Zober si ma

Život muža bez dlhodobého vzťahu má veľa výhod a jednou z nich je i možnosť neskorého nočného príchodu domov v spoločnosti viac či menej známej ženy.

Tento večer sa začal úplne nevinne. Sedím pred TV a sledujem Frasiera a pozvoľna sa nechávam presvedčiť únavou že bude vhodne ísť spať skôr ako obyčajne. V tom momente ticho zavibruje mobil, a na veľkej obrazovke sa zjavuje fotka ženy ktorá zastupuje nekompromisného zákazníka. Pred hodinou som jej zaslal reporty, tak prvá myšlienka ktorá ma napadla bola, „prúser“ mam tam chybu.

S veľkou nevôľou beriem telefón a snažím sa zamaskovať ospalý hlas. Mal som pravdu, v reportoch je chyba. Ukecávam o 106 ale nič nezaberá. V zúfalosti a v snahe ukončiť mučenie navrhujem, „dokončime to zajtra“ a dnes poďme radšej na drink.... v telefóne nastalo zlovestne ticho, že by som prestrelil? Už, už keď som sa snažil zo seba vypustiť omluvnú frázu z druhého konca sa ozvalo súhlasné „dobre, ale platíš ty!“

Zamrazilo ma, poznáme sa dlho a sem tam to zaiskrilo, na večierkoch sa trochu zalaškovalo ale niečo takéto som ani vo sne nečakal. I strohé „potykajme si“ prišlo až po rokoch spolupráce. Dostal som zo seba iba prekvapené, „a kam pôjdeme?“

Z istou mierou prekvapenia, strachu a so značnou mierou únavy sa obliekam a smerujem kroky k dohodnutej tichej kaviarni, kde je zaručená aspoň dobrá ponuka vín. Pohľadom prechádzam po prítmí kaviarne a snažím sa nájsť tu známu bacuľatú tvár čiernovlásky, ktorá ma vytiahla dnes večer z pohodlia môjho bytu. Sedí pri stole ktorý je hneď oproti baru, je to posledný stôl ktorý je v najvzdialenejším stolom od vchodu do kaviarne. Nahadzujem úsmev č.3 a prisadám si so želaním dobrého večera. Odseknutie, „bol by lepší keby si neurobil chybu“ ma nie tak prekvapuje ako nasledujúce dvoj zmyselné pokračovanie konštatovania „budeš mi to teraz musieť vynahradiť“

Vlažne sa rozbiehajúca debata o práci a následne o všemožných spoločensky prijateľných téma sa schyľuje ku koncu, rozlievam posledné dúšky vina a sucho konštatujem že je čas uzavrieť dnešný príjemne strávený večer.

Moja spoločnosť sa na mňa zahladí gaštanovo hnedými očami v ktorých je už poznať silu vína, podoprie si hlavu dlaňou a položí ohromujúcu otázku, „doma nemáš žiadne víno, alebo chceš skončiť uprostred zábavy?“. Zrazu stojím vo svojej kuchyni pri ostrovčeku, v ruke mám víno a vývrtku, môj pohľad je mierne nepríčetný a smeruje kamsi do prázdna. Tichom znejú kroky ktoré sa blížia ku mne, a ja precitám do reality. Zozadu ma okolo pásu obopnú ruky, a ja cítim na chrbte pevne pritisnuté trojky a na uchu šepot, „môžem použiť sprchu?“ nemôžem zo seba dostať jedinú hlásku, tak iba prikývnem, a hlavou naznačím smer. Kroky sa vzďaľujú a na zemi ostávajú zvršky. Dvere do kúpeľne ostávajú pootvorené a svetlo ktoré sa prediera až do prítmia obývacej izby vyzerá ako negatív slnečných hodín. Počujem ako zacvaknú sklenené dvere a voda padá na vydláždenú podlahu sprchového kútu. Neviem odolať zvedavosti, a pomaly po špičkách sa blížim ku dverám do kúpeľne, sú pootvorené len na pár centimetrov no i to stačí na to aby som dovidel, na zahmlievajúce sa sklo sprchového kútu. Za ním presvitá nahá postava so zaklonenou hlavou a rukami ktoré kopírujú ženské krivky jej dobre stavaného tela.

Keď konečne padajúca voda stíchne, svetlo zaleje celú predsieň a v ňom sa mihne postava dôkladne zabalená do neveľkého uteráka. Jej kroky smerujú rovno do tmavej spálne. Po chvíľke váhania a úvah čo asi bude nasledovať, mieria moje kroky za ňou. Ostávam vo dverách a s úžasom sa dívam na posteľ kde sa rozprestiera nahé telo v póze pripomínajúcej skôr jogu ako polohu zmyselného zvádzania. Leží na bruchu a rukami sa drží za kotníky, zodvihne hlavu, zahľadí sa na mňa a potichu sa opýta, „zviazal by si ma, prosím?“. Stojím ako omráčený a v hlave mi stále dookola znie otázka „zviazal by si ma prosím?“. Odvráti hlavu a mlčky leží ďalej. Chvíľu trvá pokiaľ naberiem odvahu a vykročím, rozopnem si opasok, vytiahnem ho z nohavíc a zväzujem jej za chrbtom pravé zápästie o pravý kotník, so skrine vyberiem ďalší opasok a zväzujem aj ľavú ruku o pravý kotník. Je to poloha ako luk, len len natiahnu tetivu a vystreliť. Vyzliekam si šaty a premýšľam ako ďalej. Stále otočená, tvárou odo mňa zašepká, „nešetri ma, urob mi to tvrdo a nevynechaj žiadnu dierku“.

Prstami zájdem do vlasov a rázne zakmášem nadvihnem hlavu a vrazím jej svoj stvrdnutý penis do úst, začnem prirážať až sa ozve dusivé dávenie, poľavím ale počujem iba tiché uslintané, neprestávaj... Rozhodnem sa vystriedať otvor, presúvam sa medzi nohy ktoré sú doširoka , rukami roztiahnem púlky a vrážam ho tam bez prípravy. Je to tam ako po povodni, všade to pekne čvachtá a ja si to užívam a iba prirážam. Cítim že prichádzam do cieľovej rovinky tak zvoľňujem tempo a vytiahnem zmáčaný penis. Nakloním sa, podvihnem jej pánvu aby vyšpúlila zadoček, do rozmočenej kundy jej zasúvam prsty a snažím sa nasledovať zmyselne stony a zvíjanie sa tela pod mojimi rukami a nasmerovať ho k búrlivému orgazmu, ktorý exploduje bez varovania. Nakláňam sa a oslintám jej celý anál, a pomaly zasúvam najskôr ukazovák, a potom pridávam ďalší a ďalší prst, druhou rukou sa pritom pohrávam s premočenou kundou. Keď mi anál pohltil bez menších problémov aj tretí prst dostáva sa k slovu môj nedočkavý penis. Pomaly ho zasúvam, najskôr žaluď a pomaly hlbšie a hlbšie až prichádza vytúžená explózia a ja zapĺňam jej anál dávkou semena. Padám únavou a blahom do polo spánku a registrujem ako sa mi celý svet vzďaluje.