Peter

Koľkokrát za život sa nam podari stretnut človeka, s ktorým cítime, akoby ste sa poznali odjakziva? Ktory vopred vie, co chcete povedat. A tiez citi, co si myslite. Jednoducho do vas zapadne ako skladacka... 2 - 3 krat za zivot? Neviem. Je sice mozne, ze pri dlhodobejsom spoluziti by mozno vyskocili aj nejake problemy, no ja verim, ze nie. Stretla som takych asi troch. A samozrejme, ani jedneho za priaznivych okolnosti. Ti prvi dvaja boli zenati a mali deti. No a ten treti mal 24 (a ja 47). Sice sa snazil urobit o rok starsim, no potom sa to nejako prevalilo :). PRECO vzdy musim stretnut tych spravnych neskoro?!!
No vratim sa k Petrovi. Napisal mi tu prvy. Vymenili sme par fotiek. Telefonaty (vraj dlhsie nez ked mal priatelku)... Dohodli sme si stretko, lebo to celkom iskrilo. Mali sme ist na kupalisko, no medzitym sprchlo a zavreli ho. Tak sme sli na caj. Bol vyssi a nadherne zarasteny. Velmi sa mi pacil. Dotkla som sa ho a uz to nielen iskrilo, ale priam horelo. Spytala som sa, ci nejdeme aspon na plavaren. Navrhol penzion. Sli sme do sprchy. Uz tam sa ma zacal dotykat a mne to bolo velmi prijemne. Jemu zjavne tiez, lebo krv z hlavy sa nahrnula niekde uplne inde :). Bol to skratka zdravy mlady muz. Mal sice obavy, ze bude asi menej skuseny nez ja, ale bolo to zbytocne. Bol veľmi empaticky a rychlo prisiel na to, co a ako. Tiez som casom zistila, ze si nesie so sebou aj ine svoje trapenia, ktore si vobec nezasluzil. A tak som sa velmi snazila, aby na ne aspoň na chvilu zabudol.. Ani neviem ako sme sa ocitli v postieľke. Ved sme mali dohodnuty aspon 1 slaďák :) Tuzila som po kazdom jeho dotyku, bozku, objati... Stonala som rozkosou, pretoze mal nielenže zmysel pre humor a nadherny usmev, ale i velmi sikovny jazyk. A samozrejme aj prsty. Kedze sme nemali nepremokavu podlozku (ved v plane bolo plavanie), museli sme improvizovat s igelitkou a na nu som dala osusku. Priviedol ma svojimi prstami ku striekaniu. Bol proste dokonaly. Posilnili sme sa vecerou a ostal na noc. Vtedy som este netusila, kolko orgazmov ma caka... Snazila som sa mu ich vsetky vratit, no i tak som viedla :). Zaspala som v jeho naruci. Bolo mi naozaj nadherne. Asi po hodine spanku (medzi 03.00 a 04.00) musel odist. Mala som pri rozlucke slzy v ociach, no snazila som sa to skryt... Ostali sme v kontakte a stretli znova. Sice sme stale slaďák nestihli a nepodarilo sa uz stretnut na tak dlho, ale i tak som za to vdacna. Dava mi energiu. Dohodli sme si vikendove stretko. No stopol to. Ma zrejme viac rozumu nez ja. Vedela som sice, ze to nema buducnost, no nedokazala som to zabrzdit. A tak na rad prisli zas slzicky... Preco sa mi toto stalo zas? Kolkokrat sa mi to este stane? Kolko musi clovek v zivote vydrzat, kde ma hranice? V každom prípade sme stale v kontakte a on ma velmi obohacuje. Vypocuje, povie svoj nazor... A vela sa smejem - az tak, ze ma uz bolia usta. Tak uvidime, ako to dopadne. Snad sa nam podari este stretnut a aj keby sme uz nemali spolu riesit nic intimne, vzdy ho rada uvidim. Len si nie som ista, ci ho chcem vidiet aj s kocikom - az taka silna asi nie som. V kazdom pripade mu zelam zdravie, úspech v praci a taku ako ja - len mladsiu :)...