Hnev a rozkoš

15. 1. 2020 Evita12

Práve umývam obkladačky v kuchyni. Strhnem sa na prudké buchnutie vchodových dverí. Mám sluchadlá s hudbou, takže nepočujem kľúče vo dverách, ktorými si Dávid odomykal. Mám na sebe jeho staré biele tielko a šortky. Zložím slúchadlá a počujem, ako si zúrivo vyzlieka košeľu a nohavice, a hádže ich na kreslo v chodbe. Evidentne ho niekto poriadne nahneval. Vôbec si nevšimol, že som v kúpeľni, do ktorej viditeľne chce vojsť. „Do riti, Sima!“, preľakne sa, keď ma konečne zbadá. Od hnevu mu blčia oči. V momente, ako ma zočí, začne ma hltať pohľadom. Nepáči sa mi ten pohľad, nemám rada, keď zúri, vtedy sa stáva neovládateľným. „Ahoj, zlatko, deje sa niečo?“, snažím sa o čo najmilší tón. „Nie!“, odpovie, ale v tóne hlasu počujem, že sa stalo veľmi veľa.
Bez slov odloží do umývadla vedro s handrou. Rovnako bez slov ma strhne k sebe a začne vášnivo bozkávať. Jazykom mi slastne, až nechutne líže pery, jeho dlane mi vyzlečú tielko, ktoré mi ale na zápästí omotá okolo rúk, takže nimi už nepohnem, drží ma jednou rukou a druhou ma pritlačí k stene. On je už holý, takže vidím, aký je vzrušený. Cítim, koľko negatívnej energie má v sebe. Energie, ktorú chce dostať zo seba. Voľnou rukou mi stiahne šortky a potom mi dlaňou dráždi venušu, s jediným zámerom, čo najskôr dostať svoje prsty dnu. Je to taký prudký nával majetníckej vášne, že sa neviem brániť. V jednej sekunde je vo mne jazykom aj prstami. V mojich ústach a v mojom vnútri sa pohybuje rovnako vášnivo. Moje telo začína ovládať slabá triaška. Chcem sa vymaniť, potrebujem sa nadýchnuť, a potrebujem ho pribrzdiť, ale akýkoľvek môj pokus zlikviduje silou svojich ramien a stehien. Málo kedy je takýto, ale...zvláštne je, že namiesto odporu alebo strachu, cítim vášeň a živočíšnosť. Keď ma konečne trochu pustí, nadýchnem sa. Má temný pohľad, zrýchlený dych a jeho „mužská pýcha“ je už pripravená a na stehnách cítim, ako mu pulzuje krv. Chcem sa niečo opýtať, ale nemám odvahu. Dávid zavelí : „Potrebujem ťa! Hneď!“. Nečaká na moju odpoveď, rukou nadvihne moju nohu, ktorou ho automaticky objímem a celou silou vojde do mňa, prudko a takmer na doraz. Obidvaja vykríkneme a ja si uvedomím, ako sa všetko ozýva. Booože, on sa zbláznil! Moje vnútro sa roztriaslo. Uvoľní mi ruky, aby vzápätí prstami stlačil môj krk a druhou rukou pevne držal môj zadok. Musím sa rukami pevne chytiť jeho ramien. Stále je vo mne dosť hlboko a ja cítim, ako sem tam zatlačí na môj kritický bod. Nie, toto neustojím! Vzrušene dýcha do mojich vlasov. Uvoľní mi krk a začne láskať moje bradavky. Stále je v kľude, ale práve to ma neuveriteľne dráždi. Po vášnivom bozkávaní sa pomaly vysúva, ale nie úplne, iba tak dopoly. Potom sa zase pomaly vsúva. Pozerá sa pritom na mňa. Pahltne s jasnou nadvládou v zreničkách. Musím zatvoriť viečka, pretože ten pohľad pálí. Som bezbranná. Páči sa mu to: „No tak, zlatko, buď moja, daj mi všetko. Chcem sa o teba rozbiť! Poď, láska!“. Chvenie vo mne stúpa. Dávid sa svojimi ústami vrhne na moje a saje ich, ešte viac sa vtisne a ja mám pocit, že zo mňa vysaje život. Jeho jazyk je nenásytný a zrýchľuje aj svoje pohyby panvou. Aach, booože...moje vzrušenie stúpa do maxima, cítim ako zo seba dostáva hnev. Mala by som protestovať, kričať, lenže...rozkoš vo mne mi to nedovolí. Ja ho chcem aj takéhoto, temného.
Cítim ako sa blíži k svojmu vyvrcholeniu, ale na môj údiv, nekončí. Pozrie sa na mňa, vášnivo ma pobozká, vyjde zo mňa a prudko ma otočí. Svojou „mužskou pýchou“ mi prejde po venuši. Hrá sa, ale iba pár sekúnd, znovu do mňa vchádza, pomaly. Svojimi dlaňami ma pevne chytí za prsia a začne prirážať. Neuveriteľne...Prstami mi stíska bradavky a hýbe sa rýchlo. Boože, už nie som. Sme mimo seba obidvaja, iba hlasno vzdycháme. Čakám odovzdane na koniec, ale on neprichádza. Dávid má v sebe toľko energie, že zďaleka nekončí. Stala som sa obeťou jeho živočíšnej vášne...Moje telo je v ohni, moja myseľ zastretá a jediné, čo vnímam sú jeho pohyby. Keď vyvrcholí, oveľa neskôr ako ja, klesám na dlaždice. Dávid ma zachytí a pustí na nás prúd vody. Pevne ma zovrie v náručí. „Prepáč a ďakujem“, povie rozrušene. Neodpoviem, nevládzem.
Neskôr, v posteli pod paplónom ma silno objíme a bozkáva na krku. Tečú mi slzy. Otočí si moju tvár k sebe: „To bolo také zlé?“, opýta sa previnilo. „Nie, zlatko, to sú slzy prežitého vzrušenia.“. Pobozká ma, pritúlim sa. Po chvíli sa opýtam: „A povieš mi, čo sa stalo?“. Lenže Dávid neodpovedá, zodvihnem hlavu a vidím ako pokojne dýcha. Zaspal. Ďalšia poloha našej rozkoše a vášne za nami...čím ma tento chlap ešte prekvapí...