?“, opýtal som sa ho.
„Áno, hneď som tam, len zavolám tým dvom“, odvetil.
O chvíľu sme už sedeli v tej istej kaviarni, kde som bol predtým, aj s tými dvoma pobláznenými Paťovými kamošmi, podebatovali, zasmiali sa, a len tak na okraj zavalil Paťo:
„Objednám si ešte jednu colu?“
„Kľudne, čo len chceš“, znela moja odpoveď.
„No vieš, že by ťa opäť obliala a musel by si si ísť vyskúšať ďalšie jeansy?!“, vyrukoval Paťo vtipne.
Bol to priamo a jasne vyjadrený podnet k tomu, aby som sa naklonil bližšie k nemu a polohlasne položil otázku:
„Do koľkej si v práci? Prídem si po teba, a v akciovom výpredaji môžeme pokračovať aj v nerušenom súkromí“.
„Končím o ôsmej, zajtra mám voľno, takže budeme mať dosť času“, odvetil pohotovo Paťo. „Môžeš sa mi zveriť do rúk, tak, ako pred chvíľou, a ja sa rád postarám o všetky akciové možnosti pre teba. Len tuto chalani, ...chceli sme pôvodne niekam von, na drink, zabaviť sa“, poznamenal.
„Nemám problém, chalani môžu prísť tiež, viem, že nemajú veľa možností, a u mňa je dosť miesta aj pre nich, v hosťovskej izbičke“, doplnil som si takto želanie mať okolo seba samých pekných chlapcov.
Paťo súhlasil, poznamenal ešte, že im to potom vysvetlí, že budú vlastne radi, a tak aj bolo. Večer prebehol veľmi príjemne, chlapci sa dosť skoro odporúčali do hosťovskej izby, z ktorej občas bolo počuť pekné akustické prejavy ich aktivít, a ja som sa zveril do rúk odborníkovi, ale prebral som z času na čas aj ja iniciatívu, lebo som Paťovi dal najavo, že zrelý chlap je predovšetkým jeho samec! Funguje to, nie stále, pravidelne, každodenne, ale o to intenzívnejšie.
Nikdy som sa nechcel stotožňovať s výpredajovými akciami, ale táto sa mi páčila, mala niečo do seba, a napokon aj dlhodobý účinok!