"Darčeky" - SÚŤAŽNÁ POVIEDKA

Vianoce majú zvláštne čaro. Vedia nám navodiť také tie príjemné pocity, ktoré naplnia naše vnútro. Nechcem aby to vyznelo nejako materialisticky, ale k Vianociam určite patria aj darčeky. Bez nich by to nebolo úplne ono. Áno, zdravie, radosť, pokoj a to všetko určite tiež. Ale predsa len... Pritom sú darčeky a „darčeky“. Ja by som chcel teraz niečo napísať o tých druhých „darčekoch“. Do tejto kategórie by som zaradil aj tie darčeky, ktoré sa nedávajú hneď tak oficiálne pod stromček, aby nespustili náhodou nejaké to pohoršenie. Sú určené len na obdarovanie a otvorenie tak povediac v súkromí. A presne takéto „darčeky“ sme si s partnerkou dopriali na minulé Vianoce. Chceli sme si trocha okoreniť náš intímny život a tak sme sa rozhodli pre sadu zvlášť „výdatných“ erotických pomôcok. Niektoré boli aj z kategórie BDSM. Nepatríme síce medzi skalných vyznávačov takýchto praktík, ale zvedavosť a asi aj tá „korenitosť“ možných budúcich intímnych momentov nás presvedčila.
A tak sa stalo že po oficiálnom odovzdávaní a rozbaľovaní darčekov nastalo aj druhé rozbaľovanie. Ale tentoraz už v spálni. Vedeli sme čo objednávame, ale aj tak sme boli vzrušení z očakávania toho, čo vytiahneme z krabice. A hlavne z toho, ako to použijeme. Už len tento moment toho vzrušeného napätia stál za to. Po roztrhaní štýlového darčekového papiera sme začali vyberať pomôcky z krabice a hneď sme sa aj na nich vrhli. Keďže sme dovtedy nemali nejaké presvedčivé skúsenosti z tejto oblasti, myslí sa tým BDSM, možno niekto z vás, kto máte výraznejšie skúsenosti, sa pri čítaní toho ako sme ich používali, budete chytať za hlavu. Ale musím povedať, že nám to maximálne splnilo očakávanie a nielen v ten jeden večer, ale ešte aj po mnoho iných dní neskôr.
Ako prvé sme z krabice vytiahli také tie popruhy na pripútanie na posteľ a masku na oči. Po chvíli neverbálneho dohadovania, som sa ja ako prvý podujal, že budem v tomto prípade ten submisívny a ona tá dominantná. Pomohol som jej popruhy natiahnuť cez posteľ a matrac a nechal som sa pripútať a na tvár si založiť masku, aby som nič nevidel. Poviem vám, už ten prvý pocit ma krásne vzrušil. Bol to taký mix tušených predstáv a netušeného očakávania, že čo len „so mnou bude“. Počul som, že partnerka vytiahla z krabice ešte ďalšie pomôcky, ale ja som ich už nevidel, len som tušil..
Môj stoporený úd čnel hore ako nejaký komín ešte skôr, než sa čokoľvek začalo. A začalo sa veru! Cítil som ako mi po ňom prechádza čímsi tvrdým a došlo mi, že to bude asi bičík. Hrala sa mi s ním a dráždila tak moju predstavivosť a šponovala moje vzrušenie až na hranicu, kedy som už myslel, že zaplavím celú spálňu svojou dávkou, ale vždy tak tesne pred tým než sa to stalo, prestala a len tak ma po ňom pár krát švihla. Keď sa to už niekoľkýkrát zopakovalo, bol som už na pokraji erupcie. Potom však úplne prestala a ja som počul, že si z krabice vybrala ďalšie pomôcky. Počul som také „čvachtnutie“ a v zapätí som rozoznal jemné vibrácie. Tie sa mi pomaly ale isto približovali k mojej zadnej dierke. A.. po chvíli už bol tam malý análny vibrátorík. Uff... Jedno utrpenie rozkošou bolo vystriedané druhým rozkošným utrpením. Darmo som sa zvíjala triasol vzrušením, ešte mi nebolo dopriate vyvrhnúť svoju dávku a ukončiť tak moje nadržané napätie. Po chvíli prestala a z krabice vybrala ďalšiu pomôcku, no tentoraz pre seba. Stiahla mi masku aby som mal ničím nerušený výhľad na to, ako si do mušličky strčila vibračné vajíčko. Rozkročila sa nado mnou a ja som videl jej nádhernú hladučkú jaskyňku, ako jej jemne vibruje a ona postupne stále viac a viac tečie. Rukou si pritom dráždi klitoris, ten majáčik rozkoše. Netrvalo to ani tak dlho, asi už bola vzrušená z tých „úkonov“ pred tým, a ja som uvidel ten nádherný úkaz. Bol to jej výstrek, ktorý oblažil moje nahé telo, môj stoporený „papek“ a časť sa mi ušla aj na tvár. V tom momente som to už nevedel zadržať ani ja a pridal som sa s mojim výstrekom.. Vzrušenie za vzrušením, slová to nevedia popísať. Proste to treba zažiť..
Vianoce majú zvláštne čaro. A niektoré darčeky ešte väčšie. Táto naša vianočná chvíľka veru to čaro mala. A ja som sa už tak v duchu tešil na to, keď si úlohy vymeníme. A stálo to tiež za to. Dokonca sme si zopár z tých „darčekov“ zobrali aj na silvestrovskú „chatovačku“ so známimi. Ale to už je zasa iný príbeh. Tak teda na záver: nech žijú darčeky! A zvlášť také tie „darčeky“!