Známosť z kantíny 3 Paľo (gay)

Paľo na stretnutie zámerne vybral kaviareň. Chcel trochu súkromia, nie však priveľa. Bál sa sám seba a toho, že ak by mal príležitosť, určite by stretnutie s Igorom skončilo sexom. Niežeby nechcel, ale predsa si sám pre seba zatiahol ručnú brzdu a zložil nohu z plynu.
Jasne že bol nadržaný ako stepná koza! Igor sa mu páčil, jeho slovník, spôsob doterajšej komunikácie nasvedčoval, že je to inteligentný a milý chlap, ale...
Ale Igor bol ženatý!
Paľo to už zažil. Stretol dokonalého chlapa, fantastický sex, dokonalú súhru myšlienok, názorov na život, iba taká drobnosť... ten chlap mal doma ženu a deti. Nikdy nebol jeho úplne. Nepotreboval ho vlastniť, ovládať jeho život. Ale nechcel byť ani ten druhý. Znovu zažívať sviatky bez neho, čakať na jeho "prídem - neprídem - prídem"... podľa toho či sa mu doma podarilo vysvetliť prečo nebude doma. Tešiť sa z jeho prítomnosti na povel - preto lebo mohol a jednoducho prišiel. A dlho tu zas nebude... pretože bude s manželkou a deťmi. Lebo veľa práce. Lebo oslava narodenín dcéry. Lebo ideme k svokrovcom zbierať na dedinu zemiaky. Lebo... Paľo sa bál, že sa to stane znova. A on sa bude potom týždne dávať do kopy. Nevie ľúbiť na pol plynu, len tak trochu. Ľúbi na 100% a viac. O to väčšie je potom sklamanie.

Pri Igorovi na to však nechcel myslieť. Ten chlap ho jednoducho odrovnal. Napriek tomu, že ho vzrušovali skôr mladší muži, pri Igorovi to pravidlo akosi neplatilo. Rajcovala ho Igorova prešedivelá brada, ten pokoj a rozvaha v každej debate, serióznosť sama. Bavil ho pohľad na jeho ruky. Nebol žiadny atlét, chlap v rokoch, taký ten daddy čo ťa zovrie v láskavom náručí a keď budeš chcieť, umučí ťa svojím vtákom.
Sex. Predstavoval si aké by to bolo s Igorom. Napriek tomu, že Paľo sa sám považoval za celkom znalého v mužskom sexe... Igor ho priťahoval. Tento chlap vyzeral na to, že už presne vie čo chce. Vie čo mu robí dobre a presne vie ako to dosiahnuť. Napríklad tým prenikavým pohľadom a hlasom, s ktorým by urobil kariéru hádam aj v rádiu.
Napriek tomu tu bolo veľa tých nepríjemných, bodavých "ale!".

Paľo sa po rozvode nasťahoval na dedinu k rodičom. Chcel, nechcel, musel... v spoločnom byte zostala jeho manželka s ich synom a jemu to prišlo prirodzené a správne. Ich syn Braňo bol ešte malý a Paľo by za neho dýchal. Vlastne bol bývalej vďačný, že relatívne rozumne rozdýchala fakt, že je teplý. Že mu pri rozvode nerobila scény a sudkyňa vlastne ani netušila, čo je pravým dôvodom prečo ich "manželstvo nenaplňuje základné funkcie". Mohol sa s Braňom stretávať koľko chcel a manželka ho pred ním nijako neočierňovala. Naopak, bol to Brankov ocko so všetkým čo k tomu patrí... len nebýva s mamkou a Brankom.

Paľo bol teda dospelý chlap, ktorý býval s rodičmi. Už len to ho diskvalifikovalo na akýkoľvek vzťah. A on si nabalí ženáča. To ale nemohol tušiť, keď ho vtedy prvý krát zbadal v kantíne a odvtedy na neho nevedel prestať myslieť.
Teraz sedí Igor oproti nemu, káva dopitá a on sa ho nevie nabažiť. Hltá každé jeho slovo a predstavuje si ako by ho bozkával, láskal sa s ním, pomaly ho vyzliekal a dotýkal sa ho všade tam, kde by ho pustil. Aj keby ho nepustil... on vedel, že by sa jeho rukám, perám, jazyku a špičke žaluďa podvolil.
Pozrel na hodinky nad barovým pultom kaviarne. Prvé čo mu napadlo, že majiteľ je blázon - školácka chyba! Kaviareň nie je železničná stanica, hosťom ani náznakom nič nemá pripomínať koľko času v kaviarni strávili. Majú len sedieť, rozprávať sa a utrácať svoje peniaze.
V tom si uvedomil, že je tu s Igorom už viac ako dve hodiny. Sám prekvapený ako to zbehlo. A najmä, spomenul si, že musí dnes vyzdvihnúť Braňa po tréningu a odviezť ho domov k mame.
Igorovi oznámil, že musí ísť. Ten sa na chvíľu prekvapene na neho díval a v očiach mal tú otázku: pokašlal som niečo? Paľo mu musel vysvetliť, že jednoducho musí ísť pre syna a...
Igorovi odľahlo a bez váhania ho doslova vykopal z kaviarne. Samozrejme, že chápal. Dohodli sa, že sa určite znova stretnú a rozlúčili sa.

Paľo po ceste za Braňom šoféroval ako autonómne auto. Išiel totálne po pamäti, križovatky a semafory míňal automaticky, pretože mu v hlave bežal nekonečný prúd myšlienok. Vo vnútri ho zaplňoval krásny, priam blažený pocit z Igora. TO JE TEN CHLAP. Nevedel prečo, nevedel ako, len tušil, že Igor je chlap pre neho.
Nie je ani taký vyšportovaný ako jeho vysnívaný favorit zo stoviek videí na internete (a že ich pri honení vtáka už zopár stovák videl). Nie je rovnako starý ako on, alebo mladší... tak ako si svojho partnera snov vysníval. Nie je ani....
Jeho štatistické porovnávanie Igora a potenciálneho pána božského prerušil až Braňo, ktorý dobehol k autu na parkovisku pred školou a s množstvom noviniek zaplnil ticho v kabíne. Paľo sa s ním zvítal a vyštartovali domov.. Odovzdal Braňa mame a keď sám došiel domov, zmohol sa len na sprchu a bez večere zapadol do postele.
Ticho izby prerušila notifikácia došlej správy: Dakujem Pali za dnesne stretnutie. Citil som sa naozaj velmi prijemne.
Paľa premohla neha. Pravá nefalšovaná neha k chlapovi čo kdesi ďaleko píše ako mu bolo s ním dobre. Chvíľu premýšľal ako zareagovať a nakoniec si pre seba nahlas odpovedal ...Dám tomu šancu! Nemám čo stratiť... a rýchlym pohybom prstov na klávesnici odpovedal: "Podobne Igorko, rad si to zopakujem!".