Kapitola 2 - Zásah

„Sadnite si.“
Zaznelo to presne tak, ako mala naučené. Pokojne, bez emócie. On si sadol plynulo, bez zaváhania. Keď zdvihla oči, už ju sledoval. A neuhol. Na okamih ju to vyviedlo z rytmu. Len nepatrne, takmer nepostrehnuteľne — pre kohokoľvek iného. Pre ňu nie.

Vysoký, okolo stoosemdesiatpäť. Košeľa upravená, rukávy mierne vyhrnuté. Strnisko, ktoré nepôsobilo nedbalo, skôr zámerne. A ten pohľad. Príliš priamy. Sklopila oči k papierom skôr, než chcela.

„Máte dvadsaťšesť. Po škole. Toto by bola vaša prvá práca.“

„Áno.“

Ten hlas ju zasiahol zvláštne. Hlboký, pokojný. Bez snahy zapôsobiť — a predsa sa jej dostal pod kožu rýchlejšie, než by pripustila. Prstami prešla po riadkoch, ktoré už dávno poznala. Len aby mala čo robiť. Len aby sa nemusela pozerať.

„Prečo práve naša firma?“
Otázka, ktorú položila už nespočetnekrát. Bezpečná. Kontrolovaná.

„Pretože ju vediete vy.“

Zdvihla hlavu. „Prosím?“
Slovo jej uniklo skôr, než ho stihla zastaviť. Zaskočilo ju to. Okamžite sa narovnala, plecia späť, pohľad spevnel.
„To je veľmi priamočiare.“

V jeho výraze sa objavil sotva badateľný náznak úsmevu.
„Nemám dôvod to obchádzať.“

Ticho medzi nimi sa zmenilo. Nebolo prázdne. Bolo napäté. Zrazu si až príliš uvedomovala vlastné telo — ako sedí, ako sa jej dych mierne prehlbuje, ako sa jej pozornosť triešti medzi otázkami, ktoré má položiť… a ním.

Neznámy pocit. Nepohodlný. A zvláštne príjemný.

„Nemáte prax,“ vrátila sa rýchlo k faktom, o niečo ostrejšie.

„Nemám.“

Bez obhajoby. Bez náznaku neistoty. Zdvihol pohľad priamo k nej a tentoraz mala pocit, že sa cez ten pohľad nedá prejsť bez stopy. Niečo v nej sa stiahlo. Sklopila oči skôr, než to bolo viditeľné.

„A prečo by som vás mala prijať?“
Chvíľu mlčal. Tá sekunda sa natiahla viac, než mala.

„Pretože už o tom premýšľate.“

Pero sa jej zastavilo. Úplne. Pomaly zdvihla hlavu a ich pohľady sa stretli bez úniku.

V tej chvíli si to uvedomila naplno. Nebola nesústredená kvôli nemu. Bola nesústredená kvôli tomu, čo v nej vyvolával. Niečo, čo nepoznala.

Niečo, čo nemala pod kontrolou.
A práve to ju priťahovalo najviac.