Princezná si všimla obojok skôr, než sa ho dotkol. Ležal na kamennom podstavci hlboko v jaskyni, kde sa svetlo ohňa lámalo na tmavom kove. Nebol hrubý. Nebol brutálny. Bol krásny. Temný kov s jemnými rytinami pripomínajúcimi dračie šupiny. Uprostred mal drobný kameň…

Prvé ráno ju zobudilo teplo. Nie mäkkosť postele. Nie slnečné lúče za závesmi, na aké bola zvyknutá. Sálavé, živé teplo. Otvorila oči. Kameň. Tieň. Tlmené oranžové svetlo od niekde hlbšie z jaskyne. A on. Drak ležal neďaleko, obrovský, pokojný, s hlavou položenou. Oči…

Hovorilo sa, že draci princezné unášajú. Nikdy nikto sa však nepýtal, prečo sa niektoré vracajú k ich jaskyniam dobrovoľne. Jej zámok bol plný svetla, etikety a ľudí, ktorí jej celý život hovorili, ako má stáť, hovoriť, dýchať. Byť dokonalá. Byť poslušná. Byť…

Hmla sa držala nízko nad hladinou, akoby jazero samo dýchalo. Prišla tam tesne po súmraku. Sama. Napriek všetkým rozprávkam, ktoré poznala od detstva. Napriek tichému nepokoju, ktorý ju nútil otočiť sa a odísť. A predsa zostala. Voda bola neprirodzene pokojná. Ani…

Keď vošla, miestnosť už bola pripravená. Sviečky horeli nízko a kamenné steny držali chlad, ktorý sa pomaly vkrádal pod kožu. Kráčala dopredu bosá, opatrne, ale nezastavila sa. Studená kamenná podlaha ju nútila cítiť každý krok, každý dotyk reality, z ktorej už…

V kamennej veži na okraji mesta, kde vietor neustále spieval medzi úzkymi oknami, sa čas akoby zastavil. Sviečky horeli pomaly a ich plamene sa nakláňali ako pod vplyvom neviditeľného dychu. Vzduch vo vnútri bol ťažký, presýtený voskom, kožou a očakávaním. Elara stála…

Jsem vlk, co bloudí mlhou nocí, mé kroky vedou cestou drsnou, kde měsíc svítí na mé oči, kde ticho zpívá píseň temnou. A ty jsi má – tichá, křehká, vítr si hraje s tvými vlasy. Jsi květ, co roste v stínech lesa, jsi hladká kůže pod mými dlaněmi. Přišla jsi ke mně,…

Kdybych byl bard, co verše tká, o tvé kráse by zpívala i hvězdná tma. Ba i Marigold by svou loutnu složil, jen co by tě spatřil, slova by pozbyl. Přešel bych hvozdy, močály, skály, kde vítr zpívá a dávné časy chválí, jen abych tě nalezl, k sobě přivinul, tvé rty…