Taký obyčajný šéf.

1. (pondelok)

Päťdesiatka na krku a momenáltne šéfujem účtovnému oddeleniu nadnárodnej banky. Pozerám zo svojho akvária na rady stolov. Len na tomto podlaží pracuje tristo ľudí. Mojich je len desať. Všetko ženy. Mám rád ženy. Zamestnal som mladé aj staršie. Mladé pre potešenie oka, staršie pre plnenie pracovných povinností. Mojou úlohou je zabezpečiť, že sa práca vykoná na čas a bez chýb. Ja mám tu zodpovednosť. Za to mám toto akvárium uprostred toho zhonu.
Moje účtovníčky sedia na dohľad hneď za uličkou. Dve stoličky sú prázdne. Eva má dovolenku, ale Jana si nič nenahlásila. A tu už ide. Tento mesiac už štvrtý krát mešká. Má pred rozvodom. Doma to nefunguje a hádajú sa o deti. Naznačím jej, aby sa zastavila u mňa. Sadám si za stôl a čakám. Jana sa najprv zložila a potom vošla do mojej kancelárie. Pekná štíhla postava, pevné držanie tela. Mierne rozmazaný make-up, ktorý prezrádza nevyspatosť. Ukážem na stoličku a Jana sa posadí. Nič nehovorím, len zdvihnem obočie. Začne sa ospravedlňovať. Zdvihnem ruku a Jana stíchne. Postavím sa a prejdem k oknu.
"Vieš, mne je v podstate jedno či prídeš skôr alebo neskôr. Viem, že svoju prácu odvedieš. Viem čím prechádzaš. Ale! Nemôžem dopustiť, aby sa tu začali šíriť drby, že tu niekto chodí neskoro a nadriadený to toleruje. Preto ti musím siahnuť na odmeny."
Za chrbtom sa ozval plač. Jasné, je október, rozvod sa bude ťahať aspoň pol roka. Už tak žije od výplaty k výplate. Deti sa tešia na darčeky. Je ten jej vôbec zamestnaný?
Stolička sa odsunula.
"Len si pekne naspäť sadni Janka. Na stole je biela krabička. Je tu jedno riešenie ako si zaistiť pekné vianoce."
Čakám, stále hľadiac von z akvária. Hlasnejší nádych napovie, že sa už pozrela dnu.
"Nič nehovor. Určite vieš na čo to slúži a ako to funguje. Dám ti teraz jednu ponuku. Nebude sa opakovať. Vezmi alebo nechaj tak."
Chvíľka na prekonanie šoku.
"Odtiaľto výjdeš bez odmien a v prípade pokračovania neskorých príchodov aj s výstrahou pred ukončením pracovného pomeru. Ak si to, ale vezmeš a budeš nosiť tak ti zaručujem, že výpoveď nedostaneš a odmeny ti dám z vlastného vrecka. Ber to ako pomocnú ruku. Nie priateľskú, tými nie sme, ale vieš, že ja vždy pomôžem keď môžem. V prípade odmietnutia si v tom sama."
"To…"
"Ničomu ťa to nezaväzuje. Kedykoľvek mi to môžeš vrátiť. Pochop, že nie sme priatelia, aby sme si nezištne pomáhali. Ty potrebuješ pomoc, ja ti ponúkam možné riešenie. Dočasné samozrejme. Teraz sa prosím rozhodni a vráť sa k práci."
Minútu bolo hrobové ticho. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil pracovný ruch. Dvere sa zavreli a Jana prešla predo mnou k svojmu stolu. Mierne sa triasla s červenými očami. Kolegyne sa hneď zhrkli zvedavo okolo. Povedal som jej, aby to nikomu nehovorila? Sakra. Tak snáď vie čo sa patrí. Otočím sa tomu hniezdu sliepok chrbtom a posadim sa na stoličku. Zoberiem krabičku a cítim, že je prázdna. S úsmevom ju odložím do spodného šuflíka k ostatným krabičkám.


2.

V ten deň na mňa ostatné baby zazerali, ale pracovali normálne a vyzeralo to, že plán splníme opäť predčasne.
Na druhý deň Jana prišla načas a na ďalší tiež. Október sa blížil ku koncu a práce pribudlo. Jana opäť prišla neskoro. Práve som ukazoval niečo Eve keď prišla. Chcela sa ospravedlniť, ale hneď som ju stopol a poslal pracovať. Eva je pekné dievča, čerstvá absolventka. Je jedna z tých čo som si vybral pre peknú tváričku a preto jej musím niektoré veci aj trikrát vysvetliť. Čo mi vlastne ani moc neprekáža, keďže stojím nad ňou a mám pekný výhľad do jej výstrihu. Eva to samozrejme tuší. Uvedomuje si, že jej výkon sa ani najmenej neblíži k norme, ale predsa dostáva každý mesiac odmeny. Je slobodná a rada si užíva života. Také užívanie niečo stojí a tak svojím oblečením decentne stimuluje šéfa. Eva je, ale aj veľmi dobrá kamarátka Jany. Zatiaľ čo Jana rýchlo sadá za počítač, Eva sa rozptyľuje jej prítomnosťou. Lusknem jej pri uchu. To moje dievčatá vedia, že je môj prvý stupeň rozmrzelosti. Ospravedlní sa a pokračujeme.
Po návrate do môjho akvária si beriem mobil a spúšťam appku. Sám som zvedaví ako to bude fungovať. Aktivujem we-vibe jedna. Jana sa napruží a rýchlo pokračuje v práci. Znížim intenzitu na štvrtinu a sadám si za stôl. Sám musím skontrolovať niekoľko čísiel. Po hodinke pozriem na mobil a vypnem wv1. Pozriem z okna aký je výsledok prvého ostrého testu. Jana leží na zemi obklopená kolegyňami. Vyjdem von zistiť situáciu. Jana už sedí podopretá Katkou.
"Čo sa stalo?"
"Najprv očervenela, potom dostala triašku a pred chvíľou sa zrútila zo stoličky." Referovala Katka. Janin pohľad som poznal, tá ešte neskončila.
"Hej ty, poď sem. Máš auto? Tak vezmeš Janku domov a úložíš ju až do postele!" Odchytil som koncipienta Pavla. Samozrejme kŕdeľ sliepok začal protestovať. Chceli ju zobrať k lekárovi. To som svojou autoritou zarazil a poslal ich pracovať. Pomohol som Pavlovi odniesť Janu do auta. Ešte raz som mu dal jasné inštrukcie a keď sa zabuchli dvere ešte som zapol wv1. Jana na mňa vypúlila oči. Zamával som jej a v duchu poprial nech si to užije. Po návrate do kancelárie mi zaklopala na dvere Katka. Posadila sa začala zostra. Päť minút mi robila prednášku o medziľudských vzťahoch a rozdielu medzi šéfom a bossom. Ako dobrý šéf a muž som ju nechal sa vyrozprávať. Nakoniec som to ukončil.
"Zajtra uvidíme či bude Janka v poriadku. A potom sa jeden z nás ospravedlní. A teraz sa vráť k práci."
Katka vyšla nahnevane von. Je to kus ženy. Ťahá jej na päťdesiat, ale dbá o seba. Veľký zadok celoživotnej úradníčky a štvorky prsia tlačiace sa z kostýmku. Až sa mi odkrvila hlava keď som na to pomyslel, čo by dokázala v posteli.
Pavol sa už nevrátil, a tak som to bral ako dobre znamenie.

3. (piatok)

Na druhý deň prišla Jana do práce medzi prvými. Mala plno elánu a všetky sa divili a vyzvedali, čo sa stalo. Sám som sa musel do toho vmiešať, aby jej dali pokoj a začali pracovať. Samozrejme cez obedovú prestávku im povedala, že za to môže Pavol. To som vypozoroval podľa toho ako sa po obede pozerali na Pavla keď prechádzal okolo. Pracovná zmena sa skončila a väčšina ľudí už zmizla domov. Na dvere mi zaklopala Katka.
"Prišla som sa ospravedlniť. Je mi ľúto, čo som vám včera povedala."
"To nič, už som zabudol. Bež domov a venuj sa rodine."
Ona tam, ale stála a rukami nervózne mnula pred bruchom. Zdvihnem obočie a pozriem na ňu. Priskočila k stolu a posadila sa. Naklonila sa a spustila. Ako som to mohol vedieť, ako som to z inscenoval. Ako ma ona sama doma problémy s mužom. Deti v puberte.
"Zadrž! Ak potrebuješ poriadne pretiahnuť a ten tvoj to nezvláda tak choď na internet a nájdi si tam nejakého zajačika, čo ťa uspokojí. Snáď nečakáš, že tu budem robiť dohadzovača alebo pasáka. Si už dosť stará, aby si sa vedela o seba postarať."
"Keď ja to nedokážem. Čo keď mi na inzerát odpovie nejaký známy, alebo mužov kamarát. Ale ani to by nebol problém, lebo ja to nedokážem mentálne. V hlave to mám tak nastavené, že nedokážem podviesť svojho muža. Preto potrebujem tvoju pomoc."
"To ťa mám ako k tomu donútiť? Si sa zbláznila? Dievča zlaté, neskúšala si manželskú poradňu?"
Mala slzy na krajíčku. Pozrel som na spodný šuflík a rozmýšľal. Katka nemá existenčné problémy. Je sexuálne frustrovaná, ale čo sa stane, keď sa nabaží? Kde je hranica, za ktorú už nepôjde a kde môže dôjsť k obvineniu? To nemôžem riskovať.
“Čo teda presne po mne chceš?”
Katka sa poriadne vysmrkala a tíško povedala.
“Grupáč.”
“Grupáč, to je všetko? Ja ti mám zohnať chlapov čo ťa anonymne pretiahnu?
Prikývla. To sa mi snáď zdá. Rozhodol som sa. Otvorím spodný šuflík a vytiahnem jednu krabičku. Pod stolom, tak aby ju nevidela spárujem wv2 s mobilom. Položím krabičku medzi nás.
“Dobre, som ochotný ti pomôcť a JEDNO rázovo ti vybavím grupáč. Behom týždňa ti dám adresu a čas. Budú tam muži a ty im budeš povolná. Štyria stačia? Tak piati. Nepozeraj na mňa tak. Na druhý deň chcem, aby si bola schopná prísť do práce. Ja tam nebudem a nechcem vedieť čo sa tam dialo. Ak ti niekto z nich ublíži, tak je to tvoja starosť, jasné? A jediné čo po tebe budem chcieť je, aby si dovtedy nosila toto.”
Kývnem na krabičku. Katka ju vezme a otvorí.
“Už vieš čo to dokáže, takže ak si to vezmeš a budeš to neustále v práci nosiť, doma dobíjať a nikomu o tom nepovieš, tak ťa o týždeň čaká to po čom tak túžiš. Ak to odmietneš, tak budem rád ak si domáce problémy nebudeš ťahať do práce.”
Katka si dlho prezerala we-vibe pozrela pribalený leták a potom ho schovala do kabelky aj s káblikom.
“A teraz vypadni a nečakaj, že ti toto započítam do nadčasov.”
Katka vybehla von a ja som si konečne mohol dokončiť týždennú štatistiku.

4. (nedeľa)

Večer sedím pred televízorom, keď zazvoní pracovný telefón.
“Haloo. Ahoj Evička, prečo mi voláš? Mhm, to je nemilé, ale keď si chorá tak do práce nechoď a pekne to vylež. Nie, že ťa napadne to niekde roznášať. Príď až budeš fit. A samozrejme nezabudni na papier od doktora, nie ako minule. “
Zavesím a pokračujem v pozeraní.
Ráno si prispím a do práce prichádzam ako posledný z nášho oddelenia. Dievčatá vedia čo majú robiť a o Eve tiež už počuli. Sadám za stôl vykuknem von oknom na moje dievčatá. Jana je znova nejak vyšťavená. Zato Martina a Linda asi mali veľmi zaujímavý víkend, lebo kvákajú miesto práce. Zaklopem na okno a konečne sa aspoň pretvarujú, že pracujú. Ako keby som odtiaľto nevidel na ich monitor a nevidel, že síce klikajú do klávesnice, ale ešte neotvorili program. Len pokrútim hlavou a vytiahnem mobil. Aktivujem wv1. Pomalé zvyšovanie asi tak minútové a náhle vypnutie. Jej sústredenie ide okamžite hore. A čo Katka? Tá teraz rozpráva s jedným koncipientom. Tak uvidíme či to poctivo nosí. Aktivujem wv2 na polovičnom výkone. Katkou to mykne, ale pokračuje v rozhovore. Dobre, nechám to bežať minútu a potom vypnem. wv1 nechám bežať desať minút a vypnem.
Cez obed skontrolujem inzerát na amatéroch. Zatiaľ sa prihlásilo desať mužov. Všetkým odpíšem, aby prišli na zajtra večer do jednej krčmy na kontrolné stretnutie. Som fakt zvedavý koľkí prídu. Po obede ma príde navštíviť Marek, sekčný šéf pre západné slovensko. Pýta sa ako sa mám a tak, ale potom príde s tým, že niekoľko zamestnancov sa nahlásilo PN, ale šli lyžovať. Jeden z nich bol tak hlúpy, že dal fotky na FB. Len som prevrátil oči a dúfal, že to nebola Eva. Našťastie nie, ale na jej nešťastie bola na tých fotkách. Vedenie sa teraz rozhoduje či ich vyhodiť okamžite alebo až keď sa vrátia.
“Nechaj to na ich nadriadených. Ja osobne poznám lepší trest ako ich vyhodiť. Poprosím ťa, aby som o tej mojej mohol rozhodovať sám. A samozrejme im nijako nenaznačte, že vieme kde sú.”
“No dobre, ale Karol tie dve svoje chce okamžite vyraziť a Milan tie svoje tiež vyrazí.”
“Ok, len nech to ten týžden vydržia, vieš ako rád grilujem mladé dievčatá.” S úsmevom naňho žmurknem.
“Viem tý starý prútnik, a preto im tie výpovede dám až po návrate. Tiež chcem vedieť meno toho ich doktora. Ten si to tiež zlízne.”
“Tak dohodnuté.” Podali sme si ruky a ja som sa už nevedel dočkať budúceho pondelka.

(utorok)

Jana opäť mešká. Celú hodinu. Prišla v slnečných okuliaroch a hrubou vrstvou make-upu. Kým sa na ňu vrhol ten kŕdeľ sliepok, som si ju zavolal k sebe. Čo sa stalo bolo jasné. Otázkou bola len príčina. Ako vysvitlo, budúci exmanžel našiel we-vibe. Rýchlo si domyslel nového milenca a rozzúril sa. We-vibe rozdupal a Janku zmaloval.
Spýtal som sa či chce právnu pomoc. Prijala a ja som zavolal na právne oddelenie. Jasné, že toto nie je ich doména, ale aspoň budú mať zmenu.
Zvyšné dievčatá budú dnes pracovať usilovnejšie. Katka dostala tri desaťminútové stimuly. Jej oči má smrteľne prebodli vždy keď som ho vypol. Len sa pekne teš na piatok dievčatko. Jana sa už do práce nevrátila. Urobila si kolečko na políciu a k doktorovi.
Večer som si sadol k rezervovanému stolu v reštaurácii a položil na jeho kraj knihu snehulienka a sedem trpaslíkov ako znamenie. Prvý muž prišiel o päť minút skôr a vyzeral dobre. Potom sa začali trúsiť ostatní. Nakoniec ich prišlo šesť, čo bolo nad moje očakávania. Hodinku sme si posedeli pri pive a porozprávali sa o sebe, teda o nich. Ich preferencie a túžby. Skontroloval som si ich auru a piatich uznal ako vhodných. Šiesteho som, ale musel slušne odmietnuť. Moc sa mu to nepáčilo, ale stačilo mierne zvýšené obočie a priamy pohľad do jeho prasačích očí, aby stiahol chvost a odišiel. Ostatným som dal adresu hotela a hodinu kedy ich bude Katka čakať.

5.

Večer keď som sa vrátil domov, ma privítala žena s novinou. Nie práve príjemnou. Dcéra chodí za školu a hrozí jej vylúčenie. Slávke je sedemnásť. V januári bude mať osemnásť a už dva roky sa vyhráža tým, že hneď po osemnástke odíde z domu. Keďže chlapcov striedala ako ponožky, tak nás to moc netrápilo. Veď kam by šla. Blicovanie ale odhaľuje, že dievča sa už rozhodlo a zrejme už má aj plán. Žena je z toho na prášky. Poslal som ju si oddýchnuť k televízoru a ja som sa šiel porozprávať so Slávkou. V poslednej dobe sme spolu veľa času nestrávili. Z jej izby sa cez zavreté dvere valila hlučná hudba. Možno rámus by bolo presnejšie. Idem ako na hotové, ale dvere sú zamknuté. Zabúcham a čakám. Nič, tak búcham silnejšie a dlhšie. Nakoniec rámus stíchol a dvere sa odomkli. Neotvorila, len odomkla. Izba je zahalená v tme, len monitor počítača svieti. Cítim dym, ale nie zo sviečky. Zapnem svetlo a už aj vidím ten dymový opar, rovno zatváram dvere, aby sa to nešírilo po byte. Slávka sedí na posteli opretá o stenu len v spodnom prádle. Otrávene na mňa pozerá a zdvihne k ústam cigaretu. Tak toto nie, dievčatko moje. Takto som ťa určite nevychoval a kým ešte nemáš osemnásť, tak správnym všetko, aby si neskočila ako feťáčka.
"Kto je ten dedko?!" Ozvalo sa z reproduktorov.
Pozriem na monitor a tam týpek vo farebnej čapici a s cigaretou z úst nalepený na kameru, akoby chcel preliezť cez monitor k nám. Takých tu nepotrebujem. Milujem staré windowsy, dva kliky a počítač sa už vypína.
"Héj, nesahaj mi na veci!"
Ignorujem jej pripomienky a otváram okno dokorán, nech sa poriadne vyvetrá. Studeny vietor obkrúžil izbu. Slávka sa schúlila do klbka, ale obliecť sa nechystá. Posadím sa na stoličku a pozerám na ňu. Vonku je len niečo nad nulou a fúka. Aj mne začína byť zima. Slávka sa celá trasie. Je to také útle dievčatko. Keby sa slušne ostrihala a učesala, možno by vyzerala aj ako dvanásťročná. Podprsenku nosí len pre efekt, tie jej nulky nič také nepotrebujú. A možno aj tam je príčina jej chovania. Nemá čím zaujať chlapcov a tak robí takéto hlúposti. Koľko toho mi príde na rozum keď tak na ňu pozerám. Trasie sa čoraz viac, ale jej oči ma spaľujú hnevom. Mohol by som už zavrieť, mohol by som začať hovoriť, kričať, ale nie. Pozeral som dobrého willa, a tak som si povedal, že ona musí urobiť prvý krok.
Trasieme sa obaja, hľadiac na seba. Hnev v jej očiach sa stráca. Začína sa smiať. Je to ten nákazlivý smiech, čo si pamätám ešte keď bola maličká.
“Môžeš zavrieť to okno? Lebo vážne umrznem.”
Veľmi rád zatvorím okno a sadnem si vedľa nej. Roztiahnem náruč a ona sa do nej vrhne a oblapí ma rukami aj nohami. Spoločne sa zohrievame. Hladím ju po chrbte a konejším.
“Si tvrdohlavá po mne, ale ja som starší a tvrdohlavejší.” Len sa znova začne smiať.
“Povieš mi prečo chodíš za školu? Čo chceš robiť keď ťa vyhodia?” Tu dlho mlčí a len sa tiskne na mňa. Hlavu má položenú na mojom ramene a mlčí. Už žiaden smiech. Teraz je to znova vážne.
Je to zaujímavý pocit, držať v náručí pubertiačku. Keby mi nebola dcérou bolo by to aj vzrušujúce. Dlhé minúty je ticho. Radiátor znova vykúril izbu nad dvadsať, ale Slávka sa ma stále drží ako kliešť. Musím vydržať. Som hladný, veď od obeda som nejedol, a tak si krátim čakanie tým, že rozmýšľam čo je v chladničke. No tak dievča, už sa nejako prejav. Snáď to nejako vycítila, pohla sa. Pozrela mi do očí a pobozkala ma. Nie ako keď bola malé dievčatko. Toto bol bozk dospelej ženy. Úplne ma to rozhodilo. A ona pokračovala. Odtrhol som ju od seba.
“Čo to robíš? Som tvoj otec.”
Zasnene na mňa pozrie a zloží si podprsenku. Ach ty dievča nešťastné, tými dvoma hrozienkami naozaj nikoho nenalákaš. Pozriem jej do očí a pokrútim hlavou. V náhlom návale reality si zakryje hruď a otočí sa mi chrbtom. Počujem tichý plač. Ale no, toto mi nerob. Ako sa mám teraz k tebe pritúliť a objať ťa? Kompromisne jej položím ruku na rameno.
“Som škaredá.”
“Ale nie, to nie si. Si nádherná, len takým tým svojim originálnym spôsobom. Nemôžeme byť všetci rovnaký. Ako by to vyzeralo, keby sme všetci mali rovnaké prsia, zadky a postavy? To by bola strašná nuda.”
“Všetky spolužiačky majú väčšie prsia ako ja, dokonca aj prváčky čo teraz nastúpili majú väčšie prsia.”
“Je v tom chlapec, že? Spolužiak?”
“Možno.”
“Ja viem, že teraz to tak nevidíš, ale časom pochopíš, že sú dôležitejšie veci ako výzor. Teraz s tebou lomcujú hormóny a všetko strašne prežívaš. Ale to prejde. Musíš toto obdobie vydržať. Nájsť samú seba. Milovať sa taká aká si. Keď sa budeš ty sama milovať, tak nájdeš inú dušu, ktorá ťa bude tiež milovať. Nemusí to byť zajtra ani o rok. Nemusí to byť futbalový kapitán, a možno ani muž. Ale tam vonku je niekto kto ťa bude milovať taká aká si.”
Otočila ku mne tie svoje červené oči.
“Vážne? Vážne tomu veríš?”
Teraz som ju už mohol objať a aj objal.
“Samozrejme, a v najhoršom tu je plastická chirurgia.”
Úplne som cítil ako jej ochablo telo, keď odfučala.
“Ak dokončíš školu s priemerom pod dva, a budeš chcieť, tak ti tú plastiku zaplatím.”
Celá ožila. Napriamila sa a pozrela mi do očí či to myslím vážne.
“Vážne?”
“Áno, ale musíš dokončiť školu a zmaturovať. A tam toho už nechcem nikdy vidieť. A žiadne cigarety. Teraz mi okamžite dáš všetko čo máš a zajtra chcem vidieť zmenu.”
Úplne šťastná vyskočila a spoza knižiek vytiahla krabičku. Zobral som ju a ona mi dala pusu. Tú pravú detskú, ktorú chce dostať každý otec od milujúcej dcéry.
“A obleč sa. Nech ťa mama takú nevidí.”
Prikývla a vrhla sa do skrine. Vyšiel som von na chodbu a do obývačky.
“Tak ako? Bol si tam dosť dlho.”
“Poď do kúpeľne.”
“Stalo sa niečo?”
“Poď a nepýtaj sa.”
Zamkol som za ženou kúpeľňu a zapol odsávač. otvoril krabičku a vytiahol jednu cigaretu. Žena neveriaci pozerala. Zapálil som a potiahol. Dal som jej a ona si tiež potiahla. Život je celkom fajn keď sa tak nad tým človek zamyslí.

6. (Streda)

Ráno ma moja ženuška prekvapila, keď miesto budíka ma zobudila fajkou až do konca. Druhým prekvapením boli raňajky od Slávky. Vstala skôr a urobila volské oká so slaninou. Doniesla mi ich do postele, našťastie až po tom sa žena napapala. Ako by sa dohodli.
Vonku krásne svieti slniečko, vtáčiky spievajú. Aj cesta do práce je prejazdná bez státia v kolónach. Dievčatá sú už všetky v práci. Okrem Evy samozrejme. Tá niekde lyžuje. Sadám do kresla a pozriem na hodiny, práve odbíja ôsma hodina. Tak šup do práce, ale najprv, zavolám Janu na koberček.
Už vyzerá lepšie. Podrobnosti ma nateraz nezaujímajú. Je zvedavá čo od nej budem chcieť. Vytiahnem zo spodného šuflíka krabičku a pred jej očami spárujem nový we-vibe.
"O ten starý sa netráp. Ale o tento sa staraj lepšie." Podám jej ho. Ona si ho prevezme. Už nevyzerá tak veselo.
"Ale no tak, usmej sa. Dnes je krásny deň. Nasaď si ho hneď tu."
Vypleštila na mňa oči.
"Kľudne sa otoč. A šup šup do práce."
A už kontrolujem poštu. Janka sa otočí k dverám a posediačky si stiahne džínsy. Keď prechádza cez dvere aktivujem slabé vibrácie.
"Dvere!" Vráti sa a zavrie.
Deň pokračuje ako začal. Práce moc nemám, a tak si krátkim čas sledovaním Katky a Janky. Veľmi sa mi páčila Katka keď vysvetľovala niečo Kláre z marketingu. Keď pracujú, tak to púšťam na slabúčko. Keď ale s niekým konverzujú, tak pridávam až na maximum. Katka na mňa zagáni, ale venuje sa Kláre. Úplne jej čítam myšlienky.
Blíži sa šestnásta hodina, väčšina ľudí už je zabalená a polovica už aj oblečená. Katka vstúpi do kancelárie. Oprie sa rukami o stôl nahne sa ku mne.
"Potrebujem to hneď!"
"Čo také?" Spýtam sa s kľudom a užívam si jej pohľad plný túžby.
"Nechaj tej hry. Doma má žiadne uspokojenie nečaká a ty si ma rozpálil do biela."
"Naozaj vyzeráš pobledlo, ale s tým ti ja nepomôžem. Musíš vydržať do piatku, podľa dohody."
Zaupela a začala sa krútiť. Rieši dilemu či sa na mňa vrhnúť alebo odísť a hľadať niekoho iného.
"Nemáš doma žiadnu hračku čo by ti pomohla?"
Pozrela na mňa a zbystrila pozornosť. "Nie."
"Môžem ti jednu požičať, za určitých podmienok samozrejme."
"Nechcem hračku, chcem muža!"
"Trochu tichšie poprosím. Nezabúdaj, že rozprávaš s nadriadeným. Požadovať môžeš len veci týkajúce sa pracovnej náplne. A ja rozhodnem, či ich aj dostaneš. Zatúžila si cítiť sa mladá a žiadaná. Prijala si cenu, ktorú musíš zaplatiť. Teraz chceš zmeniť podmienky a to sa mne nepáči. Starú dohodu necháme tak ako je, ale môžem ti navrhnúť novú dohodu."
Katka zavrela oči. "Čo chceš za to, aby si ma pretiahol?" Otvorila oči.
Usmejem sa na ňu. "Nič, lebo ja ťa nepretiahnem. Ale behom piatich minút ti zoženiem tvrdý kolík, ktorý ti uľaví od tvojich…" zakrútil som rukou. "Pod podmienkou, že nebudeš nič vidieť, nebudeš klásť odpor a skončí to na môj povel."
Katka si doslova drala rozkrok keď premýšľala. Pozerá von oknom ako niekto prešiel okolo. "Tu?" "Nie, v zasadačke." "Kto to bude?" "To sa nikdy nedozvieš." "Tak dobre, ale čo z toho máš ty?"
Len sa usmejem "Neboj, neprídem skrátka. Bez do zasadačky a počkaj tam na mňa." Katka vyšla von a pár sekúnd tam prešľapovala, nakoniec vošla do zasadačky. Zdvíham telefón a volám Rudimu.
Rudi je starý známy. Dopomohol som mu k práci pre našu banku. Rudi je plný nadšenia keď mu popisujem, čo po ňom chcem. Otvorím spodný šuflík a trochu sa v ňom prehrabem. Pod škatuľkami je kožená maska. Má len jeden otvor. Vypnem počítač a idem do zasadačky. Z výťahu vystupuje Rudi a uteká ku mne. Musím ho zadržať. Ešteže Katka už zatiahla rolety a nevidí ho.
"Najprv ju musím pripraviť, sprav si jedno kolečko okolo."
Vstúpim dnu a vidím Katku sediac za stolom.
"Vstaň, daj si dole nohavice a blúzku. Toto si nasaď a stoj v kľude."
Katka si odloží blúzku a stiahne nohavice. Stojí tam v bielej košeli a v nohavičkách. V ruke drží masku, pozerá ako sa nasadzuje. V mobile zapínam wv2. Katku až strasie a rýchlo si nasadzuje masku. Zatiahne za zips na temene a je ponorená do tmy. Len malý otvor na dýchanie. Otvorím dvere a dnu už lezie Rudi. Ako uvidí Katku, celý sa akoby nafúkne. Musím ho chytiť za golier, aby sa na ňu nevrhol. Najprv treba zavrieť dvere. Rudi je ako zviera. Ešte ho držím a idem ku konferenčnej kamere. Odpojím kábel a zasuniem SD kartu. Katka tam nervózne stojí a trie svoje stehná o seba. Ešte pred zapnutím mu pošepnem. "Nepoškoď to."
Uvoľňujem golier a spúšťam kameru. Rudi sa vrhá na Katku a strhávaju na zem. Je dvakát tak veľký, ale není to tak hrozný pád. Rudi má jednu ruku pod Katkou, takže si len mierne buchla hlavu. Spod koženej masky vychádzajú tlmené výkriky. Snaží sa rukami a nohami brániť, ale Rudi je silný. Jej údery nemajú cieľ a aj preto sú neúčínné. Rudi jej odkusuje gombíky z košele. Zubami jej strhne podprsenku a zahryzne sa do prsných dvorcov. Katka cíti bolesť. Bije päsťami Rudiho po chrbte, ale ten to ani nevníma. Katka má krásne prsia, také materské. Hvíznem a Rudi vie, že to nieje len o ňom, že sa musí venovať aj mne. Zdvihne Katku zo zeme ako dieťa a položí na stôl. Roztrhne jej mokré nohavičky a prisaje sa ústami na ten vodopád. Ženské šťavy ho vždy vyburcujú, a v nohaviciach má už poriadne tesno. Uvolní si gombík a úd mu vyskočí ako na pružinke. Ako sa napriamuje, z úst si vyťahuje we-vibe. Opatrne ho odkladá bokom a už sa tlačí svojim veľkým žaľuďom dnu. Katka reve, ale nikto okrem nás ju nepočuje. Rudiho úd vniká pomaličky stále hlbšie. Rudi vie, že ním môže ublížiť. A vie, že tak nesmie robiť bez dovolenia. Keď narazí na dno, je z dvoch tretnín stále vonku. Úpenlivo na mňa pozrie, ale ja zakrútim hlavou. Máličko ho povytiahne a jedným zo svojich zahnutých nechtov si urobí čiarku na úde. objaví sa pramienok tmavej krvi. Katka sa už ani nebráni. Rudi šuká Katku raz pomaly, raz rýchlo, ale vždy len po značku. Jeho tmavá krv sa nikdy nedotkne jej pyskov. Katka začína reagovať. Jej telo sa myká v rytme sťahov a jej ruky sa dotkli jej pŕs. Rudi má výdrž a dokáže obcovať aj celé hodiny. Na to bol koniec koncov stvorený. Hvíznem dvakrát rýchlo a Rudi odskočí od Katky ako by sa popálil. Rukou mu dám znamenie a on po štyroch príde ku Katke vyplazí svoj rozoklatý jazyk a oblízne červené pysky. Jeho úd sa zmenšuje, rovnako ako celý nadobúda rozmery bežného človeka. Vypnem kameru a vytiahnem SD kartu.
“Bež a pracuj ako máš.” Rudi ešte mierne červený otvára dvere a odchádza. Ešte ho tak naučiť zatvárať dvere. Zatvorím ich sám a idem ku Katke. prejdem prstom medzi jej pyskami a ona sa zachveje. Priložím k jej otvorenej vagíne dlaň a Katka sa uvolní. Už necíti bolesť, len príjemné teplo. Z vagíny jej vyteká biely sekret a v tom sekréte modrá gulička. Tú chytím do dlane a vložím do úst. Zavriem oči a vychutnávam tu slasť. Katka sa snaží posadiť. Vnímam ju len ako v sne. Po ghuru sa mi vracajú spomienky na domov. Katka sa posadila a stiahla si masku. Asi bola prekvapená, keď ma tam videla tak zasneného stáť. Keď som sa vrátil do reality bola už preč. Bol som na celom podlaží sám, všetci už boli preč. Pozrem na hodinky a vidím, že je päť hodín ráno. To už nemá cenu chodiť domov. Napíšem žene správu a vrátim sa do svojho akvária.

7, (štvrtok)

Spánok je pre leňochov. Sledujem ako sa zamestnanci trúsia jeden po druhom. Najprv odložiť veci a potom na kávičku. Ani jeden nezačína deň prácou, najprv káva a drby. Prvá z mojich prichádza Linda a hneď za ňou Martina. Obe patria k strednej generácií. Pred desiatimi rokmi som ich zamestnal pre krásu a teraz sú stále krásne a naviac vedia aj zabrať v práci. Obe už majú deti a doma im to klape. Pridávajú sa k hlúčiku ľudí u kávovaru. A tu prichádza pomaličky Barbara. Chodí mierne zhrbená, veď sa celý život skláňala nad stolom a budúci rok ide do dôchodku. Pracuje tu jej dcéra na inom oddelení a v lete tu brigádovala vnučka. Roztomilé stvorenie. Kvôli nej sme museli prijať smernicu o obliekaní.
Potom prichádzajú ostatné, Jana, Hedviga, Pavla, Simona a Anežka. Odbila ôsma a Katka sa stále neukázala. Všetci už pracujú a mne prichádza tiež pošta a práca. Zahĺbený do práce som prestal vnímať čas. Až žalúdok mi pripomenul, že treba aj jesť. Pozrem von a Katka tam už sedí a pracuje. Hodiny ukazujú jedenásť päť. Tak si dám skorší obed, keď už som vynechal večeru aj raňajky. Keď prechádzam okolo mojich dievčat, Katka na mňa čudne pozrie. Ostatné ma pozdravia, Katka nie. Čo si asi myslela včera večer keď som tam len tak stál? Možno mi to povie až budeme sami.
Po obede za mnou príde Anežka. Je to najmladšia pracovníčka. Čerstvá absolventka gymnázia. Popravde mi bola nanútená ako dcéra jedného člena dozornej rady. Nebola škaredá, len tak nejako všedná. Obliekala sa stroho a nijak nevyčnievala. Najprv som sa bál, že tu bude len zohrievať stoličku bez možnosti sa jej zbaviť. Ukázalo sa, že naozaj chce pracovať a nie je to len rozmaznané decko.
Teraz si sadla predo mňa a čaká až sa jej budem venovať. Technicky sa hrajem karty, čo ona nevie.
"Počúvam, čo potrebuješ?" A ďalej prehadzujem karty v pavúčom solitér. Anežka pozerá do zeme.
"Ja by som potrebovala dovolenku."
"Kedy?" Ani na ňu nepozriem. Určite ide o vianoce a tie sa nahlasujú už septembri.
"Tridsiateho prvého októbra." Deň pred sviatkom a predĺženým víkendom. Už o týždeň. Konečne minimalizujem hru a pozriem na Anežku.
"Čo tak na poslednú chvíľu?" "Ide o náhle rozhodnutie môjho priateľa. Ideme s partou jeho kamarátov na chatu." Prekliknem na pracovný plán.
"Vidím, že pracuješ usilovne. Rýchlo si sa zapracovala a podávaš dobré výsledky. Nevidím dôvod ti uprieť jeden deň dovolenky." "Ďakujem." Usmejem sa na ňu a pokyniem jej, že môže ísť. Otvorím hru, ale Anežka tam stále sedí. "Ešte niečo?"
"Je mi to trápne, ale chcela by som požiadať o zálohu na výplatu. Akosi nám nevyšli peniaze a potrebujeme zaplatiť tú chatu." To ma prekvapilo.
"Mal som za to, že vaša rodina je na tom dosť dobre. Nepožičia ti tvoja matka?"
"S našimi sa teraz moc nemusím. Bývame u priateľa."
"Mňa do toho samozrejme nič nie je. Časť výplaty môžeš dostať skôr. Koľko potrebuješ?"
"Päťsto eur."
"To je väčšina tvojej výplaty. Ak jeden víkend zhltne väčšinu výplaty, tak by si si mala rozmyslieť či je to dobrý nápad tam ísť, alebo sa udobriť s rodičmi."
Anežka stále pozerala do zeme. "Pozri sa mi do očí." Jej hlava neochotne poslúchla. Jej zelené oči sa mi otvorili ako okná do duše. Mierne sebou trhla, keď mi v očiach prebleslo.
"Na čo tie peniaze potrebuješ?" "Ja… my… priateľ dlží peniaze. Do konca mesiaca musí zaplatiť, inak mu ublížia." Zaujímavé, to sa mi bude určite páčiť. "Povedz mi podrobnosti."
Anežka vyrozprávala ako sa cez leto zoznámila s jedným mužom. Je o desať rokov starší. Rodičom sa nepáčil. Nemá prácu, živí sa rôznymi prácičkami a dosť hraje na automatoch. Prehral a požičal si. Proste dievča upjatých rodičov sa zamilovalo do zlého chlapca. Potrebuje padnúť na hubu, aby sa spamätalo, tu reči nepomôžu.
Uvoľním ju zo zovretia a pekne sa na ňu usmejem. Je zmätená, nechápe prečo mi to všetko povedala.
"Môžem ti dať dve tretiny z výplaty dopredu. Ale to ti stačiť nebude. Lichvár bude navyšovať úroky pokiaľ nezaplatíte všetko. Tvoj priateľ ti narobil veľké problémy. Keď nezaplatí, nebudú to vymáhať len od jeho, ale aj od jeho blízkych. Teda teba. Nebudem ti radiť, aby si sa od neho vypratala a vrátila sa k rodičom. Miluješ ho a preto ti pomôžem. Požičiam ti peniaze pre lichvára tak, aby vás už neobťažoval. Ty mi to budeš samozrejme postupne splácať. Bez úroku. Ale nie úplne zadarmo."
Nechal som ju, aby sa jej to uložilo v hlave. Začalo jej dochádzať, že nie som len obyčajný vedúci. Niekoľko krát sa nadýchla, že niečo povie, ale nakoniec nepovedala ani slovko. Až z nej vypadlo. “A čo ma to bude stáť?”
“Trochu teba.” Siahol som do spodného šuflíka a vytiahol jednu krabičku. So záujmom pozrela na tú malú krabičku. Táto mala na sebe číslo štyri. “Kludne sa do nej pozri a povedz či súhlasíš. Nič viac od teba nebudem chcieť. Samozrejme po celý čas splácania pôžičky.”
Nervózne sa načiahla a zobrala krabičku. Položila si ju na kolená a otvorila. V tvári som jej zbadal úľavu. Zdvihla ku mne oči a spýtala sa. “To je všetko?” To ma zaskočilo, zrejme som ju zle odhadol. Nebude asi taká nevinná puťka. Pozerali sme si do očí. Náhle vstala a odložila krabičku na stôl. Prázdnu. "Beriem." We-vibe držala v ruke a rozopla si nohavice. V sede si odsunula nohavičky. Poskytla mi výhľad na časť svojej kundičky, pekne vyholenej. Spomedzi pyskov jej vytŕčala šnúrka. Nemohol som uveriť vlastným očiam keď si predo mnou začala vyťahovať Venušine guličky. Mokré ich vložila do krabičky a we-vibe si zasunula dnu. Jej malé pysky ho ani nezakryli. Upravila si nohavičky a natiahla nohavice. "Chcete si otestovať spojenie?"
"Dosiahne až k tvojej stoličke." Odpovedám. "Peniaze môžem kedy čakať?"
"Zajtra ich budeš mať na účte." Len prikývla a odišla aj s krabičkou.
Tomu hovorím výzva. Už sa teším ako ti zrazím hrebienok. A čím dlhšie to bude trvať tým viac ma to bude baviť. Dorobil som výkaz a šiel domov. Potrebujem vaňu a čisté oblečenie.

8.

Žena je ešte v práci len Slávka je vo svojej izbe a učí sa. Len ju pozdravím a už si napúšťam vaňu. Z ladničky vyberiem pivo, v spálni si zložím šaty a zo svojho nočného stolíku si vezmem knihu. Voda je horúca tak ako to mám rád. Líham si do vane. V jednej ruke kniha v druhej pivo. Zazvoní zvonček. Slávka uteká otvoriť. Počujem dievčenský hlas. Hlasy dievčat stíchnu zabuchnutím dverí. Asi nejaká spolužiačka na učenie. V klude si čítam. Po hodine je už voda studená a pivo dopité. Vyleziem von a utriem sa do uteráka. Uterák zavesím na miesto a len tak naľahko s knihou v ruke vyjdem na chodbu. Skoro vrazím do dcérinej spolužiačky. Akurát musela ísť na záchod. “zdravím pane ..” ďalej sa nedostala lebo jej oči zbehli dole pod moje bruško. “Teda ..” “Voda už bola studená.” Ukončil som toto stretnutie a šiel sa obliecť do spálne. O päť minút mi tam nabehne dcéra. Jej spolužiačku vidím za dverami ako nakúka. “To musíš strašiť moje kamarátky svojím vtákom?” “Ukludni sa, bola to náhoda a ospravedlnil som sa.” “Vážne? Mirka tvrdí, že si sa chvastal.” “Povedal som, že je voda bola studená.” “Ach.” Slávka zadupala a otočila sa von. Mirka sa na mňa usmiala, ale Slávka ju zatiahla za rameno a odtiahla preč. Pche, puberťačky. Čítam si ďalej.
O štvrtej príchádza žena a veľmi sa čuduje, čo robím tak skoro doma. Vysvetlil som jej nadmerné nadčasy a ponúkol miesto vedľa mňa na posteli. “Som unavená miláčik.” “Dobre, tak to nechaj na mňa.” Zavrem dvere a už ju bozkávam na pery, na krk, na ušné lalôčky. Rýchlo podlieha mojim dotykom a jej ruky už vnikajú pod tričko a tepláky. Jej ruka nahmatá môj tvrdnúci penis a spokojne zavrčí. Odlepím sa od jej pier, aby som ju mohol čo najrýchlejšie vyzliecť. Spodné prádlo jej nechávam. Prsia jej len vyslobodím a podprsenka ich teraz rajcovne nadvihuje. Michaela je veľmi citlivá na bradavky. Občas sa urobí prvý krát už pri hraní s nimi. Je to super pocit keď sa vám partnerka urobí dva tri krát pred vami. Muž má potom dobrý pocit z dobre odvedenej práce. "Načo zasa myslíš? Poď už dole, chcem cítiť ten tvoj diabolský jazýček vo mne." Posluchnem a pokladám ju na posteľ. Odhrniem nohavičky stranou a brnknem jazykom o vrchné zuby. Špička jazyka sa rozdvojí ako hadovi. Trvalo to celú večnosť, tá mi bola daná a ja som ju využil užitočne, viem ovládať každú špičku samostatne ako prsty na ruke. Michaela to miluje. Je to akoby som jej masíroval klitoris dvoma malými slizkými prstami. Keď k tomu pridám skutočné prsty do jej vagíny tak je druhý orgazmus na svete. Michaela sa neudrží a tečie od slasti. Tečie ako vodopád a ja to hltám, ako by som dva dni nepil. Môj penis je tvrdý až to bolí. Prevrátim ju na štyri a zasúvam dnu svoju kládu. S jednou nohou na posteli pomaličky vnikám dnu do jej vlhkej dierky. Cítim ako moje visiace gule narážajú o jej napučanú buchtičku. Michaela má hlavu v paplóne a zatína zuby. A to som stále neni celý v nej. Aj to príde. Michaela rada preciťuje celú veľkosť môjho prirodzenia. Vníma každý záhyb vo svojej pošve a každý pohyb v nej jej spôsobuje rozkoš. Michaela už nevníma okolitý svet,ale ja áno. Vnímam prúdenie vzduchu, ktorý nastal keď niekto potichu otvoril dvere. Je to dcéra alebo jej spolužiačka? Možno obe. Tá myšlienka ma vzrušuje, ale neotočím sa. Tým by som ich len odplašil. Miesto toho vystúpim oboma nohami na posteľ a vyťahujem penis, tak aby bola len špička žaluďa dnu. Tak aby pozorovateľ videl celý detail toho ako môj penis mizne medzi jej pyskamy. A konečne to ide aj na mňa. Zrýchlim tempo a prirážam už celým až po koreň. Pri poslednom zásune narazím na krčok a poriadne ho vystriekam . Michaela sa zrúti na posteľ a jej telom len sporadicky mykne nejaký nerv. Už nekričí, len hlboko dýcha. Nechávam penis prirodzene ochabnúť a hladím ženu po ramenách. Máličko sa potočí a pozrie na mňa. “Čo ťa tak nabudilo Lu?” “Hádaj.” Odpoviem s úsmevom. Michaela ale podvádza, vôbec neháda ale začne čuchať moju auru. Netrvá dlho a vie čo ma tak vzrušilo. Rýchlo sa nahla a pozrela na dvere. Ostali pootvorené, ale za nimi už nikto nestál.
“Ty hovädo sprosté. Čo keď nás videla Slávka. Chápeš čo sa jej mohlo dostať do mysle?”
Začala sa vrtieť, aby môj penis čo najskôr dostala zo seba. Pod zadkom sa jej vytvorila mláka môjho spermatu a jej štiav. Rýchlo sa obliekla a vybehla von na chodbu. Dcéra už doma nebola. Oprem sa o zárubňu. Nahý, ešte mi s penisu odkvapáva na parkety. Vidím to čo ona. Chtíč. Celý byt je ním preplnený. A neni to ten náš.
“Ak urobí niečo hlúpe, čo pošle celý projekt do prdele, tak si píš, že druhú šancu už nedostaneš. Večnosť sa stane večnosťou bez konca.”
“Klud miláčik. Všetko mám stále pod kontrolou. Viem presne kde je.” Michaela na mňa pozrie so zúženými očami. “Naozaj Lu? A vieš aj čo tam práve robí?”
Popoťahám si penis a zapátram mysľou po vlnách éteru čo zanechala Slávka. Práve je v neďalekej krčme aj so splužiačkou a stroma mladými mužmi. Cítim jej libido ako pulzuje nedočkavosťou. Jej feromony sršia na všetky strany a celá krčma je nabudená, že stačí jedna iskra v podobe odhaleného prsníka a vypuknú orgie.
“Zatiaľ nadväzuje známosť. Ty sama nepoznáš jej vyvoleného. Kludne to môže byť jeden z tých troch.” “ Ale tiež nemusí.” “Nemáme žiaden časový plán. Nič čo by hovorilo o tom kedy k tomu má dôjsť. Nemyslíš, že práve toto je na tom celom to najzaujímavejšie? Ten pocit neistoty.”
Michaela sa konečne ukludnila. Tiež videla našu dcéru a ako matka určite aj počula rozhovor. “Nechcem dopadnúť ako ty. Mne sa tam hore páči. Mám rada ten kľud.”
“Ale nehovor. Pred pár minútami by som si nebol taký istý.”
“To sem neťahaj. Potešenie tela je vždy silný stimulant, pre každého. Aj pre nás.”
"Tváriš sa, že to robíš len z povinnosti k danej úlohe, ale ja viem, že sa ti tu páči. Ja na rozdiel od teba sa to nebojím priznať. Tento svet bol stvorený pre nás. Ľudia sú len na hranie, pre naše potešenie. Pozri na ňu, aj ona si to ide konečne užiť."
Obaja sledujeme ako si Slávka konečne vybrala svojho prvého. Idú spolu na záchod. Žiadna romantika ani noblesa. Ale to je nepodstatné. Ľudia tomu neskôr aj tak napíšu nejaký krásny, ale úplne falošný príbeh. Rovnako ako pred vyše dvetisíc rokmi. Dvere sa za nimi zavreli a nad krčmou preletel holub.
Neskôr holuba zmenia na holubicu. Dodajú tam hlas z neba, a milióny veriacich sa nikdy nespýtajú, kto to počul a zaznamenal v tom ruchu veľkomesta.