Výborný text. A samozrejme, že to máme aj my, muži. Veď sex predsa začína v hlave. Takže teraz máš novú masturbačnú tému, pretože keď si uvedomíš, koľko vtákov potrebuje ako impulz spomienku na vôňu tvojej pokožky alebo chuť konkrétnej časti tvojho tela, zrejme ťa to zasa nenechá chladnou. Úchylnej chlapské fantázii niekedy stačí jeden vizuálny detail, ktorý sa potom znovu a znovu objavuje v mysliach. Ako raz môj kamarát poznamenal, keď cez ulicu prešla poriadna, vypučená riť: "toto si uložím na neskôr."

Zaujímalo by ma, ako voniaš.

Dookola blogy o tom ako niekto nerozumie správaniu iných a očakáva, že to oni by sa mali zmeniť aby ona / on mali lepší a harmonický život. Tento typ perspektívy nefunguje, svoju cieľovku ani nenájde. Tí, ktorým to je adresované si to ani neprečítajú. Jediné, čo sa dá zmeniť je náš prístup voči nim. Akceptovať, že takí sú a prispôsobiť týmto podmienkam svoje správanie. Inak to bude len nekonečný zápas, ktorý končí istou prehrou.

Super napísané a výborne štylizované.

Zaujalo. Asi aj vďaka peknej štylistike, no po dočítaní som zostal zmätený, či sa Karolína dobre rozhodne. Držím jej palce, aby neprišla o lásku, ale aby kvôli jej udržaniu nespadla do sveta, v ktorom nerozhodne túži po niečom viac.

Táto téma je všeobecne stále nedostatočne pochopená a mnoho ľudí nerozumie tomu, že človek sa so sexuálnou orientáciou narodí. Takže sa zrejme nájdu "lovci," ktorí sa pochvalou a hranou empatiou dostanú bližšie, aby si získali dôveru. Niekedy v momente, a niekedy strategicky aj neskôr, ju zneužijú. Netýka sa to však všetkých mužov, a preto odmietam akúkoľvek generalizáciu. V každom prípade, držím palce, aby ste si splnili sny. Viac a viac vedeckých štúdií preukazuje, že deti, vychovávané gay, resp. lezbickými rodičmi, sú v škole približne rovnako úspešné (chlapci sú o 0,25 stupňa šikovnejší, dievčatá o 0,1 stupňa menej šikovné) a incidencia mladistvých delikventov v rozsahu od 1 do 10 bola 1,8. Kto neverí, treba si pozrieť dáta, napríklad štúdie realizované Sociologickým oddelením Oxfordskej univerzity. V každom prípade sa treba žiaľ obrniť a pripraviť na predsudky, ktoré vás budú sprevádzať ešte dlho.

Tak ako majú dotyční, o ktorých je reč, právo robiť to, čo robia, tak aj autorka má právo o tom napísať. A ostatní môžeme komentovať, nikto nemá ale povinnosť to čítať. Páči sa mi ako si ľudia stále nezvykli, že tento svet je farebný a akákoľvek generalizácia je väčšinou veľmi nepresná. Je veľká skupina mužov, ktorí sú citliví na svoje ego, ale existuje ďalšia veľká skupina, ktorá to takto nemá. Ja sa priznám, že patrím skôr k tej prvej skupine. A som tiež veľmi súťaživý typ, ktorý nenávidí prehry a preto zvažujem, do akého súboja sa pustím. No mám rád výzvy, takže ľahké ciele si nevyberám tiež. Na tejto stránke je ale možné, pod rúškom anonymity, správať sa tak ako sa v bežnom živote správať nemôžeme. Aj preto tu v rámci mnohých profilových obrázkov vídame genitálie a podobne to častokrát vyzerá aj v komunikácii. A vyskytuje sa tu len zlomok populácie, takže ťažko si na základe aktuálnej vzorky vyvodzovať závery pre celú skupinu mužov, žien, či trans. Ale úplne rozumiem autorkinmu rozhorčeniu, tiež ma stále vedia ľudia vytočiť a aj keď tu teraz s chladnou hlavou mudrujem, nie vždy si dokážem udržať odstup. Hlavu hore, čoskoro sa nájde niekto, kto ti zlepší náladu. Je to veľmi pravdepodobné, keďže aj takí ľudia tu naozaj sú.

Zábavné, ako dokážu niektorí odsudzovať človeka. Práve explicitný spôsob podania a fakt, že sa autorka s nami delí o svoje pocity je podľa mňa jedinečný. Dokonca aj spôsob podania považujem za mimoriadne autentický, takže sa veľmi poteším aj ďalším pokračovaniam. Vo viacerých blogoch spomínaš odbočky od hlavnej linky, pri ktorých väčšinou iba podotkneš, že to je časť na samostatný blog. Rád by som si o nich prečítal aj viac, tak dúfam, že sa ich čoskoro dočkáme!