Zločin a trest.

Ide o záverečnú kapitolu predchádzajúcich poviedok Skúška v lese, Na pytliackom chodníčku a Otcova pomsta.

Ďalší z teplých dní. Našťastie už nie horúcich. Vstávam ešte pred svitaním. Osprchujem sa a urobím si raňajky. Zvolávam rodinu k raňajkám. Možno výraz rodina je prehnané. Momentálne
žijeme spolu Ja, ako otec rodiny. Môj syn, už chodí do sedmičky. Nevlastná dcéra, tej je desať. Jej matka je na služobke v Austrálií. Išla tam na pol roka, a preto sme si najali opatrovatelku. Neni to
žiadna študentka, ale tridsať ročná slečna čo sa stará o domácnosť, pracujem aj dvanásť hodín denne. Opatrovatelka býva s nami a má na starosť hlavne dcéru, lebo môj syn je dostatočne vychovaný. O to som sa postaral.
Ako prvý prišiel syn. Posadil sa za stôl a čaká. Ticho. Znovu volám na raňajky. Nad schodamy sa vystrčí strapatá hlava opatrovatelky. Tak takto by to nešlo. Vybehnem hore a vrazím do dcérinej izby. Ona si kludne spinká, ako malá princeznička. Strhnem z nej paplón a silno s ňou zatrasiem.
Len zamrnčí a stočí sa na bok, mne chrbtom. Zavrčím. Vezmem je telefón a pozerám posledný čet.
No jasne. Jej blahorodie si písalo do druhej v noci. Prezerám tie hlúposti čo si písala s kamarátkami a vidím, že ešte o polnoci si písala s opatrovatelkou. Tak toto teda nie. Nakloním sa cez zábradlie a rozkážem synovi, aby sa najedol a išiel do školy sám. Potom idem do kúpelne a plním kýbel studenou vodou. Na chodbe stretávam opatrovatelku. Už sa ako tak upravila a v očiach má obavy.
Keď vidí môj výraz ani sa ma nesnaží zastaviť. Celé vedro letí presne na dcéru. Tá vyskočí celá
mokrá a začne nadávať. Až do momentu keď ma uvidí a vtedy ako by uťal.
- Ponocovanie a následné zmeškanie raňajok. Nadávky ti dnes odpustím. Môžeš si vybrať desať
alebo dvadsať.
V očiach sa objavil strach. Neni to prvý krát. Vie čo, čo znamená. Desať je rán rákoskou a dvadsať
je rán remeňom. Na holú samozrejme.
-Tak? Čo to bude.
-Dvadsať. Odpovedá tichým hlasom.
Chytám ju za ruku a odvediem do spálne. Zo skrine vyťahujem remeň a sadám na posteľ.
-To mokré pyžamo si daj dole a podaj mi uterák.
Poslušne berie uterák a podáva mi ho.
CENZORED BY AMATERI.COM
-Bež sa pripraviť do školy, aby si nezmeškala.
Rýchlo zoberie svoje pyžamo a uteká s plačom do svojej izby. Odkladám remeň aj uterák. Beriem si rákosku a idem dole. Syn práve vstáva od stola, zatiaľ čo opatrovatelka, s miernym trasom ,
raňajkuje.
Ako by som ju nevidel sa tiež naraňajkujem. Pozriem na hodiny a zvolám – škola! Dcéra vyletí z izby a už je vonku. Doraňajkujem a odsuniem tanier ďalej. Upratovanie a čistenie má na starosti opatrovatelka. Tá rýchlo pozbiera riad a začne ho umývať.
-Si tu už pár týždňov a myslel som si, že si rozumieme. Vieš, že dodržiavanie pravidiel je podstatou fungovania tejto rodiny. Vieš, že každé porušenie sa trestá. Až do včera nebol problém. Vieš, že dcéra má večierku o deviatej.
-Ja som ju uložila, prisahám.
-O tom nepochybujem, ale prečo ste si o polnoci písali? Vidím to tak, že si nielen vedela, že ponocuje, ale si ju v tom podporovala. A to si zaslúži trest. - položil som rákosku na stôl.
-Vieš, deti dostávajú na výber, lebo už skúsili všetky možnosti. Ty ich, ale ešte musíš spoznať
osobne.
Až doteraz umývala riad, a teraz sa obrátila očami prilepenými k rákoske sa držala linky ako záchranného lana.
-To nemôžete, ja nie som vaše dieťa.
-Ale môžem, a musím. Podpísala si pracovnú zmluvu, a tam sa píše aj o trestoch. Je len tvoj problém, ak si si ju neprečítala poriadne.
Vstal som a rákoskou som cvične švihol. Zbledla a vystrelila k dverám. Schmatol som ju za ruku a rýchlo spacifikoval. Jednu ruku som jej vykrútil za chrbát a druhou ju chytil za hrdlo.
-Môže to ísť po dobrom, alebo po zlom. Bez bolesti to, ale nepôjde, lebo len tak si zoberieš
ponaučenie do budúcna.
Pustil som ju a ukázal na schody. Poslušne šla hore do spálne. Išiel som hneď za ňou, a zamkol dvere. Posadil som tak ako predtým a ukázal na nohy.
Tie tepláky si daj dole.
Tak to teda nie.
Ale áno.
Nie.
Ako chceš.
Odložil som rákosku bokom a vstal som. Vrhla sa k dverám, ale kľúč tam nebol. Začala sa brániť a tak som je strúhol jednu facku. To ju mierne omráčilo a tak som ju hodil na posteľ.
-Vieš, moja žena má pre bolesť slabosť. A preto tu máme rôzne pomôcky, ako napríklad toto.
Z pod postele som vytiahol putá na remeni. Rýchlo som jej spútal nohy a potom aj ruky do veľkého
X a bruchom dole.
Žiaľ vybrala si si tú horšiu variantu. - zo stolíka som zobral nožničky a začal jej strihať oblečenie.
To vieš, keby si sa vyzliekla sama, nemusel by som to robiť ja takto.
Opatrovatelka so sebou mykala, ale to jej nebolo nič platné. Keď začala kričať, tak som jej zapchal
ústa guličkou do úst. Postupne som ju vyzliekol, až ostala len v podprsenke. Až teraz som si všimol jej krásny zadoček. Zobral som rákosku a špičkou som prešiel po jej nohe od päty po zadok.
-Normálne by si si mala počítať, ale dnes nemusíš.
Zdvihol som rákosku až k úrovni hlavy a švihol dole. Na opatrovatelkinom zadku sa objavil
červený pás, ktorý sa na jednom mieste podlial krvou. Jej zadoček bol ešte hebký a tak som druhú
ranu a ďalšie viedol z nižšej výšky, mykala a hádzala so sebou. Po desiatej rane už mala celý zadok
úplne červený. Dal som jej menšiu prestávku. Musím priznať, že ma to celkom vzrušilo. Manželka bola už preč niekoľko týždňov a občasné honenie sa nijako nevyrovnalo našim hrátkam. Stiahol som si gate aj trenírky. Jednou rukou som si ho honil a druhou švihol rákoskou po zadku. Už som sa zahnal k ďalšej rane, keď ma napadlo niečo lepšie. Posunul som sa z boku na spodok postele, tak aby som mal lepší výhľad na jej kundičku. Špičkou rákosky som jej odtlačil pysky. Začala so sebou lomcovať ešte viac. To ma nabudilo ešte viac. Odložil som rákosku a zakľakol za ňou. Môj vták bol už tvrdý ako skala. Už nebolo cesty späť. Priložil som penis medzi jej pysky a našiel správnu dierku. Bola suchá a úzka. Z nočného stolíka som si zobral lubrikant a poriadne namazal jej otvor aj môjho vtáka. Teraz tam vošiel ako po masle. Stále bola úzka, ale to ma len viac vzrušovalo. Bol som taký nadržaný, že som striekal ako pubertiak. Tak rýchlo. Čo malo aj svoju výhodu, lebo som musel do práce. Ošetril som jej zadok a odpútal ju. Schúlila sa do klbka a tak som ju zanechal.
Do práce som to stihol s odretými ušami. Nie, žeby sa zrútil svet. Ale keď vyžadujem dochviľnosť
od podriadených, nechcem vyzerať ako pokrytec. Našťastie sme malý miestny zbor, takže nemáme veľa práce. Toho dňa, ale prišla ona. Mladá žena prišla nahlásiť sexuálne napadnutie. Tak sme si sadli a ona nám všetko popísala. Miestami sa neubránila slzám a museli sme si dať pauzu. Na konci som sa opýtal pár upresnovacích otázok a musel som skonštatovať, že nedošlo k štandardnému sexualnému napadnutiu, ale utešil som ju v tom, že pôjdeme za tým neznámym a vypočujeme aj jeho. Vzhľadom na to, že od činu uplynuli dni, tak sme tam vyrazili až po obede. Pred domom podozrivého stála limuzína. Čakali sme vlčiaka, ale žiaden nebol na dohľad. Poslal som jedného bažanta pozrieť dozadu a my sme šli k vchodovým dverám. Zvonkové tlačítko nebolo a tak som zaklopal. Nikto sa nehlásil, a tak som zobral za kľučku. Nebolo zamknuté a tak sme vošli. Z jednej izby sa ozývali čudné zvuky, zato z kuchyne šli úplne jasné zvuky. Otvoril som dvere dokorán a videl ako chlap šuká ženu na kuchynskej linke. Mierne som si odkašlal, ale tí ma vôbec nepočuli.
Tak som zobral píšťalku a silno hvizdol. Chlapík sa otočil a vykukla aj žena s poza neho. Mala masku.
Čo sa to tu deje? Kto je majiteľ tohto domu?
Chlapík sa prebral zo šoku vytiahol vtáka zo ženy a tá sa rýchlo zakryla. Moji chlapci zatial otvorili dvere do spálne a tam našli troch mužov z toho jedného spútaného. Keďže všetci účastníci neboli v tej chvíli dosť indisponovavní, aby podali zrozumitelné vysvetlenie, tak sme všetkých zobrali na stanicu. K tomu zviazanému sme hneď zavolali doktora, a ostatný šli hneď na výsluch. Z jedného z nich sa vyklul otec sťažovateľky, ktorý zjavne zobral spravodlivosť do vlastných rúk. Jeden poslanec z vládnej strany s manželkou a ich šofér. Celkovo to bola veľmi zamotaná situácia. Jednak preto, že vniknutie na cudzí pozemok a ublíženie na zdraví je dosť vážny prečin. Hoci za daných okolností celkom pochopitelný z pohľadu otca. Vedel rovnako ako ja, že žiaden súd ho neuzná
vinným zo sexuálneho napadnutia, keďže sa obeť nebránila a ani raz nepovedala nie.
Zaprotokolovať meno poslanca by možno krátkodobo vynieslo slávu, ale len čo by svetlá záujmu zhasli, zhasla by aj moja kariéra. Nakoniec, poslanec využil možnosť telefonovať a nevolal právnikovi. Takže o to bolo moje rozhodovanie jednoduchšie. Pytliak, keď sme ho našli bol v takom stave, že okolie prakticky nevnímal, a tak jeho výpoveď neviedla k ničomu plodnému. A tak sa do zápisnice nakoniec zapísalo len to, že okoloidúca hliadka vyrušila páchatela pri čine, ale páchateľ utiekol.