​V izbe bolo šero, len toľko svetla, aby sme na seba videli. Tie dve jednolôžkové postele sme prisunuli úplne k sebe, delilo nás možno desať-pätnásť centimetrov, takže sme boli jedna veľká kopa tiel. Od začiatku to bolo jasné – dohodli sme sa, že do toho vletíme naraz a budeme sa pri tom pozerať jeden na druhého. Vedel som, že ma sledujú, a to ma hnalo dopredu. ​Nevlastná sestra mojej spolužiačky…