Auto

Naše spoločné prvýkrát...Čakala som Dušana na zastávke autobusu, mali sme v pláne kino. Chodili sme spolu dva mesiace a bolo to medzi nami dosť iskrivé, ale ešte sme spolu nespali. Bola som hanblivá a moje milostné skúsenosti boli chabé. Myslela som si, že v tom kine stratím zábrany. Keďže som prišla skôr, prechádzala som sa po chodníku. Zrazu začali do mňa zabŕdať dvaja mladíci, ktorí mali samé vtipné poznámky. Odbila som ich vetou: „Daj si pauzu.“. Urobila som chybu. Predsa len boli dvaja a mierne podgurážení, čo som si hneď nevšimla. Začínala som chytať paniku, keď sa zrazu ozvalo hromové: „Zmizni!“, to prehovoril Dušan, ktorý sa tam z ničoho nič zjavil. Samozrejme, že sa nezľakli. Rázne sa postavil predo mňa: „Tu máš kľúče, oproti stojí modrá stodvadsiatka, nastúp do nej!“. Povedal to príkazom, takže som neprotestovala. Prebehla som cez cestu a jeho nechala napospas tým dvom chuligánom. Aspoň tak som to vnímala. Keď som ale z auta videla čo sa deje, nechápala som. Samozrejme, že na neho zaútočili, ale nemali žiadnu šancu. Dušan urobil nejaké hmaty a obidvaja sa zvíjali na zemi. Ešte na nich nakričal a vzápätí sedel pri mne v aute. Celá som sa triasla. Objal ma a jemne pohladil. „Už je všetko v poriadku, moja.“, pozrel sa na mňa a zrazu ma nežne pobozkal. Zaskočilo ma to, aj keď tá bojová scéna zanechala vo mne zvláštne dráždivý pocit. Sklopila som zrak a odtiahla sa. „Ty máš auto?“, opýtala som sa úplne od veci. Zasmial sa: „Áno, mám. Ale to som nechcel počuť. Tebe sa tá pusa nepáčila?“, opýtal sa. Musel predsa cítiť, že áno. Zodvihla som hlavu a naše pohľady sa stretli. Jeho krásne hnedé oči sa na mňa usmievali. „To, čo to bolo tam, to čo si predvádzal?“, vykoktala som. „Volá sa to aikidó a je to japonské bojové umenie. Dúfam, že som ťa tým nevydesil, to by som nerád, ale zahováraš.“. Namiesto odpovede som sa k nemu pritúlila a pobozkala jeho spodnú peru. Jeho pery boli mäsité a vlhké, mojim telom prešla triaška a zacítila som zvláštny tlak v podbrušku. „Ďakujem, záchranca môj.“, usmiala som sa. Pritiahol si ma k sebe a priam skenoval moju tvár. Dokonalá hra očí spôsobila, že som začala mať motýle v bruchu. Všimla som si sinku nad jeho pravým obočím. Neodolala som a na to miesto som ho pobozkala. Roztúžene vzdychol. Nahla som sa k nemu bližšie a privoňala: „Krásne voniaš.“, zašepkala som mu do ucha, jemne ho naň pohrýzla a náruživo ho pobozkala na krk. Rukou mi hrabol do mojich dlhých hrdzavých vlasov a pomaly, ale zato dôsledne ma začal bozkávať na krku, brade a šiji, čo spôsobilo môj zrýchlený dych. Opantávala ma vášeň. Vytiahla som si letnú sukňu vyššie nad kolená a sadla som si mu obkročmo do lona. Vďaka svojej štíhlosti som sa vošla medzi neho a volant. Zrazu sa naše telá spojili a ja som jasne cítila, čo to s ním robí. „Ešte stále chceš ísť do toho kina?“, opýtal sa roztúženým hlasom. „Áno, chcem, ale máme čas...“, odpovedala som v rovnakom rozpoložení. Rozopol a vyzliekol mi blúzku a sebe tričko. Bol opálený. „Vieš, že riskujeme pokutu? Sme na verejnom priestranstve.“, opýtala som sa rozšafne. „Tak sa ani nepohni.“. Vydal zas príkaz, pritiahol si ma ešte tesnejšie, naštartoval a auto zaparkoval v blízkych kríkoch. Tam nás naozaj nemohlo byť vidieť. Vypol motor a v tej istej sekunde sa jeho pery ocitli na mojich a jeho dlane pevne zvierali môj zadok. Moja túžba sa znásobovala. Zaútočila som svojim jazykom a začala sa dobýjať k tomu jeho. Nebola som už naivné dievčatko, ale v dvadsiatke som tých milencov, až tak veľa nemala. Zato z neho som cítila náš vekový rozdiel a jeho skúsenosť. Veľmi zručne mi odopol podprsenku a svojim jazykom láskal moju pokožku. Prehla som sa tak, aby mohol pokračovať vo svojej spanilej jazde po mojej šiji a dekolte. Zrazu mi ruky založil za chrbát a jednou rukou ich pevne istil. Prstami druhej ruky nežne prechádzal po hrudi, prsiach a bruchu. Nebozkával ma iba hladil a vpíjal pohľadom moje holé telo. Bolo to také vzrušujúce, chcela som sa k nemu pritúliť, ale jeho zovretie bolo silné. Moja telesná nesloboda paradoxne spôsobovala moju slobodu mysle, moje myšlienky sa dali na chaotický beh. Čo preboha chce so mnou robiť. Nikdy som nič podobné nezažila, nedokázala som obstáť jeho zovretie, chcela som sa posadiť, ale nedovolil mi to: „Šššš, pokojne dievčatko, nehýb sa, si taká krásna.“, zapriadol a zároveň sa svojimi ústami prisal na môj prsník. Zelektrizoval to moje vnútro. Začala som sa vlniť, čo hneď spôsobilo reakciu v jeho rozkroku. Zasmial sa a zručne si rozopol rázporok. Zacítila som jeho penis na svojich stehnách, vyviedlo ma to z miery. Pozrela som sa do jeho očí. Asi som vyzerala prestrašene, pretože mi hneď uvoľnil ruky a pevne zovrel v náručí: „Neurobím nič, čo nechceš“. „Ale ja chcem a veľmi.“, strácala som hlas. „Naozaj?“. Prikývla som, bola som až príliš rozrušená a vzrušená nato, aby sme prestali. Nemala som žiadnu predstavu, čo mám urobiť. Nevedela som kam mám dať ruky, či ho mám bozkávať, alebo iba pokorne čakať, čo urobí. V hlave som mala zmätok, ale zároveň moje telo si inštinktívne žiadalo svoje. Dušan to cítil: „Miláčik, dôveruj mi a neboj sa.“. Zase som iba prikývla. Jeho skúsenosť ma fascinovala. Chytala ma síce panika, ale možno preto, lebo som ho nechcela sklamať. Vnímal moje rozpoloženie. Jeho pery spočinuli na mojich a veľmi intenzívne dávali najavo tie svoje. Ešte som také vášnivé bozkávanie nezažila, nevedela som sa poriadne nadýchnuť, ale nebránila som sa. Postupne som sa uvoľňovala a moja panika ustupovala. Dušan sa nehýbal iba ma bozkával. Cítila som ako sa jeho penis zväčšoval. Trochu ma nadvihol a svojimi prstami veľmi zručne vošiel dnu. Zastonala som. Nevšímal si to, a popri neustálom bozkávaní pohyboval prstami a dráždil ma. Bolo to šialené. Začala som si to užívať a prestala som pozorovať, čo robí. Konečne som sa odpútala a iba vnímala seba samú. Čakal na to. Nežne mi odsunul nohavičky a veľmi pomaly sa zasúval do môjho vnútra. Vnímala som ten tlak. Na chvíľu sme prestali, pozreli sa roztúžene na seba. Nevnímala som jeho pohľad ani jeho úsmev, vlastne som mala pocit, že nič nevidím. Zaklonila som hlavu a začala sa pohybovať. Zrazu som presne vedela, čo má robiť. Dušan sa prispôsoboval mojim pohybom. Nikam sa neponáhľal, nechal ma, aby som si na neho zvykla. Zase ma nadvihol a začal sa intenzívnejšie a rýchlejšie pohybovať, pričom jeho ústa a jazyk bozkávali moju šiju. Úplne som s ním splynula. Začala som sa chvieť, zalievala ma horúčava a mojim telom prebehla nirvána pocitov. Vzrušene som vzdychala od blížiaceho sa vyvrcholenia. Dušana to ešte viac vzrušilo. Mala som pocit, že to nevydržím a zosypem sa ako domček z karát. Pravdepodobne som asi spravila nejaký pohyb, neviem, ale silnejšie ma stisol v náručí: „Láska ja ťa už nepustím.“, boli slová, ktoré mi zašepkal do ucha. Malo to na mňa účinok blesku. V sekunde som vyvrcholila a vzápätí sa pridal aj on. Chcela som z neho vstať, ale nevládala som to urobiť hneď. Posunul ma, vyšiel zo mňa, ale nechal ma sedieť v jeho lone. Pritúlila som sa. Hladil môj chrbát a bozkával ma do vlasov. Boli sme ticho. Po tvári mi stekali slzy. „Hej, dievčatko, čo sa deje?, opýtal sa a ukazovákom mi nadvihol bradu. Iba som zašepkala: „Nič, som šťastná, ďakujem,“. Usmial sa: „To ja ďakujem tebe, milujem ťa,“. Naše prvé spoločné milovanie netrvalo dlho, ale bolo neuveriteľne intenzívne. Vlastne ako takmer každé, a niekedy aj nečakané...