Sťahovanie do nového bytu (súťažná) gay

Je možné hovoriť o známosti na jednu noc aj keď ide o vášho kolegu z práce? A čo ak s ním zažijete len jedinú vášnivú noc?

Poďme ale pekne od začiatku.

Michal bol môj kolega. Do firmy prišiel v čase pandémie. Kvôli covidovým opatreniam sme všetci pracovali iba z domu a stretávali sme sa len cez teams. Firma od nás ale vyžadovala aby sme sa na pracovné meetingy pripájali s kamerami. Preto aby sme nestratili vzájomný kontakt a naše pracovné vzťahy sa nezmenšili na veľkosť teamsových no name avatarov. A tak som mal aspoň približnú predstavu čo za chlapíka nastúpil k nám na oddelenie. Pohľadný štyridsiatnik s veľmi príjemným hlasom. Teams ale nie je Grinder a tak som si len domýšľal čo má tento fešák nižšie, kde kamera počas porady nezablúdi.
Po poslednej vlne pandémie sa firma rozhodla, že už môžeme pracovať z kancelárie a tak sme sa postupne vracali vo svojich pracovných návykoch do normálu. Začal som chodiť do kancelárie okamžite ako sa dalo. Lockdown s manželkou v jednom byte bol celkom zaberák.
A tak som sa zoznámil s Michalom aj osobne. Okrem faktu, že bol veľmi šikovný a pre firmu bol prínosom, bol aj veľký fešák. Žiaden nagélovaný frajer. Obyčajný chlap. Dobre stavaný so širokými ramenami, ktorý sa o seba stará. Jemné trojdňové, vždy upravené strnisko a košele vypasované tak aby decentne zvýrazňovali jeho vypracovaný hrudník a ruky ako lopaty.

Tam dole sa to dalo len odhadovať. Ale keď sa posadil... v rozkroku jeho oblekových nohavíc sa mu vytvorila celkom pekná hrča. Ja viem! Obaja ženatí, navyše kolegovia a zlatá zásada "co je v domě není pro mně". Zahnal som hriešne myšlienky a snažil sa na neho nemyslieť inak ako na kolegu. To sa povie, ale ako so mnou zamávalo, keď prišiel k môjmu stolu a cez rameno ma požiadal o vysvetlenie jedného z predajných reportov! Rukou sa opieral o moje rameno, vôňa jeho kolínskej a keď sa mi snažil vysvetliť čo presne potrebuje a siahol mi na ruku s myšou a jemne ma navigoval tam kam na obrazovke počítača potreboval... skoro som prestal dýchať. A len kamufloval, že to so mnou nič nerobí.

Jedného dňa uprostred leta ma požiadal, či mu môžem prísť pomôcť so sťahovaním. Rozviedol sa. Nikomu o tom nepovedal a aj mňa požiadal aby som to s nikým neriešil. Prekvapilo ma to a jeho dôvera úprimne potešila. Doma som žene teda oznámil, že v sobotu nebudem doma pretože budem sťahovať kolegu.

V sobotu som teda dorazil na adresu jeho bývalého bydliska, absolvoval stretnutie s jeho čerstvo rozvedenou bývalou manželkou a spoločne s Michalom sme vyniesli veci do pripraveného auta. Byt zostal po dohode jej. On si obstaral dvojizbový v inej časti mesta. Namakali sme sa, pretože sme na všetko boli len my dvaja. Keď som sa ho pýtal, prečo nezorganizoval väčšiu brigádu povedal, že svoj rozvod nechcel riešiť v práci a mne dôveruje. Dodal čosi o tom, že je v mojej prítomnosti rád. Pomyslel som si, že aj ja... ale tie krabice plné vecí a časti nábytku k tomu nepotrebujem. Ale ako som neskôr zistil, malo to byť sťahovanie s bonusom.

Keď sme dorazili do jeho nového bytu a vyniesli všetko dnu, okamžite si vyzliekol tričko a nohavice, a zostal len v slušivých trenírkach. Rovnako ma vyzval aby som si urobil pohodlie. Bolo fakt teplo a nás čakala ešte kopa roboty. Zhodil som teda tričko a kraťasy a zostal rovnako v trenirkach, čo Mišo hneď okomentoval, že som rovnaký trenkár ako on. Som, na leto a horúčavy nie je nič lepšie ako voľná bielizeň (samozrejme okrem kraťasov na ostro... čo si z praktických dôvodov dovolím len málo kedy).
Veci začali dostávať svoje miesto a z veľkého neporiadku bol neporiadok menší. Blížil sa večer a v izbe sme potrebovali namontovať luster. Zistili sme, že nemáme rebrík a tak jedinou možnosťou bol malý, dosť rozheganý stôl. Mišo mal hneď plán: vylezie naň, namontuje luster a ja budem pridržiavať stôl aby sa z neho nevyvalil na zem. Vyskočil teda na stôl a začal montovať luster. A ja som sa ocitol v malom raji. Ten výhľad pod Mišove trenky stál za milión. Krásne roztečené hladké gule mu viseli spolu s vtákom tak, že keby boli tie trenky o centimeter kratšie - boli by už oficiálne vonku :-) Nemohol som sa toho pohľadu nabažiť, odtrhnúť oči z tej krásy ktorá bola viac tušená ako videná. Mišo zatiaľ hromžil a úporne sa snažil pripojiť luster. Zrazu zahlásil hotovo a pozrel na mňa - zahľadeného na obsah jeho poodhaleného rozkroku.
Milisekundy zaváhania. Pohľady sa nám stretli a aby som to trápne ticho prerušil zahlásil som čosi v zmysle "no konečne, lebo som myslel, že tu budeme potme".
Mišo odľahčil situáciu poznámkou o tom, že prinajhoršom by sme si posvietili svojimi lampášmi.
Ten môj sa v mojich trenkách prebúdzal a veľa nechýbalo aby som ním naozaj nezasvietil.
O deviatej večer bolo jasné, že nestihneme všetko čo sme si zaumienili Mišo zahlásil padla!
Súhlasil som, pretože som mal fakt dosť. Chcel som sa obliecť a vyraziť domov s tým, že zajtra ráno prídem a dokončime zvyšok.
Mišo mal ale iný plán. Navrhol aby som zostal s tým, že ráno môžeme začať skôr. Posteľ bola už zložená - na tej sa vyspím ja a on bude spať v obývačke na gauči. Kúpeľňa je predsa funkčná. Kľudne sa môžem osprchovať a on mi z nejakej krabice vytiahne čisté trenky na spanie. A aby sme neumreli od hladu objedná pizzu a nejaké pitie, vraj aby sme ten nový byt pokrstili. A než to všetko dorazí dáme sa aspoň do poriadku.

Geniálny plán! V hlave sa mi začali odvíjať tie najvzrušujúcejšie scenáre. Rozum vravel: pakuj domov a nepokúšaj sám seba.
"No tak ako? Zostávaš? Akú pizzu ti mám objednať?" vytrhol ma z úvah Mišov hlas.

"Najradšej má štyri druhy syra". Bolo rozhodnuté.
Maželke som zatelefonoval aby vedela, že zostávam a nebála sa o mňa.
To už Mišo stál predo mnou a podával mi velký uterák.
"Mazaj do kúpeľne, pizza tu bude do 40 minút, tak nech sme dovtedy pripravení na slávnostnú večeru".
Vykročil som teda ku kúpeľni.
"Ja zatiaľ prehrabem krabice a pohľadám ti tie čisté trenky. Donedsiem ti ich!".

Tá posledná veta za mnou dorazila cez zavreté dvere kúpeľne. Zhodil som zo seba spotené veci a premýšľal koľko scenárov tento večer môže mať.

(pokračovanie čoskoro)