@jadore31 Za 1.by som bola velmi vďačná... Nedala som mu zatial možnost,aby bol so mnou sám. Vždy sa tomu snazím vyhnúť... Dnes ma cakalo jeho posledné vymyslené zdobenie... A tak som sa dohodla,ze tam pridem sama. On doletel,ze ok a do 5 min.mi vola,ze to im nevyhovuje,ze zajtra rano o 9.h ma pride zobrat a pojde tam so mnou on sám osobne...
Lev o nom vie vsetko... Vcera mi povedal po pohari vinka,ze : ,, Čoskoro ťa poziada o ruku a potom ho zabijem" Napriek všetkému to bolo od neho milé

@Invictus Premýšľam či sa nájde niekto,kto by odolal tomuto vskutku skvostnému receptu?

@Anybody154 Prisahala som si,že už nikdy nebudem plakať.... no slzy šťastia sú predsa len výnimočné... Chcem byť Tvojou ženou ❤NAVŽDY❤Forever

@Anybody154 Viem,že som to bola,ja čo povedala nikdy.... No moje srdce po Tebe túži a už viac nebude odolávať Tvojej nekonečnej láske... Veľa som premýšľala... No ty si muž ,ten muž ktorý bude stáť po mojom boku celý môj život !

Milujem Ťa !

@Anybody154 Milujem Ťa !

＠Sarkasticky_DOM Teta bola prehnaná puritánka...

@nenefitka Je to zvláštne no najskôr som si to nechala uležať v hlave... Naučila som sa,ci skor učím sa uhasiť to najskôr v sebe a až potom to dať von...

＠Vampirecom Ako krásne si to napísala... Takto presne by to totižto malo fungovať ... Možno napíšem blog v ktorom sa o ňu podelím ...

@Zvire-ve-me Pre tieto prípady som si našla výhovorkovú vetu... : Aj snaha sa cení

@-kapka- Rýchlo som si uvedomila,že Lev má pravdu. Že nie je ľahké resp.nie je to ani možné pre mňa vzdať sa ho... A myslím,že u neho je to detto...
Nikto nie je predsa viac,ako to čo nosíme vo svojich srdciach...

@angel6666 Plne si to uvedomujem,viac než si vôbec dokážeš predstaviť. Tento boj som v sebe vyhrala. Napriek všetkému čo viem,že nás ešte čaká... Akoby som si bola za tieto dni ticha bez neho vyrobila na seba ochranný štít...Ty poznáš moje oči... To nie sú oči ktoré sa vzdávajú... P.S.Živých nás nedostanú... Takto nazvem asi môj ďalší blog 🙂

@jadore31 Život nám prináša rôzne situácie... A sú veci,ktoré si nemáme komu povedať alebo jednoducho nechceme.Tento blog som nechcela pustiť von lebo som vedela,že svoju silu zrazu znegujem lebo tak to bolo,tak som sa v ten daný moment presne cítila... No aj toto dom ja a môj život... Bol to pre mňa nový pocit,zrazu sa chcieť vzdať... Ale tu nie som doma a nikdy nebudem,toto nie je moja parketa...Som Levica čo sa nevzdáva a bojuje ! A tentoraz som zabojovala sama so sebou a cítim sa ako víťaz! Som vďačná za ľudí ako si Ty a za Vaše komentáre,ktoré mi iba potvrdili to čo v sebe nosím a cítim. Hlas môjho srdca je silnejší než akákoľvek obava či niekoho názor. Bolo správne rozhodnutie môjho Leva,že ma sem pozval...
Ďakujem ❤

@Kaciatko Nedá mi s Tebou nesúhlasiť,cítila som sa vtedy úplne rovnako ako píšeš... Akoby to na mňa zrazu bolo všetko dolahlo a riadne to zabolelo...Nemám Ti čo prepáčiť naopak ďakujem Ti za Tvoj komentár v ktorom píšeš všetko tak ako to bolo... Človek je tvor omylný a ja som to na sebe pocítila v tomto prípade veru riadne. V živote som stála už na toľkých bojiskách a ustála som to, dokonca som vyhrávala. Ale zlakla som sa,ze čo ak jedného dňa dá na ich reči? Čo ak ma opustí? Ako znesie tlak z ich strany? Akoby som zrazu bola zabudla na naše Levie srdcia,sakra keby si len vedel,ako velmi sa na seba hnevám. Preto aj môj blog je roztržitý najskor au,bolí to...potom sa vzdalujem..no moje srdce vysoko prevýšilo rozum a rýchlo mu vysvetlilo,ako sa veci majú... A Lev? Lev sa veľmi hnevá na nich lebo mu siahli na to,čo je pre neho sväté... On ma podržal,no môj strach nie... Zrazu som 1x v živote povolila,zlakla som sa,že raz dá na ich reči... je to predsa jeho rodina... Lev sa zachoval aj v tejto situácii excelentne... Rozoberiem to urcite v najblizsom blogu...Ako Levica som tento boj prehrala hlavne v sebe a najviac som sklamala seba a áno určite aj jeho... No napriek všetkému sa ho nikdy nevzdám... Je mojim prístavom...je utočiskom v búrke... Levica sa vracia! P.S.Plne súhlasím! A to ešte nevieš,ako ho moje deti majú radi...