Vzduch v polotmavom salóniku bol hustý vôňou vanilky a niečím ostrejším – váhaním. Vera sa oprela o kožený box, jednu nohu preloženú cez druhú, pričom sa jej lodička nebezpečne hompáľala na špičkách prstov. Prstami bubnovala pomalý rytmus o vlastné stehno, oči upreté…