V utajení

Dopredu sa ospravedlňujem za preklepy.

Kláru od mala priťahovali uniformy. Nie hasičské, ani vojenské. Milovala policajné uniformy. Preto keď sa rozhodovala na ktorú školu pôjde, nemala problém. Aj keď ju rodina odhovárala, lebo mala talent na jazyky, a radšej by ju videli ako tlmočníčku. Ona si ale išla za svojim a dnes pracuje na policajnej stanici. A ako väčšina detí keď vyrastie, aj ona zažila sklamanie.
Niežeby vyžadovala akciu ako v akčných filmoch alebo pohľady na mŕtve tela pri vyšetrovaní vrážd. To vôbec. Klára ale dostala flek v kancli za stolom. Mala absolvovanú policajnú akadémiu. Patrila k najlepším v ročníku. Mala super fyzičku. Vedela komunikovať v piatich jazykoch a oni ju posadili za stôl a spravili z nej úradníka. Preto napísala nadriadenému žiadosť o preloženie. Dlho čakala na odpoveď, až si myslela že už nepríde.
Jedného dňa ale prišiel k jej stolu pán v obleku a po overení si jej totožnosti, slušnou otázkou, ju požiadal aby ho následovala. Cestou von z budovy jej podal papier. Bol to rozkaz. Pridelili ju do vyšetrovacieho tímu.
Klára bola šťastná. Práca sa síce moc nezmenila, lebo nebola poslaná do terénu, ale už nesedela len v kancelárií a nevypisovala stále dookola tie isté tlačivá. Občas sa účastnila aj zásahov spolu s ostatnými. Evidovala dôkazy na mieste a iné pomocné práce.
Jedného dňa si ju šéf pozval do kancelárie. Poďakoval jej za dobre odvádzanú prácu a opýtal sa na to, či by nechcela skúsiť prácu v teréne. Zrovna hľadajú niekoho jej vzhľadu. To ju trochu prekvapilo, ale ochotne súhlasila.
Tým sa dostala do úzkeho kruhu vyšetrovateľov v teréne. Keď prišla na brífing, boli tam samí chlapi. Všetci si ju rýchlym ale skúseným okom premerali a pokračovali v debate o prípade. Uprostred brífingu predstavil šéf Kláru a povedal, že to ona umiestni odposluch na podozrivého. Až teraz si Klára uvedomila, že ide do tuhého. Bola nasadená na síce malého, ale predsa len člena miestnej mafie.
Podľa plánu mala nadviazať kontakt, prehodiť pár viet, kľudne aj flirtovať a popritom mu nasadiť štenicu. Keby sa nejednalo o mafiana, bola by to bežná konverzácia pri bare. A tak si to aj nacvičili. V inkriminovaný večer ju vysadili dva bloky od jeho obľúbeného baru a stiahli do bezpečnej vzdialenosti. Klára tam prišla nastrojená ako na disko. Jej mladiství vzhľad a vyzývavé oblečenie pritiahlo pozornosť celého baru. Bola tak nádherná, že jej barman ponúkol prvý drink na účet podniku. S radosťou prijala. Ani nevedela čo pije. Bolo to zelené a sladké. Dostala slušné peniaze, lebo nevedeli kedy príde a nemôže tam sedieť na suchu. To by bolo podozrivé. Tak tam Klára čakala klábosila s barmanom, aj s inými chlapmi ktorí skúšali šťastie zbaliť ju. Druhý drink vystriedal tretí a potom štvrtý a piaty. Už sa poriadne odviazala až skoro zabudla prečo tam je. Ona sama mala odposluch aby kolegovia vedeli či nemá problémy, ale ona ich nepočula. Mať v uchu sluchátko proste nešlo.
Mafiánik si dal načas. Zrejme sa zdržal v práci a tak prišiel až keď Klára dopíjala ôsmy drink. Úplne rozjarená vyskočila z barovej stoličky keď ho konečne uvidela a miesto nenápadného zvádzavého pohľadu, ktorý trénovala, aby on urobil prvý krok, prišiel pád. Opitá sa natiahla na dlážke. Chlapi čo ju obletovali ju samozrejme hneď zdvihli. Mafianik na ňu podozrievavo pozrel ale potom si sadol k jednému stolu aj s ďalšími a hľadeli si svojho. Kláre cez alkoholový opar začalo dochádzať, že to poriadne skurvila. Šanca, že teraz nadviaže kontakt bola nulová. Bola z toho tak rozhodená, že sa vybrala na záchod. Žiaľ, jej odchod si jej nový kamaráti vysvetlili po svojom. Kláru nielen ochotne odprevadili na toalety, za čo im pri dverách poďakovala, lebo sa ledva držala na nohách. Oni jej pomohli až do kabínky. Boli natoľko priateľský, že počkali kým urobila potrebu a až potom sa na ňu vrhli.
Nohavičky už mala dole. Sukničku vyhrnutú. Chlapi ako divá zver jej roztrhli vršok šiat a odhalili jej maličké kozičky. Klára sa vôbec nebránila. Ani nevolala o pomoc. Odovzdane sa nechala obchytkávať a keď vytiahli svoje chlapské nádobíčko, tak poslušne začala pracovať pusou. Napokon mala diplom z jazykov, tak konečne ho niekto ocení. A chlapi veru ocenili. Ale u pusy to neostalo. Chceli aj jej ďalšie dierky. Klára opretá o umývadlo poslušne podržala každému kto mal chuť. Ani to nerátala, ale vystriedalo sa ich na nej dosť. Až sa vo dverách objavil on, Mafianik. Cez privreté oči naň pozerala a rozmýšľala odkiaľ ho pozná. Bola úplne hotová. Alkohol a asi desať čurákov čo musela vyfajčiť a ktorý jej vytrtkali pičku bolo na ňu moc. Mafianik odsotil aktuálneho kunčafta a na zemi ho ešte kopol do gulí. Klára by sa zviezla k zemi tiež, ale to ju Mafianik chytil. Zdvihol do náručia a odniesol von. Tam ju naložil do auta a odviezol k sebe.
Bol to mafian, ale mal viac ľudskosti ako tých desať chlapov v bare. Zobral ju k sebe, lebo v jej kabelke nenašiel doklady ani peňaženku Myslel si, že ju okradol jeden z tých chlapov. Priviezol ju preto k sebe. Vyzliekol a poumýval čo šlo a potom ju uložil do postele.
Vstala až pred obedom. Bola v byte úplne sama. Najprv ani nevedela kde je, ale našťastie tam mal svoje fotky a napriek bolesti hlavy si spomenula kým je a čo mala urobiť. Nahá sa poprechádzala po byte a našla svoje roztrhané šaty aj kabelku. S nervozitou do nej pozrela a úľavou si oddýchla. V pudrenke našla štenice a tak ich umiestnila podľa toho ako sa to učili na akadémii. Pred odchodom nechala na stole lístok a poďakovala “neznámemu” za dobrotu. Rovnako mu tam nechala aj číslo na seba a otázku, či by mu to mohla nejako oplatiť.
Potom odišla a vybrala sa rovno do práce. V polovičke cesty si to našťastie rozmyslela a vybrala sa domov. Jednak jej oblečenie by vzbudilo nežiaduci záujem a jednak mala na sebe zavesenú krysu. Z domu zavolala do práce a všetko im povedala. Šéf bol bez seba, ale bol rád, že žije a je zdravá. To že štenice ostali v jeho byte až tak nechválil, lebo vedel, že ten byt je len jedným z mnoha, ktoré používa na prespatie a vodenie štetiek. Žiaden biznis tam nerobí. Šéf ale správne usúdil, že môže byť sledovaná a tak jej prikázal nepribližovať sa k práci ani ku kolegom. Rýchlo jej vybavil miesto, kde môže tráviť deň akoby v práci. A to minimálne týždeň, alebo kým sa jej mafianik neozve a nepožiada o schôdzku.
Klára takto strávila päť dní absolútnej nudy. Zavretá v kancelárií, s nikým sa nemohla rozprávať a prvé dva dni mala len svoj mobil. Potom si tam doniesla laptop aby sa mohla aspoň niečo zahrať. Na piaty deň keď vyšla z budovy, pri nej zastavilo auto. Zadné dvere sa otvorili a vykukla hlava mafianika. Klára zahrala hlúpu, že ho nepozná, ale keď jej ukázal lístok, ktorý mu napísala tak mu veľmi ďakovala. Zobral ju do auta a odviezol do nóbl reštaurácie.
Tam si dali večeru a on jej rozprával o všetkom možnom. Prezentoval sa ako obchodný konzultant. Rozprával tak krásne a tak všeobecne, že ani po hodine sa nedozvedela pre koho pracuje a čo vlastne robí. A Klára podobne ako on tiež vo všetkej všeobecnosti si vymýšľala svoj život. Po večery ju zobral k sebe domov, a tam jej nalial pohár vína a pustil hudbu. Klára mala pripravené rôzne scenáre ako sa to mohlo vyvinúť. Rozhodla sa pre ten priamy. Vypila pohár a odložila ho na stolík. Povedala Mafiankovi, že je rada, že sa mu môže poďakovať, ale potrebuje byť doma do určitej hodiny, a preto, nebude strácať čas rečami. Čo bolo potrebné si povedali pri večeri a teraz mu chce osobne poďakovať. Začala sa pomaličky vyzliekať a odhadzovať svoje zvršky okolo. Keď bola už len v spodnom prádle, posadila sa mafiankovi na kolená a dovolila mu rozopnúť jej podprsenku. Mafianik vyslobodil jej dve malé kozičky a ona sa na ňom vrtela. Vstala a otočila sa mu chrbtom. Hlboký predklon aby videl jej krásny zadoček. Ako sa tangá zarývajú medzi polky. Ešte si ich popotiahla aby sa zaryli aj medzi pysky. Mierne rozkročená pozerala naňho dole hlavou. Mafianik len sedel a pozeral. Zrazu sa pozrel na hodinky. Akoby ho to nudilo. To ju vytočilo. Vzpriamila sa a rovno sa opýtala, či ho nudí. Mafianik sa len usmial a ukázal jej prstom aby prišla bližšie. Klára sa k nemu naklonila a on vytiahol z vrecka zopár fotografií. Bola na nich ona ako kadetka. Z jej promócie. Z jedného teambuildingu kde boli všetci v uniformách. Klára dostala strach. V jeho druhej ruke sa objavila zbraň. Mafianik bol ale kľudný. Usmieval sa. Vieš, od začiatku o tebe viem, lebo mám medzi vami krtka. Ale nemá také postavenie aby vedel to dôležité. Ty ale máš prístup. Tým, že si v teréne, tak vieš dosť na to aby si nás varovala. Povedal jej pokojne.
Klára sa celá roztriasla. Mafianik pokračoval. Tie štenice čo si tu nechala sú vo vedľajšom byte, ktorý je prázdny. Za dverami sú moji ľudia, ktorý radi kopú hroby. Ty máš dve možnosti. Odísť s nimi, alebo pracovať pre mňa. Rozhodnutie je na tebe a dám ti aj čas. Čas kým sa do teba urobím.
S tým sa začal vyzliekať a Klára tam stála ako drevo. Celá jej koncepcia sa zrútila ako domček z kariet. Mafianik jej stiahol tangáče a prehol cez gauč. Bola na tom podobne ako v tom barovom hajzly. Bola v piči rovnako ako mafianik. Poriadne si užíval jej úzku pičku. Našťastie pri striptíze trochu zvlhla, lebo mafianik nebol na predohry. Akonáhle bol dosť tvrdý, už s ním bol Dnu. A von. A dnu. Netrvalo dlho a jej kundu zalialo teplo jeho mrdky. Vzdialil sa a opýtal. Tak? Ako si sa rozhodla?
Klára si sadla na gauč a rozplakala sa. Dobre, tak ja ich zavolám. rozhodol sa Mafianík. Prišiel k dverám a otvoril ich. Dnu vstúpili dvaja chlapi. Klára ich ani nevnímala až kým neboli pri nej. Jeden ju chytil za vlasy ale skôr ako potiahol, ho kopla do rozkroku. Ako šelma urobila skok po druhom, ale uprostred skoku sa zasekla.
Tú tvár poznala, bol jej kolega. Ten krtko. Síce na sekundu zastavila útok, ale s novou vervou sa vrhla na kolegu. Nechtami sa zarývala do kože až ju musel Mafianik odtiahnuť.
DOSŤ! Ozval sa známy hlas. Klára pozrela po hlase a uvidela šéfa ako sa drží za rozkrok sedí na zemi. Prešla si. Prešla si skúškou oddanosti. Klára nechápavo pozeral z jedného na druhého. Mafianik ju pustil zo zvretia a ponúkol jej šaty.
Prepáč maličká, ale kým niekoho pošleme medzi vlkov, musíme vedieť, dve veci. Jednak, že to zvládne a jednak že nás nezradí. Na tom zvládnutí ešte musíš popracovať, ale našu dôveru už máš.