Igrid 3

22. 10. 2019 yeliglans

Igrid a Tomík prespali v chalupe a druhého dňa sa chystali odísť. Igrid si práve očarovala nové košte, keď sa za ňou otvoril portál a z neho vyšla žena s Gaštanovými vlasmi, zdobenou zelenou róbou a povýšeným pohľadom. Načiahla ruku smerom k Igrid.
-Poď so mnou.
Okolo Igrid sa roztočil vietor ako malé tornádo. Mierne ju nadvihol a začal posúvať k tajomnej žene. Igrid rozpažila. Vietor ustal.
-Nie! Kto si?
-Zaujímavé, ale na toto nemám čas. Vypočujem ťa až u mňa.
Tentokrát pozdvihla obe ruky a z nich vytriskol prúd energie. Igrid inštinktívne skrížila ruky pred sebou a vytvorila ochranný štít. Rýchlo stvorila magické zrkadlo a odrazila energiu späť na tajomnú ženu. Tú vlna energie odhodila o meter späť.
-Máš veľkú silu. Ale nekultivuvovanú. Si len dieťa.
Tajomná žena napriahla ruku, ukazovák a prostredník spolu mierili na Igrid. Igrid videla ako prsty urobili malý kruh a potom sa zohli. Všetko potemnelo.

Igrid sa prebrala v guľatej miestnosti, uväznená v kovovej kláde s magickými runami.
-Kde to som?
-Si v mojej veži. Volám sa Morwena. Toto je môj kraj a ty si votrelec.
-Ospravedlňujem sa. Nevedela som, ak ma pustiš ihneď odídem.
-Obávam sa, že to nebude tak jednoduché. Strávila si nejaký čas v jednej z mojich hraničných chalúp a zničila môjho strážcu.
-Ty si na nás kukala?
-Ticho! Veľká čarodejka nekuká, ona hľadí.
Igrid sa zamrvila. Ruky a hlavu mala v kláde. Bola na kolenách a v predklone.
-Počuj, nemohla by si ma pustiť? Táto poloha je nepohodlná.
-To je schválne. Je to špeciálne väzenie pre čarodejov. Pohltí všetky druhy mágie uväzneného. Aj teraz z teba vysáva magickú silu. A preto si tu. Nerozumiem podstate tvojej sily. A nemám rada veci, ktorým nerozumiem.
-No vieš, je to trochu trápne.
-Von s tým.
-No, ja sa tak nejak nabíjam orgazmom.
-To je absurdné, nikdy som nepočula väčšiu hlúposť.
Rozčúlila sa Morwena.
Ale je to pravda.
Nemožné. Si proste príliš hlúpa, aby si poznala pravý zdroj sily. Ale ja viem ako to zistím, potrebujem len pár ingrediencií. Pekne tu na mňa počkaj.
A so smiechom odišla. Spoza záclony vykukol Tomík.
-Mrcha.
-Tomí, kde sa tu berieš?
-Tej čúze som nestál ani za pohľad. Jednoducho som prešiel portálom za ňou.
-Môžeš ma z toho dostať?
-Nemyslím. Podobné zariadenie som už videl. Keď sme boli u vrchného inqvizitora. Práve mal v ňom uväzneného Cumgalfa Gaya.
-Toho večne usmiatého mága? Zožeň kľúč.
-Na otvorenie treba vedieť presnú kombináciu slov. Neexistuje žiaden kľúč.
-S kým to rozprávaš?
To vošla Morwena a tlačila pred sebou stolík na kolieskach. Plný rôznych fľaštičiek a škatuliek.
-S nikým, len čítam názvy kníh čo máš v knižnici.
Zaklamala Igrid. Tomík sa schoval za kládu. Morwena začala rozkladať veci na stôl. Tomík sa oprel rukou o zadok a premýšľal ako sa odtiaľto dostať. Prsty sa začali samé zabárať do mäkkého pozadia. Hlavou mu prebleskol nápad. Zašeptal.
-Mám nápad. Toto zariadenie nedokáže absorbovať mágiu donekonečna. Až sa naplní jeho kapacita, tak sa otvorí. Cumgalfovi to trvalo niekoľko dní.
-My, ale nemáme dni. A ja vôbec nevydávam žiadnu mágiu.
-Neboj sa. Len sa uvoľni.
Tomík rozopol a stiahol Igrid nohavice. Pred ním sa odhalila mladá riťka a zavretá lastúrka. Olízol si prst.
Pred Igrid sa postavila Morwena. V rukách držala magickú palicu s rôznymi magickými kameňmi.
-Začneme s testom prvých kúziel. Podľa reakcie tvojho tela bude možné odhaliť zdroj tvojej sily.
-Aaah.
To Tomík zasunul prst medzi pysky.
-Sústreď sa, môžeš sa niečo naučiť. Čistá energia v tele mága sa môže transformovať do akéhokoľvek druhu sily. Ale telo má lepšiu afinitu k niektorým, povedzme … elementom. Ja osobne preferujem vzduch. Mám nadanie na vietor a blesky. Moja sila rastie počas búrok.
Igrid sa na výklad moc nesústredila. Tomík sa v zadu činil. K prstom pridal jazyk. Na striedačku dráždil obe dierky. Igrid už nepotlačovala vzrušenie.
-Si hrozná poslucháčka. Niet divu, že nemáš žiadne praktické skúsenosti. Tebe je škoda niečo vysvetľovať, začneme s experimentami.
Morwena sa vrátila k stolu. Za Igrid si Tomík preleštil svoj tvrdý nástroj. Priložil k rozdráždenej lastúrke.
-Čo to s tebou je? Ešte som ani nezačala.
-Ja … potrebujem poriadne pretiahnuť, vážne to potrebujem.
-Verím, že áno. Tu na to môžeš zabudnúť.
Tomík vnikal do Igrid ráznymi prienikmi. Obaja si spomenuli na svoje prvé milovanie vo väzení. Tomík vnikal do Igrid pomalými pohybmi. Užíval si každý jeden. Chcel by to robiť celé hodiny.
Morwena sledovala ako sa už pri použití malého množstva mágie Igrid potí a vzdychá.
-Dám ti menšiu prestávku, aby si mi neskolabovala.
-Ja …. Chcem …. Ešte…
Vzdychala Igrid. Tomík začal zrýchľovať. Morwena si išla dať niečo pod zub. Naša nadržaná dvojica sa prestala ovládať. Igrid kričala blahom.
-Aaaah… už skoro som … nemôžem sa urobiť …. Niečo mi bráni.
-Tak skúsime vyslobodiť dvojčatá. Ako?
-Úžasne.
V rohu pod stolom driemal kocúr. Nadmerná aktivita ho zobudila. Tým, že bol bokom videl Tomíka. Videl cudzí element a musí varovať paní. Aj Tomík si ho všimol. Vyhodnotil nebezpečenstvo a rozbehol sa ku dverám, aby mu odrezal cestu. S tvrdým penisom nič príjemné. Na chytanie nebol čas. Prudký kop odmrštil kocúra o stenu. Bezvládne telo skoval Tomík za záves.
-Tomík, prosím šukaj ma, lebo sa zbláznim.
-Jasné, skúsme niečo iné.
Tomík vyskočil a zachytil sa rukami o vrch klády.
-Pekne doširoka otvor ústa, ty moja čarodejnica.
Nohami doširoka jej začal šukať ústa. Vrazil jej ho tam celý až sa začala dusiť. Kroky z chodby ho prinútili schovať sa za Igrid.
-Dosť bolo odpočinku. Je načase na seriózny výskum.
Morwena sa vrátila. Tomík priložil žaluď k ritnej dierke. Pošepol.
-Teraz buď ticho a nemrv sa.
-Až to skončí, tak ťa buď zabijem, alebo pobozkám.
Tomík vnikol dnu. Anál ho doslova vcucol. Tomík prežíval úžasný pocit. Jeho penis vnikol hlboko dnu a Igridin konečník sa utiahol. Po Igrid prebehli iskričky. Oči jej vzplanuli. Tomík sa pokúsil vymaniť zo zovretia, ale jeho penis bol ako vo zveráku. Morwena v poslednej chvíli vztýčila ochrannú bariéru. Ani tá však nestačila a následný výbuch ju odhodil do knižnice.
Keď sa magický opar rozptýlil a prach usadil, v strede nového najvyššieho poschodia bez strechy kľačala Igrid. Z jej zadočku vytekalo semeno.
-To bolo naozaj niečo iné. Si v poriadku Tomí?
-Áno, myslím. Zmenil som sa?
-Stále si zelený. Ďakujem ti za vyslobodenie.
-Bolo mi potešením.
-Pozri, vezmi jej nejaké knihy a vypadnime. Počkať mám veľmi elegantný nápad.
-Čo je to?
-Vytvorila som náramky z materiálu tej magickej klády. Malo by ju to chvíľu zdržať.
-Prečo zdržať?
Igrid naňho pozrela.
-Vážne?!