pracovný projekt v kaviarni

Kaviareň voňala kávou a niesol sa po nej zvuk dažďu, ktorý bubnoval na okná. Sedeli v rohu, ďalej od ostatných, no Dano sedel až nebezpečne blízko pri Erike. Erika cítila teplo jeho tela zakaždým, keď sa mierne naklonil, aby zdôraznil svoje slová. Oficiálne riešili pracovný projekt, no napätie medzi nimi už dávno prekročilo hranice profesionality.

​„Myslím, že tento bod by sme mali prebrať detailnejšie,“ zašepkal Dano. Jeho hlas mal hlboký, zamatový tón, z ktorého sa jej zrýchlil tep. ​Pod stolom sa jeho koleno akoby náhodou obtrelo o jej. Erika ticho nasala vzduch, no neuhla. Pohľadom fixovala papier pred sebou, hoci písmená sa jej už rozmazávali. Dano si všimol jej reakciu. Na tvári sa mu objavil sotva badateľný, podmanivý úsmev.

​„Si nejaká nesústredená, Erika,“ prehodil lenivo a jeho prsty, dovtedy sa hrajúce s perom, sa presunuli na stôl. Začal nimi jemne krúžiť po chrbte jej ruky. Tento dotyk bol elektrizujúci. Koža na kožu, pomalý a vedomý tlak. ​„To preto, že ma vyrušuješ,“ odpovedala s predstieraným prísnym tónom, no očami okamžite skĺzla na jeho pery. ​„Ja? Ja len pomáham s našou analýzou,“ zasmial sa ticho.

Jeho ruka sa posunula vyššie, kde palcom prešiel po citlivom zápästí. Sledoval, ako sa jej zrýchľuje dych na hrudi. ​Hra na skrývačku pred celým svetom ich oboch nesmierne vzrušovala. Dano sa naklonil ešte bližšie, jeho dych jej šteklil ucho, keď zašepkal: „Ak neprestaneš takto hrýzť do pery, ten projekt dnes nedokončíme.“

​Erika sa naňho pozrela, v očiach sa jej blýskala výzva aj túžba. „A kto hovorí, že ho chcem dokončiť tu?“
​Danov pohľad spozornel. Prstami jej jemne prešiel po sánke a nadvihol jej bradu, len na milimeter od svojich úst, nechávajúc ich oboch visieť v sladkom očakávaní toho, čo príde hneď ako opustia kaviareň.