Psychologička...

Nezvyknem chodiť zachraňovať počítače k zákazníkom, ale niečo v jej hlase na mňa zapôsobilo tak, že som sa nechal ukecať. Nadiktovala mi adresu a za pár hodín už stojím pred menšou kancelárskou budovou. Privíta ma sympatická žena so zvláštnou iskrou v očiach. Pomaly stúpame po schodoch a ja si nemôžem pomôcť a zapozerám sa na jej zadok a nohy v pekných letných sandáloch. Ako keby mala oči aj vzadu a všimla si to, sa ku mne otočí a usmeje sa. Vchádzame do kancelárie, nápis na dverách: „Psychológia“ vysvetľuje ten jej príjemný hlas. Hlavou mi stále ide zápletka ako z treťotriedneho porna: Sexi doktorka a pacient ležiaci na gauči, samozrejme všetko končiace živočíšnym sexom na pohovke.
Od týchto myšlienok ma však odtrháva práca, zapájam čo bolo treba, problém nakoniec nie je veľký a tak to mám po par minútach hotové. Práve načas aby som si mohol vychutnať práve pripravenú kávu. Veľmi príjemne sa s ňou rozpráva a ja som sa sám nejako rozhovoril. Posťažujem sa, že všetci čo pracujú s ľuďmi by mali mať nárok aspoň na jedno sedenie u psychológa mesačne. Náš rozhovor sa zrazu stáča k osobnejším, začínam mať pocit, že som fakt na sedení. Preberáme to aký som, dostávam rady ako trochu vypnúť myšlienky a oddychovať. Nejako zo mňa vykĺzne, že by som rád vypol pri dominantnejšej žene, nechal rozhodovanie na niekoho iného a len si užívať danú chvíľu. Pohľad do jej očí keď som vyslovil túto vetu ma úplne odrovnal, zrazu v nich bolo niečo úplne iné ako doteraz. Myslím, že si ani ona sama neuvedomila ako na nej bolo vidno potláčané vzrušenie. Jej hlas sa stal prísnejším, a môj pohľad zrazu častejšie smeroval zahanbene k jej nohám a na zem, čo si patrične užívala. Otázky sa menili z osobných na úplne intímne. Musel som byť červený až za ušami, no táto situácia ma pomaly začínala vzrušovať. Už som jej prezradil čo je pre mňa dráždivé, čo všetko by som chcel vyskúšať, ako by som bol rád ovládaný, kde by mohli byť moje hranice. Začínalo to vyzerať tak že som jej prezradil všetky moje tajomstvá. Musela vidieť moje vzrušenie a patrične si ten pohľad užívala. Kávu sme už dávno dopili a tak sa postavila aby mi vzala šálku. Naše prsty sa pri tom jemne dotkli a ja som vedel že už nie je cesty späť.
„Chcel by si zistiť, aké to je byť poslušný?“ otázka ktorá mi vzala akékoľvek sebavedomie a donútila ma sklopiť opäť zrak k jej nohám. Jediné čo zo mňa vyliezlo bolo tiché: „Áno.“ Chytila ma za ústa, aby som sa jej pozrel do očí a len zopakovala: „ Áno, Madam.“ Pochopil som svoju chybu a hneď to napravil. Vyzerala že ju to dosť pobavilo. Prstom mi prechádzala po perách a nechala ma bozkávať ho a nesmelo cmúľať. Trochu odstúpila a prikázala mi postaviť sa. Rukou prechádzala po gombíkoch na košeli, boli tým jediným čo jej bránilo dotýkať sa mojej hrude. Jeden po druhom rozopla a dlaňou skúmala moje telo. Jej nechty som zarývali do mojej kože. Ja stále neschopný pohybu som len odovzdane stál a na perách som mal jemný náznak úsmevu. Košeľa išla k zemi a do ucha mi zašepkala: „Na kolená!” Pozrela na svoju nohu a prisunula ju bližšie ku mne, chytil som ju do dlaní a jemne pobozkal. Nevidel som jej síce do očí, ale myslím že bola spokojná.
„Chceš radu? Nevstupuj do tohto sveta...tam som úplne iná. Mal by si už radšej ísť“ zaznelo zrazu z jej úst ako blesk z jasného neba a mňa to prebralo z myšlienok. Jej pohľad sa zmenil na ten milý a chápajúci ako predtým.
V hlave mi vírili myšlienky a nebol som si vôbec istý čo sa práve stalo, dokonca ani to či sa to stalo a nebol to len výplod mojej fantázie. Ak som si pred tým myslel, že mám v hlave chaos a potrebujem sedenie u psychológa, tak som sa mýlil. Potrebujem ho až teraz....alebo žeby sedenie nebolo tým ,čo mi chýba?