Verejné nemravnosti

Keď ju prvý krát uvidela, dlhovlasú blondínu s hanblivo-záhadným úsmevom, bola si istá jej príťažlivosťou. To, či niekedy ozaj naberie odvahu a pootvorí dvere svojej domnelej bisexuality, bolo vo hviezdach.

Poznali sa niečo vyše pol roka keď sa fantázie oboch, Kláry a Veroniky zhmotnili. Prvé rande dopadlo nad očakávania. Boli ako divoké mačky.

Prišli ďalšie večery, či už o samote, alebo vo štvorici s manželmi. Počas jedného z Kláry vypadlo: „Bolo by zaujímavé ísť spolu na víkend. Na ženy sa tak nik nepozerá. Užili by sme si.“ Veronike to vyrazilo dych.

Bežné povinnosti nedovolili nápad realizovať niekoľko mesiacov. Konečne nadišiel ich čas. Marek sa postará o spoločné potomstvo s Klárou a Veronikin manžel sa už nevedel dočkať na samotu pri knihe. Nový sci-fi trhák, mu už nejaký ten piatok trčal v čítačke. Samozrejme, tešil sa, že si Veronika užije. Ako sa hovorí, spokojná žena, spokojný chlap.

Vybrali si chatu na okraji malebnej liptovskej dediny. Celú pre seba. Nič veľkolepé. Šlo hlavne o intimitu.

Je piatok, čas vyraziť. Veronika sa obdivne pozrie do zrkadla. Vie, že sa bude páčiť, dala si záležať. Biela blúzka, čierna obtiahnutá sukňa zvýrazňujúca boky i zadoček, čierne samodržky posiate malinkatými bodkami a červené lodičky. Jemný makeup a dlhočizné náušnice lichotiace jej labutej šiji. Horí vzrušením a nedočkavosťou. Všetko zbalené, pre istotu však tretí krát skontroluje malú krabičku zabalenú, ako inak, v lesklom červenom papieri. Klárina farba.

Ozve sa zvonček. Veronika vlepí ten najvášnivejší bozk Martinovi s šepkaným prísľubom, vrátim sa ti, a láskou v očiach.

Klára stojí v celej svojej nádhere pri aute. Vsadila na eleganciu. Jednoduché červené šaty lemujúce jej zvodné krivky s temer holým chrbtom. Nádhera! Podáva Veronike kyticu kvetov, fialové a žlté frézie, jej obľúbené. Nasadajú do auta, Veronika privonia ku kytici a nahne sa ku Kláre. Vraj nevinný bozk na privítanie, no dáva si záležať, aby privoňala aj k nej. „Aj tak voniaš lepšie ako najkrajšie kvety.“ Klára sa usmeje a opýta sa: „Pripravená vyraziť?“ „Áno, nohavičky ostali doma!“ odpovedá pohotovo Veronika.

Cesta ubieha rýchlo, už sú skoro tam. Veronika navrhne krátku zastávku na odpočívadle. Len čo Klára zaparkuje, Veronika obšťastní Kláru drzým bozkom, bez toho aby sa obzrela, či nespôsobia rozruch. Podáva Kláre dar so slovami: „Na úspešný víkend, láska.“ Klára ho netrpezlivo rozbalí, má červeň v lícach a tep pretekárskeho koňa. Veronika vidí, že sa darček páči. Je to to najväčšie a najružovejšie vibračné vajíčko, aké Veronika zohnala.

„To si ho ani nevyskúšaš?“ pýta sa Veronika. Klára otvára dvere auta, no Veronika ju rázne zastaví. „Kam ideš? Zostaň so mnou, prosím, chcem sa pozerať!“ Klára horí vzrušením. Nenápadne, tak ako to na parkovisku odpočívadla ide, Klára stiahne nohavičky, poodtiahne biele stehná a vajíčko mizne kdesi uprostred.

„Prosím si, hlesne Klára temer bez dychu.“ Priestorom sa rozľahne monotónne hmmkanie prístroja sprevádzané Klárinými vzlykmi. Veronika jej dopriala dva a čas spamätať sa.

„Neskôr Ti ešte doprajeme, ale teraz, teraz poďme...“