Mrazivý ero-thriller z podzemia

Počul som, že pekelníci v pekle dostali zľavu na kalamitné drevo. Kúria preto ako besní, či treba alebo nie. Preto je vonku tak horúco. Ja sa pekla ani čertov nebojím, tak som sa rozhodol, že pekne vybabrem s nimi a idem sa ochladiť. A rovno čo najbližšie k ním hlboko do podzemia. A vopred sa ospravedlňujem kamošovi Dantemu.

No, Belzebuba sa síce nebojím, ale keďže tam dole je celkom slušná tma - aspoň kým sa človek nepriblíži priamo ku kotlu - nepôjdem tam sám. Objednal som si teda súkromnú prehliadku jednej nemenovanej jaskyne v samom srdci Slovenska. Keďže ide o priestory nebezpečné, bolo mi oznámené, že pred vchodom do jaskyne ma bude čakať sprievodca. A aby som nezabudol, mám byť vhodne obutý, oblečený a vybavený ochrannými pomôckami. Tak som si ráno navliekol dlhé ponožky až po kolená, obul si svoje obľúbené zateplené Crocsy, a keďže som zodpovedný vzhľadom na pandemickú situácia si natiahol aj hrubý štrikovaný respirátor z pravej ovčej vlny (však ekológia). Na prezervatív ako ochranu radšej teraz ani len nepomyslím.

Moje prekvapenie je obrovské, keď na dohodnutom "Meeting Pointe" zbadám človeka, ktorý na mňa cerí zuby už z diaľky. V duchu konštatujem, kým sa k nej približujem, že konečne zrozumiteľná tabuľa vygravírovaná írečitou slovenčinou, veď sme na Liptove! Pretieram si očí. Usmieva sa na mňa vysoká štíhla svetlovláska, "Ahoj ja som tvoja dnešná sprievodkyňa, volám sa Beatrice". Vchod do jaskyne je vysoko, traverzujeme cez Temný les. Bolí ma pravačka, tak som vyše týždňa bez sexu. Doslovne slintám, ako očami skenujem jej Zmyselný zadok, no dosť som Pyšný tak ju ešte okamžite nezvalím na zem. Veď vyprášim ju neskôr. Som príliš Lakomý na to, aby nás tu niekto vymákol blízko parkoviska a chcel mať s nami trojku. Rozhodol som sa, že Beatrice bude moja platonická láska (aspoň dnes, veď som si za ňu vysolil hádam cenu celej mojej pravej obličky), tak sa nemienim s nikým deliť. Veď ju môžem platonicky ľúbiť, aj keď ju o chvíľu pretiahnem!

Tabuľa priklincovaná ku skale oznamuje "Jaskyňa Inferno - zrekonštruovaná z fondov Únie. Jediná jaskyňa na svete, ktorá má lievikovitý tvar". Pozerám sa na priloženú ilustračnú mapku. Mne tvar jaskyne pripomína poriadne roztiahnutú vagínu po aspoň hodinovom fistingu.

Vstupujeme do akejsi predsiene. Beatrice rozpráva o tom, že akí sú ľudia Ľahostajní voči dobrotivosti Únie. Zabuchnú sa za nami dvere. Zdalo sa mi, že sa v skutočnosti zabuchli pred nami. Chvíľu mi trvá kým vo svetle mrkajúcej čelovej lampičky začínam opäť vidieť. Zastavujeme sa.

"Názov jaskyne, osoby ktoré tu stretneme a dej, ktorý spolu prežijeme nie sú náhodné. Akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je naozaj skutočná! Ak nemáš uzavretú životnú poistku, máš poslednú príležitosť vrátiť sa na Zem bez šukania". Som Invictus, neporaziteľný. Odmietam jej varovanie. Ideme ďalej.

Poď akýmsi kamenným výklenkom zbadám skupinu masturbujúcich žien a mužov. Pozerám sa na nich prekvapene. Súkromná prehliadka? Beatrice mi pohotovo vysvetľuje, že sú to bývalí návštevníci Inferna, ktorí po mimoriadne silnom orgazme zabudli svoje KRSTNÉ mená. Musia sa ukájať, kým si opäť nespomenú. Ja si rýchlo spomeniem, ako ma niekoľko dní bolel žaluď, keď som sa ani po vyše trojhodinovej masturbácii nevedel vystriekať. Brrr. Ponáhľam sa preč od tohto výjavu.

Vstupujeme do Druhého kruhu jaskyne. V pološere sa mi zdá, že vidím krásne, ZMYSELNÉ mladé telá ako sa rukami hľadia a vzdychajú nadšením zo samých seba. Pri pohľade na tú krásu sa mi začína prebúdzať aj môj penis. Príjemné pocity. Beatrice mi cez nohavice zmyselne hladká už stoporený úd a potom ma poženie ďalej. Vraj návšteva jaskyne je časovo obmedzená. Smieme tu blúdiť najviac tri dni. "Čo ??? ", vybehnú mi oči na stopkách. "Relativita času", mávne rukou Beatrice

Takmer sa zľaknem, keď od machom zarastenej skaly pristúpi ku mne žena. Je celkom nahá, má pevné prsia a krásnu postavu. Chýbajú jej náušnice, má akýsi divný biely púder na špičke nosa a za ňou čosi chlpaté vrtí rovno dvomi chvostíkmi. Celkom som vyľakaný. "Musíš ma pretiahnuť, inak ťa zhodím do priepasti", šepká mi sladko do uší. Beatrice ma povzbudzuje. Tak dobre. Myslel som si, že nie je oholená. Vidím hustý porast. Pre pána! Je zelený. To je močom premočený zelený mach, čo jej úplne zakrýva štrbinku. Penisom prerážam hustý mach, ako keby som ho chcel prepíliť. Búšim do machu ako zmyslov zbavený. Ona je NENÁSYTNÁ. Chce viac. Vzdávam sa až keď z machu začnú vyliezať slizké slimáky a chrumkavé hovnivály. To už nedávam. Ideme ďalej. Na smerovej tabuli svieti jasná štvorka.

Po ďalšom zostupe ma čaká celkom zábavná scéna. Uprostred kruhu desiatich horských záchranárov kľačí nahnevaná bufetárka. Na ramenách má prevesený vyplznutý medvedí kožuch. Smrad z medvedej slaniny cítim až sem. MÁRNOTRATNE si ňou natiera svoj kožúštek, vraj kvôli lepšej impregnácii. Obscénne sa predvádza pred záchranármi, ktorí sa ju zúfalo snažia zasiahnuť svojimi výstrekmi. Uskočí zakaždým a hlasno sa smeje pri každom minutom cieli. Všetci záchranári majú vytiahnuté svoje pevné laná, ktoré zúfalo masírujú. Celkom dostávam chuť ohmatať pevnosť tých lán. Ona je však LAKOMÁ a odháňa ma preč. "Sú to iba moje hračky", kričí za mnou.

Z tmy vyskakuje na mňa nejaká šialená ženská. Má dlhé mastné vlasy a na nose hnusný hnisavý jebák. Zo smradľavých úst, svojou arómu pripomínujúcou borovičku a hnilý cesnak, jej trčí jediný žltý deravý zub. Tancuje okolo mňa nejaký rituálny taniec a nechce mi dovoliť, aby som ju pobozkal. HNEVÁ sa na mňa, keď jej strčím jazyk až do hrdla. Dlho je tu dole sama a veľmi by chcela, aby jej niekto vyšukal mozog z hlavy. ZATRPKNUTOSŤ v nej iba narastá, keď jej stroho oznamujem, že mám málo času a ešte dlhú cestu na samé dno pred sebou.

Začína byť čoraz zimšie. Steny jaskyne sú mokré, podlaha je šmykľavá. Predierame sa cez úzku chodbičku, keď jeden trčiaci stalagmit plnou silou narazí do mojích gúľ. Od bolesti takmer omdliem, naštastie rovno si tresnem čelom do stalagtitu, ktorý visí zo stropu jaskyne iba o kúsok ďalej. Chvála Bohu, že som si rozbil aj hlavu, aspoň sa nezaoberám s mojími guľkami, ktoré sú teraz od presne miereného úderu asi úplne rozšľahané. Niečo na spôsob "vajíčko alá Benedikt". Musí v tom byť nadprirodzená sila, tvrdá fyzika alebo skôr nejaké BLUDÁRSTVO. Moje napuchnuté prirodzenie napĺňa BLAŽENOSŤOU aj moju sprievodkyňu Beatrice. Moja platonická láska k nej začína nadobúdať reálne kontúry, keďže som si práve dobrovoľne amputoval vtáka. Na inú ako platonickú lásku k nej nemôžem už ani pomyslieť.

Trasiem sa od zimy a moje čelové svietidlo melie z posledného. Mihne sa niečo malé v tmavom kamennom otvore a vešia sa na mňa zozadu. Strháva zo mňa šortky. Nestihnem sa ani len pomodliť a už cítim ako sa zavrtáva do môjho análu niečo ako bakuľa. Je to gigantický penis NÁSILNÉHO škriatka, ktorý sa ma snaží zbaviť análneho panictva. Utečiem zo Siedmej siene jaskyne iba z posledných síl.

Beatrice ma ťahá za ruku a strká do mňa aby som išiel ďalej do Inferno Shopping Centra. Ohuruje nás obrovský blikajúci reklamný panel, ktorý víta milých zákazníkov v Osmom kruhu Inferna. Vraj ho vybudovali iba na základe úporných žiadostí návštevníkov. Každý chce nejaký spomienkový predmet, alebo aspoň profesionálnu fotku z miesta. Samozrejme fotenie vlastným fotoaparátom, alebo mobilom je prísne zakázané. Za vysvietenými predajnými pultmi stoja rôzni PODVODNÍCI, ktorí predávajú predražený erotický tovar, zaručene falošný originál z Ázie: silikónové, sklené a raw-bio vibrátory; pri ďalšom stánku Venušine guličky rôznych veľkosti vyrobené z mramorovej sochy samotnej Venuše; o kúsok ďalej párové hry pripojitelné cez Internet s najmodernejším USB-C konektorom; a aby som nezabudol na nespočetné množstvo bičíkov vyrobených z býčích penisov, hrdzavých ťažkých pút na ruky a na nohy, škrtidlá, škripce a hrozivo vyzerajúce zariadenia, ktoré ani nepoznám. Keď som už klesol až takto hlboko, chcem využiť neodolateľnú ponuku kupliarky na nezabudnuteľný zážitok, stačí keď jej odovzdám svoju platinovú V!SA kartu. Beatrice ma zachraňuje v poslednej sekunde.

Plazím sa za ňou. Nos mám zaborený do mokrého piesku. Smrdí ako keby sa do nej niekto práve pred chvíľkou vyčúral. Aby som zahnal nepríjemné myšlienky, predstavujem si ako sa mi nos zabára do jej krásnej čokoládovej dierky. Mňam, tá musí voňať krásne! Jazykom jej láskam mušličku a moje sliny sú už úplne všade na mojej brade a hrudi. Miešajú sa s jej šťavami. Neviem prečo, v tej sekunde cítim neznesiteľnú štipľavú bolesť na žaludi. "Kurwajs, čo to je "strasiem z penisu nejakého čudne lesklého čierneho hada, ktorý ma obdaroval na žaludi dvomi ďalšími ot otvormi. "Hmm, nevadí! Kúpim si piercing na vtáka", vysvetľujem Beatrice. Vracia sa mi životná energia do penisu. Ten hadí jed robí zázraky, vždy som to vravieval.

Pred nami je Deviata jaskynná sála, kde sú miestny kováči. Chlapi sú urastení, svalnatí, ich pot mi pripomína omamnú vôňu parfému, ktorého značku sem nesmiem uviesť. Mňam! Zbiehajú sa mi sliny, keď uvidím ich majestátne vysiece penisy. Každý jeden je ozdobený vlastnoručne ukovaným erotickým šperkom. "Pozri sa", odhaľuje svoje dokonalé D-čka aj Beatrice a ukazuje mi lesklé matky pevne priskrutkované k bradavkam. "Je to neuveriteľne slastný pocit" a špičkou jazyka prebehne po spodnej pere. Môj vták už medzitým napuchol na obludné rozmery. Vyšukám ju teraz, alebo nikdy! Jej mozog skončí rozpleštený niekde na jaskynných skalách. Jediným dobre miereným hmatom bývalého paragána otočím Beatrice na chrbát.

Opatrne vyzúvam jej kovovými hrotmi vybavené baganče určené pre speleológov, aby som sa nepichol na nich, vyzúvam ponožky, sťahujem nepremokavé nohavice, potom legíny, nasledujú silónky.

"Do čerta", pomyslím si, "dnes si snáď nezašukám!".
Konečene sa dostávam k nohavičkám.
Ale nie!
Bombarďáky.
Nepremokavé nohavičky.
Krajkované nohavičky.
Tangáče.
Erotické prádielko - iba taká šnúrka ...
"Ale už dosť!!!".

Konečne chĺpky. Vzdychám od únavy.

Vyhadzujem na bok vložky na inkontinenciu. Strácam trpezlivosť. Ja asi blúznim....

Rozťahujem pysky. Niečo sa zaseklo. "Na pokračovanie zadajte šestnástmiestny bezpečnostný kód a prosím uhraďte ďalší obnos v bankomate pred vstupom do jaskyne", hovorí na mňa deviatimi cudzími jazykmi zámok.

To noazaj bolí. Beatrice JE ZDRADKYŇA! Je zradkyňou platiacich návštevníkov. Zradila aj mňa. Moje gule zrejme zostanú opäť plné. Takýto hriech sa predsa v Inferne neodpúšťa!

Metám sa na zemi, v ústach cítim chuť trávy. Opatrne otváram oči, slnko je také ostré, že nevidím takmer nič. Pristupuje ku mne nejaká známa postava. Vysoká, vyšportovaná s krásnou riťkou a svetlými vlasmi. Pane nie je Vám zle? Zaspali ste na slnku, kým ste čakali na prehliadku jaskyne. Pravdepodobne máte úpal.

"Beatrice!", bľabocem.

"Nevolám sa Beatrice", som zdravotníčka a poskytnem Vám prvú pomoc. Zoberiem Vás k LUCIFEROVI!!!

Pred očami mám totálnu tmu, je mi horúco a sucho na jazyku.

Padám do bezvedomia ...