Prekazené násilie pred skladom

Dnes mám krásny deň. Ráno som konečne oslovil jednu štíhlu blondínku, po ktorej si moje uši dlhšie poškuľujú. V týchto veciach nepoznám žarty, tak som to vybalil na ňu na rovinu. Raz som ju počul telefonovať. Jej hlas znel tak neuveriteľne erotizujúco žensky, že okamžite pôsobil na mňa ako nejaká silná mágia.

"Prepáčte, môžem si prisadnúť?", začal som neodolateľne nenápadne. V dopravnom prostriedku všade kopec voľného miesta a ja sa tlačím na ňu. Po tomto prekvapivým intro som síce plánoval frontálny útok monológu na ňu, aké očakával som že môj mozog vydá povel na ústup do zákopov.

"Áno, samozrejme, už ste ma mohli osloviť dávnejšie", povedala hlasom, ktorý vyvolalo v mojom podbrušku jemné šteklenie.

Zrejme všetci poznáte, keď starí dobrí známi si vzájomne nahrávajú na smeč pri debatách. Medzi nami to bola dynamická diskusia ako prudké výmeny loptičky na kurte bez jediného erotického podtónu a takto to bolo správne. Hoci sme cestovali spolu takmer až na konečnú, ja som si prvý krát v živote želal, aby to bola radšej NEkonečná alebo aspoň aby naše vozidlo dostalo poruchu.

"Zajtra sa vidíme", lúčil som sa s ňou so smútkom aj šťastím v očiach.

Takto krásne naladený som bol vo firme dnes hádam najväčším pracantom. Už na obed bolo všetka robota, na dnes naplánovaná, hotová. Keďže rád improvizujem, rozhodol som sa pre chutné jedlo z čerstvej ryby v reštaurácii pri neďalekom jazere. Z taxíka som vystúpil na druhom konci jazera. Pred obedom dobre padne štvrťhodinka nahého plávania v sviežej vode.

Zastavujem sa ešte pre fľašu obľúbeného nápoja v pivárni. Brána naširoko otvorená ako vždy, no moje plány začínajú mať prvý vážny defekt. Môj pohľad sa stretáva s úsmevom štíhlej dlhovlasej brunetky, zrejme majiteľky podniku. Jej gestikulácia je však odmietavá.

"Dnes výnimočne máme ešte v túto hodinu zavreté, vráťte sa neskôr", posiela ma nazad k bráne.

Skúšam na ňu, či z môjho ranného šarmu nezostali nejaké čriepky.

"Prosím, nenašla by sa malá fľaša mierne sladeného nealka? Po plávaní treba doplniť energiu", snažím sa byť dostatočne zúfalý.

"Máte šťastie, máme nový tovar, ktorý ešte je v sklade na paletách."

"Jasné, ďakujem, som Vám veľmi vďačný, zachránili ste ma pred úplnou dehydratáciou", reagujem pohotovo.

Obaja ideme do zadu cez priestranný dvor a kým kráčam za ňou všímam si jej dokonalú ženskú postavu. Úzky driek a pod ním napasovaný, krásne tvarovaný zadok.

"Haló, haló hovorím s vami", vytrhne ma zo zasnenia , "chvíľu to bude trvať lebo musím odomknúť dvere na sklade.

"V pohode, teraz som na obednej prestávke. Neponáhľam sa vôbec", klamem jej za chrbtom. V skutočnosti som uchvátený jej krásou a vôbec mi nevadí, že bojuje so zámkom.

"Do frasa", sviští o chvíľu vo vzduchu, keď už začína absolvovať druhé kolečko na zväzku kľúčov, ktorý vyzerá, ako keby si ho zabudol nejaký stredoveký kastelán, ktorý prišiel z minulosti "iba na jedno".

"Prepáčte, pomôžem vám so zámkom?", ozýva sa z hĺbky mojej duše gentleman, ktorý v letnej horúčave asi dočasne odcestoval na ďalekú dovolenku.

Nasleduje ešte zúfalejšie strkanie kľúčov. Steká z nej pot ako sa snaží celkom urastený kus strčiť do malej dierky. Navyše iba Boh vie, kedy bola tá dierka naposledy poriadne premazaná.

"Pardon, tento hrubý a dlhý sa v tej útlej dierke určite nezmestí", snažím sa jej vybrať zväzok z ruky. Má ju hebkú a ten dotyk, ktorý bol o stotinu sekundy dlhší, než by zodpovedal účelu, je elektrizujúci. Na sekundu sa stretnú aj naše pohľady.

"Veď vy ten otvor na spodku znásilňujete", smejeme sa už obaja.

"Ja to zvyknem tvrdšie", ona mi nezostáva nič dĺžna, "ale rada sa pozriem, či sa vám to podarí zasunúť".

Tá odpoveď je viac, než obyčajná hodená rukavica. Spúšťam výherný algoritmus. Je to ako pri súloži. Neexistuje príliš malá dierka, iba sa používa nesprávna taktika. Použijem svoj najväčší pohlavný orgán - mozog v hlave.

"Hľadá sa malý kľúčik, ktorý navyše ani nie je dlhý", oznamujem víťaznú stratégiu.

V jej očiach vidím sklamanie. Tak ešte dodávam "nebojte sa, musí byť dostatočne hrubý, aby vyplnili celú dierku. Bez tohto faktu bude zásun neúspešný". Smejeme sa teraz už nahlas, veď nikto tu okrem nás v kilometrovom okruhu nie je. Zvažujem nemožné a podľa reakcií jej tela, ona tiež.

Lietame na hranici slušnosti a perverzity. Užívame si dokonalý orálny sex. Niekedy je zbytočné rozlišovať orálny od verbálneho. A dnes to je ten prípad. Tečú nám sliny pri tom, tep je zvýšený a krv sa nám tlačí do lona.

Po chvíľke hmatovej skúšky vyťahujem kratší, menší ale zato poriadne hrubý kľúčik, ktorý akýmsi známym mľaskotom zmizne v malej, úzkej dierke úplne bez prípravy.

"Vidím, že ste celkom skúsený v otváraní aj bez násilia, hoci ja by som ho teraz celkom uvítala", pohladí mi akoby náhodne ruku.
Prikývne a ako dôkaz pripravenosti vyťahujem z nohavíc môj veľký ... zväzok kľúčov. "Som vždy pripravený" a ukazujem malý, väčší a aj celkom urastený kus. Prelízne si pery a obaja sa vraciame do reality.

Voilá, v ruke bdržím fľašu vytúženého nápoja. Platím. Odchádzam. Lúčime sa obaja naozaj širokým úsmevom a vlhkom v nohaviciach.

Bol to taký neobyčajne obyčajný deň bez násilia, keď bolo bytie ľahké ako pierko.