Lovecká sezóna, (súťažná)

25. 6. 2019 Pohodovypanapani

Od polovice mája je každý poľovník ako na ihlách, začína sa sezóna lovu. Balil som sa na poľovačku, chystal veci na oblečenie, vedomý si že bude nutné ostať až do nedele, bol spln, koniec júna, srnce a diviaky povolené. Zelené handry nahodené, ruksak zbalený, pitie a proviant na celý víkend v lese nachystané. Pomaly som naložil veci, naštartoval a plazil sa na výpadovku. Pustil som si muziku a klímu a pomaly sa pohyboval z mesta von. Obluda na štupľoch ide tak max 130 a pri 100 km h sa začína podobať na plávajúci parník, ale v teréne je neprekonateľná. Po príchode do osady, som sa zapísal do knihy, pokecal s hospodárom, vzal kľúče od chaty, ak sa naša pustovňa v lese tak dá nazvať….. a presunul sa do revíru, hodinky ukazovali 19:15 najvyšší čas ísť na chatu a potom zaliezť na posed. Prvé čo ma zaskočilo, boli koľaje na ceste, hlboké ako po ťažbe dreva a mäkký terén cesty, hospodár mal pravdu, pršalo a podmáčalo celé pole, lúku, cestu aj les. Dúfam, že nijakého blázna na mestskom SUV nenapadne ísť na huby autom. Priradil som redukovaný pohon, zamkol uzávierku a plazil sa blatom do kopca. V strede kopca je malá dolinka, tu som zbadal obraz ako zo zlého filmu, v dolinke cesty zakopané SUV, usadnuté na bruchu v blate lesnej cesty…..
Poteš Pánboh, myslím si, pridávam plyn a po boku cesty na bočný náklon ho obchádzam rozhadzujúc blato. Šplhám ešte asi 20 m po prvý hrubý strom, zastavujem a vyberám gurtne dávam jednu o strom, pomaly sa na na spiatočke spúšťam na 10 m od zapadnutého auta. Vyšiel som z auta, blatom prešiel tých pár metrov a zaklopal na okienko…. Otvorilo sa vnútri sedela veľmi pekná pani, rozhodne vekom cez tridsaťpäť. Určite išla na huby lebo mala na sebe len ľahkú zelenú safari blúzku. Na dekolte sa jej perlili kvapôčky potu, súmernú tvár mala červenú rovnako ako pery, prsia dvojky, blond vlasy po ramená, malý noštek a modré oči. Na pekných dlhých nohách vibramky a kapsáče s maskovacím vzorom. Pani mi vraví…dobrý deň Nebudete mi veriť ale ja som asi zapadla…..
Nuž odpovedám, milá dáma, verím vám, lebo ste v bahne až po nápravy. Pani smutne pozerá, asi očakáva ponuku rytiera na zelenom plechovom koni. Nuž vravím Skúsim Vás vytiahnuť, ale budem potrebovať Vašu pomoc. V prvom rade musíme nájsť predné oko! Moje auto nemá oči, iba svetlá vraví pani. Usmejem sa a vravím, OK pohoda, ja som Ivan a Vy? Simona, predstaví sa pani. OK Simonka, vravím poľovníci si všetci tykajú, takže otvor kufor a pohľadáme ťažné oko. V kufri boli jeden košík s prútia a malý cestovný kufor. Teda panička ide na víkendové huby, ešte sa nebola ubytovať a už zapadla. Skrutkujem oko do dierky, ide to ťažko všade je blato, posadila to presne v dolinke kam steká všetka voda z kopcov….
Dávam šekel a gurtňu, zapínam o zadné oko mojej potvory, zatváram predný a zadný diferenciál, napínam gurtňu. Dávam pokyn Simona, sadni si do auta a zapni si 4x4, ona vraví to je najlepší systém 5 generácie…. Automat, To robí všetko samo. Sarkasticky dodávam, veď vidím….Tak ideme na to daj si Dčko a keď ťa trhnem dopredu pridaj plyn a drž volant. Divne sa usmiala, komentujúc, dúfam že ma poriadne trhneš, odpovedám moja s čo najväčšou silou aby sme ho vytiahli von z blata.
Divne sa uškerila ,ale naštartovala a pripravila sa na ťahanie. Zablatený ako diviak z kaliska som sa dotrepal do mojej obludy, zaradil 1tku a pomaly sa posúval dopredu, keď som zacítil že ťahám, pridal som viac plynu. Obe uzávierky držali kolesá v zábere, motor zavil , štuple vyhodili kopec blata ale auto sa začalo driapať dopredu na suchý podklad. Bahenný povoz od koncernu vyzeral ako kríženec hlineného chlievu a auta. Vyvliekol som ho po suchú cestu, zastavil a išiel sa odpojiť. Odpojil som gutrne, zbehol ku stromu a vzal a záchytné gurtne, nahádzal ich na korbu. Vyskrutkoval som oko a dal ho Simone do kufra. Vybrala peňaženku a podáva mi 100€, hovorím jej chceš ma uraziť, v horách si majú ľudia pomáhať, nerieš love za pomoc. Vyberám minerálku a ponukám jej druhú fľašu, dosť mi vysmädlo a ona tiež nič nepila, je 20:30 a svetlo pomaly ustáva, v lese už bude vidieť figu, kým sa dotrepem na posed. Asi zbadala môj znechutený výraz, lebo sa opýtala Zdržala som ťa?
Odpovedám zdržala, už dnes nebudem loviť asi nič.............ona sa iba usmiala a hovorí nikdy nehovor nikdy. Nie je lov ako lov Ivanko….Usmiala sa, žmurkla a oblizla si pery.
Pýtam sa kam má namierené, lebo na huby je už dosť neskoro.... Hovorí že do chatovej osady pod Chabencom, kde majú stretko kamošky. Dámska jazda single a rozvedených dievok. Nuž to nie je ďaleko od našej chaty, iba že si zišla z cesty a musíš sa vrátiť vravím. Ona na to to už dávno som zišla z cesty, ešte pred rozvodom, keď som sa spoznala s bývalým…
Odpovedám že teraz musíme ísť hore na chatu, tam sa otočíš a pôjdeš na huby.
Ona na to, že cez bahno už nejde, jedine že ju tade pretiahnem..... ja na to musíme v opačnom poradí zísť dolu, potom ťa pretiahnem cez barinu a ty pôjdeš spokojne na chatu.......iba sa usmiala a hovorí, že škoda že iba cez barinu.....tak teda ideme hore a doriešime to...... pomaly sme vyšli hore, odstavili autá. Otvoril chatu, kúsok vyvetral a zložil si veci aby som ich nenosil v aute a hlavne očistil sa od blata. Simona mi pomáha s vecami a ideme do chaty. Prezerá si chatu postavenú z kameňa ešte v minulom storočí, je ako obrovská chladnička, v lete sa dá prežiť aj bez klímy, v zime po 5 dňoch kúrenia zažijete prvé teplo. Je v nej najväčšia takzvaná absolútna zima, keď sa vtáky tlačia do dier a kozy trasú....
Otváram okná,chata sa musí vyvetrať, pozriem na hodinky je 21:15, slnko už dávno zapadlo, mesiac ešte nevyšiel, mám asi 2 hodiny kým vyjde mesiac a bude krásne vidno. Pýtam sa Simony či po tme trafí na jej chatu, cez les a po zlej ceste. Odpovedá, že by bolo lepšie ak by som ju tam zaviedol. Nie vravím, prišiel som si na splnovú noc na diviaka, určite nejdem nikam. Ale ak chceš môžeš ostať na chate, hore sú dve izby, dole jedna, kúpeľňu a kuchyňa sú dolu. Von nechoď, medvede sa tmolia okolo chaty a akurát je čas párenia. Koniec mája až polovica augusta nie sú ideálne na osamelé nočné výlety v lesoch na Liptove. Vyzúvam si blatové kanady, dávam kroksy, ponúkam jedny kroksy aj Simone, rada ich prijala a hneď si ich aj obula.
Vyberám zásoby, zaujala ju krabica so sladkým sektom крикова, nápis v azbuke, pýta sa ma čo to je. Nuž môžeš ochutnať, ale ide o prudko návykové pitie..... ale musí byť zachladený, dáme do mrazáku bude za hodinku fajn. Beriem 3 fľaštičky a ukladám do mrazáku, pýtam sa či jedla, odpovedá že nie, vyberám svoje poľovnícke špeciality a robím improvizovanú obloženú misu, k nej misku so strúhaným parmezánom. Ako som tu misku niesol tak som zakopol a obsah skončil na Simone.
Poťapkával som ju po prsiach a robil, že oprašujem syr, ale bolo jej hneď jasné, že toto je o niečom inom. Pozrela som sa na mňa a vášnivo ma pobozkala, až som sa posadil. Usmiala sa na mňa a potom si na mňa sadla. Opätovala moje bozky a vášnivo ma bozkávala na pery. Jazyk som mal úplne horúci , keď som s ním jazdil v jej puse. Zúrivo som jej rozopol blúzku a snažil sa dostať do podprsenky. Prsia som jej miesil aj cez podprsenku a moje bozkávanie naberalo na intenzite. Bol som z nej úplne hotový. Keď som jej dal dole blúzku a podprsenku, pevné dvojky na mňa vyskočili a ukázali opálenie a tvrdé bradavky. Teraz konečne som mohol povoliť gombík a dostať sa jej do kapsáčov, pod ktorými mala iba tangá. Bolela ma ruka, keď dával dolu kapsáče, ale to ma neodradilo. Sám mal svoje oblečenie už dole, neviem, ako som to zvládol a mieril som na na ňu svojím bojovníkom. Tlačil som si ho v ruke a pomáhal mu dosiahnuť správnych rozmerov, zatiaľ čo som ju zúrivo bozkával. Potom ma prepadol chtíč, chytil som Simonu za vlasy a narval jej ho do pusy. Držal som ju za hlavu a vlasy a penis jej zabodával až do krku. Nemohla ani poriadne dýchať, skoro som ju zadusil, než som ju pustil. Potom som jej rýchlo položil ruky na stôl pekne odzadu roztiahol nohy, vy čvachtal rukou pičku a bez ďalšieho otáľania jej ho tam vrazil. Pekne do stredu diery, aby vedela aká je tu krutá zima keď sa kozy trasú a vtáky sa tlačia do dier! Stolička ma tlačila do zadku, ale šukal som Simonu, ako keby sme boli posledný deň na svete. Stonala tak hlasno, hladil som ju po hlave, a bozkával ju na chrbát . Šukal som ju tvrdo a rýchlo, až to čvachtalo. Iste cez otvorené okno počula, ako kúsok ďalej po po lese chodia zvery a viditeľne ju to vzrušovalo. Podarilo sa mi nájsť správny uhol a búšil som do nej ako zbíjačka. Prestala premýšľať a užívala si to. Kričala blahom, až sa to nieslo von oknami a lesom lesom okolo nás a odrážalo sa to ozvenou späť. Poriadne sa predklonila a vystrčila na mňa kundu. Tú mala úplne vlhkú a pripravenú na "nášup smotany". Držal som ju za bok jednou rukou a tou druhou ju popleskával po opálenom štíhlom zadku. Stonala a nechtami brúsila farbu na stole. Zakričala striekaj do mňa, chcem jogurtík. A potom som si ju otočil a Simona hneď kľakla. Pohonil som si vtáka v ruke a keď zakláňala hlavu slasťou, zo žaluďa mi vystrekol ejakulát. Vyplazila jazyk a všetko pochytala. Do pusy som jej vypotil všetko do poslednej trošky a potom odpadol na stoličku za sebou. Simona spermie vypľula a okamžite si ich začala rozotierať po bruchu.... Kľakol som k nej a prisal sa na jej nádhernú buchtu, vyholenú po okrajoch s krátkym malým trojuholníkom a vystúpenými pyskami. Chutila nádherne, vanilkovo, občas som jazykom zablúdil aj na hrádzičku medzi mušličkou a riťkou, občas olizol nabehnutý klitoris veľký ako hrášok. Nádherne púšťala šťavu a vzdychala, po chvíľke olizovania ,sania jej šťavy a vône som znovu dostal chuť mrdať a sila sa vrátila a aj môjmu ochabnutému bojovníkovi. Teraz zasa ona ležala na chrbte na stole, nohy na mojich pleciach a ja som to do nej prirážal ako o život. Keď som jej znovu zaplnil mušličku svojim semenom, zostali spojení a oddychovali, z tej splnovej noci som mal zážitok na celý život. Simonka ušetrila život diviakovi, ale skoro uštvala jednu užovku a zodrala krásneho bobra... Kamarátkam poslala SMS a ostala až do nedele, vraj kým neuschne cesta, aby bezpečne prešla až domov. Pár zaťažkávacích testov chaty, auta a posedu sme spolu ešte dali, ale o tom možno niekedy inokedy.