Hriešnica

Len to meno, ktoré vzrušením šepkám – „Cortigiana.“

Záhadná žena, ktorú som virtuálne spoznal pred rokmi. Jej telo, jej slová. Spaľovala ma k nej vášeň a neutíchajúca túžba.

Cortigiana bola krásna takým tým vznešeným spôsobom, typickým pre aristokratov. Pre mužov z nižších vrstiev bola ako kvet, ktorý mohli z diaľky obdivovať, ale nemohli sa k nemu priblížiť.

Zrazu bola tam. Ona, záhadná a tajomná žena. Po rokoch vyšla zo svojho rúcha anonymity a ukázala sa jednej noci na webkamere po prvý raz. Sledoval som ju zatajeným dychom. Bola krásna. Na naše správy odpovedala svojim hlasom, a keď ju niektorý z nás zaujal, hryzla si do pery, šibalsky sa usmievala a v jej očiach som videl záblesk vzrušenia. Po chvíli už nedokázala čeliť svojim túžbam, siahla po hračke a my sme mohli sledovať jej výraz tváre ako aj počuť jej vzdychy. Niekedy sa postavila a ukázala nám svoj zadok a neraz sa po ňom plesla. Jej lono však pre nás bolo zahalené a naše prosby, aby ho ukázala nepomohli. Na otázku prečo to neurobí nám s úsmevom na tvári odpovedala - „Lebo som Cortigiana. Tá nerobí to, čo sa v danej chvíli od nej práve očakáva.“ Týmto bola téma uzavretá. Bol som jedným z mnohých, ktorí po nej túžili a honili pri pohľade na ňu. V okamihoch, keď sa jej lono nasýtilo orgazmov rozprávala sa s nami – „Som v Tvojej hlave. Predkladám Ti Tvoje myšlienky, Tvoje túžby, ktoré podvedome chceš, no sám o nich ešte netušíš. ..., že nechceš byť ovládaný, ale ovládať mňa, ..., že muž je autorita a Ty si predsa muž. A Cortigiana musí spraviť to, čo ja muž chcem.“ – zámerne to hovorila v jednotnom čísle , aby si každý z nás dokázal spraviť vlastný obraz scény, v ktorom hlavnú úlohu zohrávala ona a ja som ju chcel ešte viac. Páčila sa mi a v jej pohľade bolo čosi neopísateľné zvláštne.

Vtedy sa z nej stala príťažlivá žena, ktorej sa muži chceli dotýkať. Nepokúšala ich vedome, no predsa to robila. Kým predtým by jej muži kupovali drahé dary, aby sa dostali do jej povedomia, teraz by ju vášnivo zobrali do náruče a náruživo pobozkali.

„To, že si o sebe nemyslíš, že si krásna, neznamená, že si to nemyslia ostatní.“ – vždy som jej hovoril, keď začala o sebe pochybovať. Následne mi poslala svoju fotku. Robila to vždy a nečakane. Vedel som, že má chuť a provokuje. „...lebo žena, ktorá neflirtuje, umiera.“ – hľadala výhovorky pre svoju provokáciu, keď som ju prosil, aby to nerobila, lebo sa to v danom okamihu nehodilo. Keď sa mi rozum vrátil do hlavy chcel som ju prehnúť cez koleno a naplieskať jej po tej veľkej riti zato, že ma neposlúchala.

„Muži sú pre mňa takí nijakí a nudní. Častokrát len bežní smrteľníci a ja chcem viac."“ – často sa mi zdôverila.

„Myslím, že záujem je obojstranný. Nemohli by sa ti rovnať, Ty by si ich nedokázala rešpektovať a oni by zas nezniesli pri sebe ženu, ktorá im pripomína, akí sú obmedzení. Iba ak by si to pred nimi skrývala, ale Ty si na to príliš temperamentná a priamočiara.“ – odpovedal som jej so skrytým obdivom a dodal som – „Ver mi, bozk je tá najnevinnejšia predstava, aká chodí mužom po rozume, keď sa na teba pozrú, Cortigiana.“

Priťahovala ma jej skazená stránka bijúca sa s jej vzdelaním a rozhľadom. Bola to dáma s dušou štetky. „Vzdelanosť je sexi.“ – tvrdila stále a jedným dychom pokračovala – „Ten, ktorý disponuje intelektom Ťa dokáže rozpáliť viac, než samotný akt vyzliekania alebo odhalenia rozkroku. Vzdelaný človek dokáže vhodne voliť idey, ktoré skladá do slov a hrá sa s myšlienkami. Zaiste, sú takí, čo sa hrajú cielene, ale čaro osobnosti (charizmy) v kombinácii s intelektom zaberá, len ak sa to nerobí cielene a vedome. Vtedy je flirt na inej úrovni, je to čarovné a akt sexu je len vrchol pôžitkov.“ V tej chvíli som ľutoval, že nemôžem sedieť vedľa nej, vidieť v jej očiach nadšenie, zatiaľ, čo jej pery by vyslovili nahlas tieto slová.

Raz som sa jej spýtal na to, čo ju vzrušuje. Chcel som, aby mi bez váhania napísala prvú myšlienku, ktorá ju v tom okamihu pri tejto otázke napadne. Bez váhania prišla odpoveď – „Šialene ma vzrušujú dominantní muži. Nedá sa to ani skutočne slovami opísať. Som silná osobnosť, ale keď natrafím na silnejšiu osobnosť nastáva v mojej mysli i v tele totálny chaos. Je to ako istý druh adrenalínu, privádza ma to do šialenstva a ešte v kombinácii s prežívaním mojej sexuality ... Je to ako cesta do rozkošného pekla.“ Na chvíľu som ľutoval, že nemôžem byť pri nej a ukázať jej, kto je pánom situácie.

Písala mi často o tom, čo jej bežalo mysľou, keď čosi robila – „Ležala som vo vani a pozerala sa na kvapky vody, ktoré sa držali na pokožke môjho tela a dvorce mi stmavli. Vzala som vodu medzi prsty a kvapky púšťala jednu po druhej na bradavku. Zdurila sa. Ľahla som si na bok, oprela sa bradou o vaňu a dívala sa na dvere do chodby. Podvedome som čakala, že dvere sa otvoria a budeš v nich stáť. Prídeš ku mne, nakloníš sa, dlaň namočíš do vody a prejdeš mi ňou po zadku. Silno plesneš a zachvejem sa. Rozopínaš si zips nohavíc, vyberieš ho von a nasmeruješ ho k mojim perám.“ Zámerne to nedokončila, aby nechala priestor mojim myšlienkam.

Často sa téma zvrtla i k jej tajným túžbam – „Chcem patriť všetkým, zároveň nikomu. Ako taká luxusná kurva, ktorej niet v dave. Vzdelanej i skazenej. Proste Cortigiana ... Cez deň dáma, v noci kurtizána. V okamihu, keď muž do mňa prudko vnikne, pretáčam očami, nevnímam nič a myseľ mám v inom svete. Cítim však, ako nás niekoľko párov mužských očí pozoruje. Vzrušuje ma to ešte viac. Ktosi sa ozve: “Smieme ju pojebať aj my?“ Mlčím a čakám, čo môj pán vysloví. Dovolí inému dotknúť sa ma, alebo bude sebec a nechá si ma len pre seba?“ Núti ma to zamyslieť sa. Ako by som reagoval? Dovolil by som inému, aby do nej vnikol a ja sa len mlčky prizeral alebo by som ani len nedovolil, aby nás iní pri tom videli?

Naše témy prekročili i hranice mlčania o zvrátených i perverzných myšlienkach, ale tie ostanú i naďalej zahalené rúškom tajomstva.

Ak sa neozvala, neskôr mi povedala, že sa s niekým stretla. Zaujímalo ma, aké to bolo a tak mi o tom napísala – „Kým sme si sadli do auta, postavil sa za mňa a tlačil sa na mňa svojim telom. Bozkával ma na šiji, šepkal mi nemravné slová, v dlaniach zvieral moje prsia a stláčal ich k sebe. Po chvíli nadvihol látku trička, dlane mi vsunul pod tričko a jeho prsty si našli cestu k bradavkám. Celý čas sa tisol na mňa a obtieral rozkrokom o moju veľkú riť. Moje dlane sa opierali o auto a nohami mi rozrazil nohy, zatiaľ čo jeho dlane sa z pŕs spontánne presunuli na vnútornú stranu stehien, akoby si chceli overiť, či moje lono je pripravené na jeho penis. Na zadnom sedadle ma držal silno za vlasy, majetnícky bozkával, moja dlaň kĺzala po jeho tvrdom vtákovi, kým jeho ruka bola v mojich legínach a nemilosrdne mi prstoval piču. Slastne som vzdychala a strácala samú seba. Prsty zo mňa náhle vytiahol a nahlas vyslovil: “Otrč mi piču, Cortigiana.“ Poslušne som si kľakla na kolená, vystrčila zadok a čakala, kedy do mňa svojim tvrdým vtákom vnikne odzadu. Keď mi semenom zaplnil dieru, pripálil mi cigaretu, uprene sa mi pozeral do očí a potichu vyslovil: “Máš pohľad štetky, Cortigiana.“ Usmiala som sa a dym z potiahnutej cigarety oddelil priestor medzi nami.“ Dychtivo som čítal, čo napísala a nohavice mi boli v tej chvíli neskutočne tesné.

Niekedy, keď už naše správy strácali ducha racionality a ona nedokázala ovládať svoju vášeň písala mi verše, ktorými mi dávala najavo svoj oheň, ktorý v sebe cítila – „Zradné sú Tvoji oči, keď nežne i drsne miluješ ma v noci. Tvoje pery sú zlodejom mojich bozkov a moje telo pri Tebe stáva sa sexuálnou troskou. Prosím, nechaj ma v kľude žiť a moje telo ísť.“ Vtedy som mal chuť ju silno objať i vášnivo pobozkať.

Jej vlasy boli tak ohnivé ako ohnivá bola jej duša. Vždy keď hovorila o svojich túžbach, i o tom, čo zažila, predstavoval som, ako mrdá, akú picu má a pri predstave ako mi fajčí vtáka, keď ju držím pri tom silno za vlasy a drsne jej mrdám ústa som sa vždy rýchlo spravil a cele telo sa mi triaslo.

Túžil som po nej tak ako len mladík môže po zrelej samici túžiť. Túžil som ponoriť sa do jej kyprého tela a ochutnať jej lono, ktoré bolo tak plné majestátnosti, večného vlhka a túžby po vyplnení silným tvrdým vtákom i hladné po mrdaní.

"Chlapče, myslíš na mňa?" – začínala vždy našu konverzáciu a končila ju slovami – „Budeš po mne dňom i nocou túžiť. Telo sa ti bude pri myšlienke na mňa súžiť. Akási mantra, aby si po mne bažil a vták Ťa od erekcie ťažil.“ Po týchto slovách sa vypla a ja som mal sto chutí ju chytiť za tie červeno-ryšavé vlasy, majetnícky ju pobozkať, strčiť prsty do jej vlhkej diery a držiac ju silno za vlasy prstovať až dovtedy, kým by nedosiahla orgazmus.

Chcel som ju pokoriť, dokázať jej, že nakoniec sa mi aj tak odovzdá, aj keď neustále vzdoruje a vidieť v jej očiach úplne odovzdanie i dosiahnuť svojimi dotykmi, aby tužila len po mne a už len samotné snívanie o žene menom Cortigiana bolo pre mňa nadpozemským zážitkom.

Jej oči i spôsob, akým sa na Vás pozerala nepatrili do tohto sveta. Slovami dokázala ovládať nás mužov a tým, ako sa na Vás pozrela dokázala ovládať naše mužské pudy. Stávali sa z nás lovci bažiaci po Cortigiane, sťa by zver, keď korisťou pre lovca je.

Chceli sme ju pokoriť, vyplniť našimi pýchami jej nenásytne večne hladnú dieru po penise a dať jej drogu, ktorú tak šialene potrebovala. Vášeň.