Kapitola 123: Prvý večer pravdy To uvedomenie prišlo ako chvenie, ktoré sa rozlialo celým telom. Pôjdem medzi ľudí, ktorí ma roky poznajú inak — ako kolegu, ako „toho spoľahlivého chlapa z kancelárie“. Poznajú môj hlas, môj postoj, môj spôsob chôdze... ale nie túto…

Kapitola 121: Sloboda v cudzom meste Predstava Londýna po mojom stretnutí s ním vo mne rástla už niekoľko dní – ako mesto, kde sa môžem stratiť v dave a pritom nájsť samu seba. Kúpila som si letenku bez veľkého plánovania, len s malým kufrom, zopár obľúbenými kúskami…

Kapitola 118: Gestá namiesto sľubov Keď som po tom ťažkom rozhovore a vnútornom chaose uvidela jeho správu, srdce sa mi na okamih zastavilo. „Chcem ťa vidieť. Ale nie preto, aby sme sa milovali… chcem ti niečo ukázať.“ Nevedela som, čo si mám myslieť. Bála som sa…

Kapitola 111: Tichá ceremónia Noc už chýlila ku koncu a bolo na čase wellness opustiť. Tlmené svetlo, jemná hudba a vôňa vody – všetko to vytváralo pocit, že svet vonku už neexistuje. Sedela som vedľa neho, obalená v župane, ešte stále s vlhkými vlasmi. Naklonil sa ku…

Kapitola 107: Dva svety, jedno ja Týždeň, ktorý žil vo mne: Pondelok - V práci som fungovala v mužskej prezentácii – košeľa, nohavice, známe prostredie kancelárie. Kolegovia riešili bežné témy, termíny a projekty. Navonok som pôsobila rovnako ako vždy, ale vo vnútri sa…

Kapitola 100: Prvýkrát bez masky Jedného večera, keď sme spolu sedeli pri čaji, sa Zuzana na mňa zadívala trochu inak – so zvedavosťou a iskrou v očiach. „Vieš, Silvia,“ začala jemne, „tak veľmi si sa mi otvorila… a ja by som ti chcela niečo dopriať. Chcela by som byť…

Kapitola 93: Neistota slobody Nasledujúci deň bol pre mňa zvláštny. Ráno som sa zobudila s pocitom, akoby vo mne žili dva úplne odlišné svety – jedna polovica bola naplnená nežnosťou, ktorú mi dala Zuzana, druhá polovica napätá, plná otázok o tom mužovi, s ktorým som…

Kapitola 87: Deň po noci Dopoludnie som strávila doma. Nepotrebovala som ani televíziu, ani hudbu – všetko vo mne hralo samo. Sadla som si k oknu s hrnčekom kávy a len tak nechala myšlienky plynúť. „Naozaj sa to stalo? Naozaj som tam bola ja – Silvia, nie skrytá, nie…

Kapitola 80: Skrytá vášeň Jeho dotyky zostávali odvážne, ale predsa obalené tou jemnou hranicou diskrétnosti. Cítila som, ako jeho prsty skúmajú krivku môjho stehna cez tenučký nylon, zastavujú sa, hrajú sa, jemne ma stískajú tak, že sa mi v tele šíril elektrizujúci…