Prípad Zeleneč, 17 január 2020

18. 1. 2020 · 5 977 zhliadnutí howdy

Tam vonku bolo všade toľko sexu. Stál som v rade na platbu za tankovanie. Zo Shellky v žilinských Strážoch som vyrazil o 17:44. Vo vtáku mi pulzovalo. A v hlave vírili spomienky. Koľko týždňov to už bolo, keď mi partner mrdal dieru? Keď ma plnil a keď mi zapchával ústa veľkou dlaňou, aby sa susedia neznepokojovali? Koľko týždňov? Diera ma svrbela a ja som dupol na plyn. Hádal som, či ešte viem, ako vŕzga naša posteľ. Vŕzganie postelí ma rajcovalo. Lebo to znamenalo, že sa po mne vozí riadny chlap, ktorý si berie, čo chce, a aj to, čo mu nepatrí. Alebo že sa v susednom byte práve blížia k výstreku. Našponovalo mi to vždy všetky zmysly a mal som čo robiť, aby som sa neurobil skôr ako on.

Pred Bytčou to bolo na nevydržanie. Mám pred sebou 220 kilometrov a neviem sa sústrediť. Rukou som si vošiel medzi nohy. Moja klobása hneď reagovala, tak som ju radšej stiahol preč. Vošiel som si pod tričko a nahmatal ľavú bradavku. Stvrdla. Uštipol som ju. Pocítil som elektrinu a vajcia sa mi zbehli k sebe. V podpazuší mi crčal pot a ja som podvedome roztiahol stehná. Zapol som tempomat a rozopol všetky gombíky na nohaviciach. Opatrne som ich sťahoval dolu a dával pozor na cestu, aby som nevyšiel z pruhu. Skončili pri členkoch. Cez boxery som si chytil vtáka a trochu ho pohonil. Nebolo to ono. Boxery skončili pri členkoch tiež. V podbruší som mal extrémne vzrušenie.

Ukážem kokot nejakému kamionistovi? Pri predbiehaní tých veľkých kráv som sa dal na tempo 110 a na úrovni kabíny som mal vtáka tvrdého a našponovaného. Nadvihol som panvu a vystrčil ju trochu doprava. Ale ani to nebolo ono. Nechcel som nadarmo vystriekať semeno, keď iný chlap z toho nič nemá. Kamionista nemal dobrý uhol, aby mi dovidel na stoporený kokot. Vzdal som to. Odstavil som na odpočívadle v Považskej. Všade kľud a ticho. Pár áut, ale inak žiadne známky života. Stál som pod lampou a honil si vtáka. Tvrdý a lesklý žaluď. Takto na verejnosti sa zdalo, že je tvrdší ako najtvrdšia skala. Príde niekto? Vystriedal som ďalšie štyri odpočívadlá. Nič.

Zeleneč, to bola iná káva. Tu bol sakra pohyb. Autá chodili, ľudia chodili, boli tu svetlá. Všade riziko odhalenia. Nadržaní tiráci. Tu denne pretečie toľko mrdky. Parkoval som medzi audinou a volvom. Medzi nami zostali zo dve parkovacie miesta z každej strany. Asi päť metrov za mojím Rapidom stála skupinka ľudí. Chlapi, ženy. Honil som a obzeral sa v nádeji, že si niekto všimne. Niekto prešiel poza auto. Dvere som nechal odomknuté, aby mohol nenápadne vliezť do kabíny. Stále to nebolo ono.

Podišiel som autom pod najjasnejšiu lampu a čelom som zaparkoval pri tiráku. Stál bokom odo mňa a oddeľoval nás iba chodník s lavičkou. Vodič sa v kabíne hral na telefóne nejakú hru s kockami. Svetlo mobilu mu dopadalo hmlisto na tvár. Vystriekam sa mu tu pred nosom. Prstom som si dráždil dieru a stískal vajcia. Kokot ma už bolel. Veľmi som chcel. Naslinil som si prst a zľahka pohyboval v diere.

Spontánnosť. Najväčší priateľ aj nepriateľ.

Zdrapol som smartfón. Zapol som svetlo v kabíne na plné pecky. Rozsvietil blesk foťáka. Natáčal som sa pri výstreku. Striekal som mohutný prúd semena naokolo. Zajebal som volant. Lepkavé prskance som mal na bruchu, na vajciach, na mikine. Objektív trpezlivo zaznamenával túto spomienku. Zavrel som oči, vytrčil kokot čo najvyššie nad sedačku a ešte párkrát mykol.

Klopanie na okno. Na mojej strane.

Strhol som sa. Do tváre mi svietila baterka. Na strane spolujazdca sa tiež otvorili dvere.
Dvaja muži. Tmavé kombinézy. Každý z jednej strany. Na rukáve nápis „POLÍCIA“. Dopiče.
„Pane,“ ozval sa hlas, „viete, čoho ste sa práve dopustili?“, hovoril ten z mojej strany.

Do tváre im nebolo vidieť, svetlo v kabíne aj z baterky ma oslepovalo a mali nasadené akési šilty.
Nemo som civel pred seba. Tvár mi zalial pot a všetky paradajky sveta a aj melóny vo vnútri boli menej červené ako ja. „Dopustili ste sa priestupku odhaľovania a sexu na verejnosti. Ste ochotný zaplatiť pokutu na mieste?“ Prikývol som. Čo som mal? Dať im ovoňať prsty z mojej diery? Dnes som za hviezdu.

„Predbežne vás vypočujeme. Presadnite si na spolujazdca!“, hlas znel tvrdo a vyzývavo.
Natiahol som sa po svoje spodky, ale hlas mi nedal na výber: „Presadnite si hneď, pane!“
Strčil do mňa pažou, aby som sa poponáhľal. A veru tak som sa poponáhľal, že mi šaltpáka oškrela riť.

Policajt si sadol na miesto šoféra a druhý nastúpil dozadu. Naštartoval moje auto.
„Oblečiem sa,“ sykol som tichučko, ale dlaň toho chlapiska ma tvrdo plesla do pravého stehna a nohy sa mi rozleteli. Díval sa mi na gule. „To počká,“ povedal. Mocnou rukou ma schytil za pažu a nebolo úniku. Nasadil mi putá na ľavé zápätie a druhým okom ma pripútal k volantu. Zhasol svetlo v kabíne a pohol sa. Nemý úžas. Tlak dvesto na tristo. Čo dopiče je toto...

„Vezmi ho na stanovište,“ povedal ten vzadu. Pôjdem takto holý do Trnavy? Nesranduj.

Stanovište bolo bližšie než som myslel. Obehli sme zatrávnenú plochu s pár lavičkami a stromami. Vošli sme do zákazu vjazdu. Na miesto, kde zvyčajne parkovali kamióny. Teraz tam žiadne neboli. Svetlá lámp sa medzi stromy nedostali. Tma. Čistá tma. Toto je naše stanovište na predbežné vypočutie. Oukej.
Vzali ma do priestrannej policajnej dodávky na zadné sedadlá.

„Vaše ruky,“ povedal veliteľ.
Pripútal ma o opierky na zadných sedadlách. Zadok som mal vyšpúlený, nohy mi zväzovali rifle a boxery. Tlmené svetlo v kabíne mi svietilo na riť. Prekapilo ma, že v aute majú toľko miesta.
„Máte u seba zakázané látky?“
„Nie“, hlesol som. „Nič nemám ani neberiem,“ hlas sa mi triasol. „Prosím...“

„Kolega urobí zbežnú kontrolu.“, oznámil mi veliteľ a chytil ma za rameno. Pohľadom som skĺzol, asi nechtiac alebo zo zvyku, k jeho rozkroku. Prisahal by som, že má riadne nadržanú klobásu. Odstúpil.
Zacítil som vôňu gumy. A plesknutie. Dvojmetrový chlap si na obrovské ruky naťahoval latexové rukavice. Vybral z priehradky nádobu s mazľavou hmotou. Celú ruku zaboril do hmoty a rozotrel si ju po rukaviciach. Sklonil sa ku mne a chytil ma za šiju. Cítil som mentolovú žuvačku a Lagerfelda. Druhú ruku mi položil na zadok. Presunul ju nižšie a vzal do dlane moje vajcia. V aute bežalo kúrenie a dúfal som, že bude anestézou na všetky prípadné bolesti. Nadvihol mi vajcia a začal hladiť hrádzu. Hrubým prstom mi prechádzal po diere. Chodil dokola, jemne tlačil a nakoniec vošiel prstom dnu. Tlačil sa do mňa. A tlačil na prostatu. Slabinami sa mi rozbehlo teplo. Inštinktívne som sa prehol. Bál som sa zastonať. Nechcel som ešte viac pošpiniť policajné postupy tejto krajiny. Pustil mi šiju, vyhrnul tričko aj pubertálnu mikinu. Rukou v rukavici mi zatlačil na chrbát a môj zadok svietil do stropu dodávky. Potom vsunul do mňa dva prsty. Vchádzal dnu a von. Krúžil. Mykol som zápästiami. Môj pohyb bol maximálne obmedzený.
Vajcia som mal pevné a čurák mi stál ako pri najlepšom porne.

Ten dvojmetrový ma čoraz tvrdšie prstoval. Teraz ma šukal troma hrubými prstami. Dnu a von. Krúžiť. Zatlačiť. Dnu a von. Nevydržal som ticho. Mraučal som ako školák.
„Zdá sa, že neprechovávate látky.“, povedal neutrálne.
Začul som zvuk pracky. Stiahol si nohavice, štýlové slipy a kolenami sa oprel o hranu sedačky podo mnou. Veliteľ zatiaľ nahrával detailné video.
„Oooch...“, zašepkal som, keď mi horúcim, napuchnutým čurákom jazdil medzi polkami. Krém bol mimoriadne klzký a vlhký. Sálavé teplo dvoch cudzích tiel. Nadradeného a podradeného.

Zatiaľ mi ušetril dieru. Držal ma pod krkom a pritlačil sa na mňa celou váhou. Paže sa mi pod tlakom jeho tela prehli. Putá zaštrngali. Budú riadne modriny. Pritlačil sa viac a jazdil mi vajciami a cicinou medzi polkami a okolo diery. Vzdychal som. Možno viac ako sa patrí. Strelil mi výchovnú facku.
Zasunul. Šukal ma. Z pozície autority. Autorita ma šukala a nebrala na mňa ohľad. Zadok ma štípal a prehĺtal som vlastný pot. Kňučal som. Frekvenciou zvuku medzi strachom a nenormálnou, chlípnou rozkošou. Bol tvrdý a brázdil ma celou silou. Rukou v mazľavej rukavici ma držal za sánku a dusil ma. Držal moje ústa otvorené a ja som chrčal. Tú chuť gumy si budem vždy pamätať.

„Vystriekaj sa!“ prikázal veliteľ. Asi to nepatrilo mne, ale ako na povel som striekal. V zadku som cítil príval semena. O steny konečníka sa mi treli jeho nadržané kokotie žily. Semeno do mňa prúdilo a zatekalo mi hlbšie do útrob. Možno to ani nebola realita, ale zdalo sa mi, že cítim každý pramienok a každú jeho cestu.

Bol som slabý. Odpálený. Mokrý od potu.
Veliteľ mi odopol jednu ruku: „Vedľajším účinkom vyšetrovania bývajú škody na poťahoch. Musíš ich dôkladne upratať.“
Pozrel som mu do očí. Sklonil som hlavu. Lízal som biele machule na syntetických čiernych poťahoch. Vyupratoval som do poslednej kvapky. Prehltol som každú svoju molekulu.
Potom mi došlo, že nepoužil kondóm.

A že toto všetko bola vlastne predohra.

Keď ku mne podišiel veliteľ, pochopil som. Nižšia šarža roztiahla dieru pre tú vyššiu.
Gate mal dolu. Nebol taký štýlový ako kolega. Ale pod boxerami a miernym bruchom sa skrýval chuj o dosť väčších rozmeroch. Chytil ma za vlasy a pritlačil moju tvár na rozkrok. Boxery páchli od moču. Hral som sa jazykom s jeho kokotom cez látku. Do nosa mi vrážal pach jeho mužnosti. Slinil som ho, moč sa rozpúšťal a zanechával mi chuťové tóny na perách.
Stiahol si boxery a natrčil svoj kokot. Ohanbie mal hrubé a husté. Drsné chlpy, miestami zlepené ako po jebačke. Vzal som ho do úst, poslušne, bezodkladne. Lízal som ho a díval sa mu do očí. Za predkožkou som cítil arómu a akési čiastočky. Namiesto odporu to vo mne vyvolalo nevídanú nadržanosť. Všimol si, že mi kokot znovu stojí ako rampa. Nechal si cucať gule. Vyumýval som mu ich dôkladne.

Potom ma zas pripútal.
Sklonil sa ku mne: „Súhlasíš s pokračovaním vyšetrovania?“
„Áno, pane. Áno...“
„Povedz, že si malá štetka,“ prehodil a usmial sa mi do tváre.
„Som... som malá štetka.“
„Opakuj! Malá... buzerantská... štetka.“
„Som malá buzerantská štetka.“, už som nevládal. „Som malá... buzerantská štetka.“, prehĺtal som vlastnú hrdosť.
„Chceš, aby som ti vyjebal tú úzku, špinavú a nadržanú riť?“
„Vyjeb ma...“, jachtal som. „Vyjeb mi riť, vyjeb ma!“, z nosa sa mi pustil sopeľ a hromadili sa mi sliny. Pevne som zavrel oči. Keď do mňa vrazí toto kokotisko, budem musieť zakričať. Nebudem mať na výber. Už po prvom chlapovi som mal dieru boľavú a vydratú. Zasychalo mi na nej semeno kolegu a dráždilo.

Ale veliteľ predvídal všetko.
Z kastlíka vybral fľakatú utierku na interiér. Stlačil mi sánku a mne sa bolestivo otvorili ústa. Celú ju tam nastrkal. Kto sa vyžíva v bolesti, bude vedieť, čo sa mi dialo.
Jebal ma hrubo. Bolo to najväčšie prasa v okrese. Jebal ma celé minúty rovnako rýchlym tempom. Celý rok som sa potom čudoval, ako môže byť v takej kondícii. Menil uhly, šukal ma doľava aj do prava a potom sa nadvihol, aby mi rozdrvil prostatu. V chrbtici mi zapraštalo. Kvílil som do látky a snažil sa dostať vzduch cez nos do pľúc. Stehná mal mokré od potu. Jeho chlpy sa drsne treli o môj zadok. Cítil som jeho živočíšny pach. Zdrapol ma za vtáka a honil ho ako besný. Divoko som zakričal a striekal som. V návale orgazmu som prudko vystrčil riť jeho smerom. Prirážal o to viac. Kričal som. Možno aj plakal.
Vybral ho von.
Iba som tam sedel. Na jednej polke zadku.
Nohy sa mi triasli.
Vo venci mi pulzovalo.
Riť ma štípala.
Ale bol som tu. Dýchal som. Nažive.
Pustia ma a pôjdem domov.

„Očisti mi ho!“, veliteľ mi nastavil kokot pred nos.
„Zlíž to všetko, lebo nebudem smradľavý na porade sedieť.“, dodal ledabolo. Pochopil som, že sa ešte nespravil.
Priložil mi vtáka k lícu. Otvoril som ústa a sal som. Sal som, čo to dalo. Cucal som ho a napriek rozpáranému zadku som v kokote cítil ďalšie prúdenie. Prostata ma bolela, ale možno chcela zas. Zlízal som všetko, čo tam mal. Okolo žaluďa, na vajciach, na penise. Lízal som zvyšky mazľavej hmoty, zvyšky potu, jeho testosterón. A zvyšky seba. Veľa. Mal majestátny kokot. Prekonal som azda všetky zábrany.
Oboma rukami ma za krk tvrdo pritiahol k sebe. Strčil do mňa celý kokot, až som vyvrátil sliny. Naplo ma a prehol som sa. Vtom mu zo žaluďa vystrekla horúca láva. Mykal mi krkom. Bál som sa, že sa mi to dostane do dýchacích ciest. Trochu ho povytiahol a mandle mi zaliala nová spŕška vriaceho semena. Nestíhal som hltať.
Tak zvláštne horké. Zvláštne chlapské. Zrelé a panovačné.

Odišli.
V diaľke som len tušil hmlovky, ich hmlovky. Ako sa strácajú a miznú.
Hmlovky najlepšieho sexu v mojom živote.

Nemal som odvahu ísť v tomto stave na pumpu. Ani po kávu, ani na WC. Ledva som dobehol do hájika a stiahol nohavice. Prúd sa nedal zadržať. Musím ísť opatrne, ďalšie vyšetrovanie ma určite zabije.